Tŕňové bozky 6
Blogy
Výber
Najnovšie
Je načase zrušiť „manželskú povinnosť“ (2. časť)
Gabriela Krčméryová: "Musím ísť na súd môjho brata!"
Bilancia vystúpení v pléne NR SR / Ako AI odhalila parlamentných Zombies
Bez klímy, plánu a s kopou detí: Keď Boh rezervuje dovolenku lepšie ako Booking
Fico a Kamenický proti dôchodcom a živnostníkom
Kríza
Ticho pred búrkou
zvoní v ušiach.
Kypia mraky
úzkosti.
Víchor búši
do múrov duše —
no dáždnik radosti
stále drží.
Búrka totiž neláme,
robí ma silnejším.
Silný človek
sa totiž rodí
v peci búrok.
Múr bezpečia
Môj múr bezpečia
je najchladnejšie miesto,
aké poznám.
Zo škár skáče vlhko,
jeho úzkosť
objíma moju hruď.
Pri jeho päte rastú
bodliaky strachu,
pichnú ma vždy,
keď sa oň opriem.
Za múrom som celý,
neporanený —
no bez pulzu.
Bez miazgy.
Pred ním stojím nahý
sám proti šípom sklamaní
a ostriu dní.
Krvácam.
Len tam vonku
sa však môj svet
roztancuje farbami,
ktoré múr nepozná.
Overthinker
Prúd rieky myšlienok
mi hlavou preteká —
bez brehov,
bez prameňa,
bez ústia.
Všade sa rozlieva.
Kde sa rodí?
Kde sa končí?
Odpoveď sa mi
roztápa v prúde.
Z jeho vody zíza strach,
úzkosť dýcha na chrbát.
Zákazy naň neplatia —
nepočúva,
len tečie.
Topíš sa v ňom.
Si z toho na prášky,
ukáž však Jemu
svoj problém,
On Ti ukáže
svoju veľkosť.
Na križovatke
Kroky ma doviedli
na križovatku —
nebezpečne tichú.
Spýtala sa:
kam ťa vedie túžba?
Odomkla svoju dlaň.
Ani jedna cesta
nedýcha istotou.
Jedna je plná tŕnia,
druhá páchne hmlou,
z tretej sa díva zver.
Kam ísť?
Všetko sa chveje
nestálosťou.
Len On je
tichý kompas,
neviditeľný štít.
Titulný obrázok - pexels
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
