Prečo Boh dopúšťa zlo?

Ukrajina, covid, strata práce, blízkeho, choroba, osamelosť, akékoľvek utrpenie. To poznáme. Všetci máme nejaký osobný kríž.

 

Odpoveď na otázku "prečo Boh dopúšťa zlo" nie je ľahká. A odpovede na ňu výrazne presahujú možnosti tohto článku. V podstate každá odpoveď bude len približná a pre mnohých neuspokojivá. 

 

Existencia zla bola a bude vždy zahalená rúškom tajomstva. Preto k nej pristupujem s pokorou a empatiou.

 

Veľa som premýšľal nad tým ako uchopiť túto tému. Zlúčiť milosrdného Boha s existenciou zla je vždy veľmi náročné. Hlavne pre človeka, ktorý prežil alebo prežíva utrpenie či stratu. Vnímam ich bolesť s veľkou citlivosťou.

 

Nerád by som polemizoval s neveriacimi, ktorí majú takpovediac na Boha ťažké srdce. Chápem ich. V tomto smere sú veriaci aj ateisti na rovnakej palube - otázka zla je spoločným ťažkým orieškom.

 

Je veľa rebelov voči Bohu, podobne ako bola postava Ivana Karamazova z Dostojevského románu. Ivan nevedel dať do súladu utrpenie s existenciou dobrého Boha.

 

Nebol by som rád, keby tento text bol vnímaný ako zľahčovanie utrpenia. Napriek tomu sa pokúsim dať odpovede na existenciu zla vo svete, ktorý stvoril dobrotivý Boh.

 

1) Z filozofického pohľadu zlo nie je stvorený prvok v Božom pláne, je to nedostatok dobra. Podobne ako chlad je nedostatok tepla a tma je nedostatok svetla. 

 

2) Boh zlo nestvoril, no dopúšťa ho a je dôsledkom slobody ako jeho daru. Boh nechcel stvorenia, ktoré by nemali schopnosť slobodne odpovedať na Jeho lásku. Nechcel stroje. Mohol síce vo svojej všemohúcnosti urobiť takýto svet, no neurobil to. Boh totiž nie je manipulátor.

 

3) Možno skôr by sme sa mali pýtať "kde je človek" ako "kde je Boh." Hriech v akýkoľvek podobách je ľudská zásluha. Je to ignorovanie Jeho pokynov. Keď dostal židovský rabín Jonathan Sacks otázku, kde bol Boh v Osvienčime odpovedal, že v prikázaní "Nezabiješ!" 

 

4) Čo však s tým, keď niekto trpí nespravodlivo? Keď niekto musí zniesť krivdu alebo intrigy. Čo s tým? Odpoveď ponúka biblická postava Jób, ktorý bol nespravodlivo trýznený pohromami a tragédiami. Aj napriek tomu zostal verný Bohu a na konci získal od Neho požehnanie. 

 

Podobne obstál aj Jozef v Starom zákone, keď bol terčom rôznych intríg od závistlivých bratov. Na konci im odpovedal: "Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom." (Gn 50,20)

 

Boh vie aj ľudských zlyhaní vyvodiť dobro, hoci ľuďom je to často ukryté. Svätý Pavol to pripomína: "Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť." (Rim 5,20) 

 

Pavol na inom mieste povzbudzuje svojho čitateľa: "Všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Pána." (Rim 8,28) 

 

Svätá Katarína Sienská pripomína: „Všetko pochádza z lásky, všetko je zamerané na spásu človeka; všetko, čo Boh robí, robí iba s týmto cieľom.“

 

5) Najväčšou záhadou je pre mňa existencia chorôb alebo prírodných nešťastí. Niektorí uvažujú o tom, že je to dôsledok prvotného hriechu, ktorý narušil pôvodne dokonalú harmóniu v prírode. 

 

Vnímam však to, že stvorenstvo nie je Bohom a tak logicky obsahuje možnosť chyby. Neverím v panteistický model sveta, kde je všetko Boh, ale v dokonalého Boha, ktorý vložil do svojich stvorení istú samostatnosť a priestor na omyly. Bez tejto autonómie by sme boli iba večné deti, ktoré držia rodičia vo svojej moci. Boh však dáva priestor na rast, ktorý predpokladá aj možnosť pádu.

 

6) Tajomstvo utrpenia sa podľa mňa najviac zosobňuje v postave Ježiša Krista. Už to nie je ten vznešený Boh, ktorý kdesi zhora riadi svet, ale blízky a trpiaci Boh, ktorý si prežíva toto isté, čo každý z nás. Boh v Ježišovi zlo neodstraňuje, ale dáva mu zmysel. V jeho smrti a zmŕtvychvstaní dáva nádej, že konečne slovo má Boh, láska, spravodlivosť a nie zlo. 

 

Dokonca Kristus po zmŕtvychvstaní mal stále na sebe rany po ukrižovaní. Neboli odstránené, ale premenené a stali sa zdrojom požehnania pre celý svet. Preto verím, že aj prijaté ľudské zranenia môžu byť inšpiráciou a povzbudením pre druhých. Môžu byť prameňom lásky a nádeje. Svedectvom ľudskosti.

 

Svätý Pavol uvádza, že "bez zmŕtvychvstania je márna viera." (1Kor 15,13) Bez veľkonočného rozmeru by bolo zlo iba desivou realitou. Tak je nielen výsledok narušeného sveta, ale má svoju pozíciu v Božom pláne spásy.

 

Foto - pexels