Tŕňové bozky 7
Blogy
Výber
Najnovšie
Je načase zrušiť „manželskú povinnosť“ (2. časť)
Gabriela Krčméryová: "Musím ísť na súd môjho brata!"
Bilancia vystúpení v pléne NR SR / Ako AI odhalila parlamentných Zombies
Bez klímy, plánu a s kopou detí: Keď Boh rezervuje dovolenku lepšie ako Booking
Fico a Kamenický proti dôchodcom a živnostníkom
Slnko májové
Slnko odeté
do májových farieb
vonia nádejou
ako ranné espreso.
Jeho lúče vytrysknú
po krajine bez slov,
objatie neba
nežne zohrieva dlane.
Nie je len svetlom —
je vernosťou dňa,
ktorá sa vracia
aj po noci.
Najkrajší máj
nekvitne v záhradách,
ale v duši,
keď sa láske otvorí.
Vstúp do jeho náručia —
bez obáv.
Slnko potom nezapadne
v životoch tvojich bratov.
Stretnutie
Dni sa plazia
ako korytnačka
a moje myšlienky
už píšu
pieseň náhlivú:
"Kedy Ťa už uvidím."
Raz to príde
ver mi,
moje oči
uzrú tie Tvoje.
Môj čas
je Tvoje vlastníctvo,
radosti, ktoré
Ti dávajú krídla
budú mojím
motorom.
Aj Tvoje balvany
starostí v topánkach
budem nosiť.
Len nech Ťa už
uvidím.
Nedokonalá
Lahodný jed
vsakuje sa do vankúšov mysle —
slizko sľubuje dokonalosť.
Prichádza ako hosť
bez pozvánky,
rozvalí sa na gauči.
Každý ju pozná
a predsa búcha na dvere.
Prirodzenosť
neklope silno —
len položí dlaň na kľučku
a čaká.
Nekupuj si dokonalosť.
Je drahá,
a ostane z nej falošný obal.
Neodhadzuj svoju vlastnú kožu,
ktorá je pravá.
Do vreciek si vlož vieru,
ktorá nezvoní,
nádej, čo neoslepuje,
a lásku —
tú, ktorá má trvanlivosť.
Obyčajný
Princovia
na bielych koňoch,
stratili paru,
rozplynuli sa predstavy
utkané z preludov.
Milovať fantáziu
je príliš ľahké,
milovať skutočnosť
nepočuje odklad.
Príliš obyčajný,
a predsa skutočný.
Nie z plagátu stvorený,
v jadre však znie
tichá pieseň,
občas nepodarená,
no rýdza.
Titulný obrázok - pexels
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
