Žrebec vtrhol do televíznej stajne.

Tak som bol po roku opäť na konferencii Mediálne trendy, ktorú organizuje Denník Trend. Je to v podstate jediné verejné fórum, na ktorom sa stretávajú všetci najvyšší šéfovia našich najdôležitejších masmédií, najmä televízií, aby si navzájom „poukazovali svaly“. Mimoriadne výživné stretnutie s naozaj pozoruhodnými presahmi až do vašich obývačiek. Nuž a dozvedel som sa, že zásadné zmeny sú „na spadnutie“.

Niežeby som to netušil, ale rozsah týchto zmien ma miestami až šokoval a občas aj poriadne pobavil.

Verejnoprávnosť? Zabudnite!

Keby bol moderátor diskusie – inak celkom pohotový Gabriel Tóth – maturant, tak podľa môjho názoru nezmaturuje. Úvod konferencie mal byť totiž o verejnoprávnosti. Bol však o všeličom inom, čo moderátora zaujímalo, a nejaká „služba verejnému záujmu“ ostala bokom.

Príklad?

Tóth: (smerom k riaditeľovi Markízy Petrovi Bažíkovi):

 „Tak čo, ste na predaj?“ 

Bažík: (neistým hlasom, občas vypadávajúc z konceptu): 

„Nepopieram, že sa ma to dookola pýta skoro každý. Výsledok sa určite dozviete.“

A tak podobne. Bol to opäť jeden z premárnených momentov konečne raz poriadne odpovedať na to, čo už dávno „bublá“ pod povrchom. Kruciálna otázka, ktorá mala zaznieť, ale nezaznela, je: 

Ako je možné, že to, čo nám ponúka verejnoprávna STV, zvládajú jej komerční konkurenti v prevažnej miere lepšie?

 Ako potom zdôvodniť, že iba STVR má automatický prístup k verejným zdrojom? (Slovenský rozhlas je v napĺňaní poslania verejnoprávnosti nespochybniteľnou „svetlou výnimkou“, na ten však v diskusii neprišlo.)

Nedozvedeli sme sa teda nič zásadné o tom, čím sa STV plánuje odlíšiť, aby opodstatnila zmysel svojej existencie. Podstaty sa však „zľahka“ dotkol dialóg povereného riaditeľa STV Petra Begányiho a marketinového šéfa TV JOJ Martina Hreža:

Begányi (STV):  „Koľko má TV JOJ zamestnancov?“ 

Hrežo (TV JOJ): „Dvesto.“

Begányi (povzdych): „STVR má 1 600. A to máme v porovnaní s TV JOJ oveľa menej vysielacích okruhov.“

Mimochodom, TV JOJ má v súčasnosti dokonca aj spravodajstvo dôveryhodnejšie ako STVR. Dovolím si (pre niekoho možno už otravne) poznamenať, že deviati z desiatich zamestnancov RTVS sú Bratislavčania a 95 % rozpočtu inštitúcie neopúšťa brány hlavného mesta.

Pri pokuse terajšieho vedenia zredukovať počet zamestnancov zhruba o 60 ľudí (necelé 4 percentá!) sa rozpútala priam úporná mediálna kampaň spojená so všelijakými obvineniami. Pritom veľkú časť programovej tvorby STVR tak či tak zadáva externému prostrediu a najväčšia časť rozpočtu – cca 170 miliónov eur ročne – ide na platy a „základný chod“.

Zákaz internetu? Bude!

Na úplnom začiatku konferencie sa hovorilo aj o možnej regulácii internetu pre deti a mládež. Hlavným nositeľom témy bol minister Tomáš Drucker.

Moderátor: „Dočkáme sa regulácie internetu?“ 

Drucker: „Áno.“ 

Kedy? Kde? Ako? Dozviete sa. Niekedy, niekde a nejako.

Žrebec v stajni

Takto umelú inteligenciu vo svete televízie pomenoval Peter Núñez, nekorunovaný kráľ „externej výroby“. Pochopiteľne, našli sa aj pokusy o oponovanie, ale nikto zásadnejšie nespochybnil, že dnes AI dokáže vyrobiť „takmer všetko“ na nerozoznanie od skutočnosti. A oveľa lacnejšie.

Súhlasím. Sám som si skúsil vyrobiť kúsok historického filmu z Košíc spred sto rokov. Bolo to zarážajúco ľahké. S dobre vyzerajúcimi hercami, ktorí dokonca hovoria po slovensky. 

Voľby? Dôležitejšie sú seriály!

Čo neodznelo v oficiálnych diskusiách, skúsil som sa dozvedieť v individuálnych rozhovoroch. Sústredil som sa na slabú informovanosť o dianí mimo Bratislavy v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do samospráv.

STVR: „Vieme o tom, teraz však máme iné starosti.“

TV JOJ: „Je to pre nás ešte priďaleko. Uvidíme.“

TA3: „Niečo preto urobíme, ale bude sa to týkať iba Bratislavy a Košíc.“

Markíza: Vzhľadom na okolnosti som tému radšej neotváral, ale z kontextu vyplynulo, že ťahákmi budú aj naďalej Sľub a Dunaj, nie regionálne témy.

Zaskočení influenceri

Na pódiu sa pri téme influencerstva ocitli známe tváre na čele s Adelou Vinczeovou. Všetci zbledli, keď sa dozvedeli o šokujúcom množstve povinností spojených s aktuálnou legislatívou. 

Ak mám pridať dávku irónie: ste influencer a chcete zverejňovať na internete? Rýchlo si hľadajte dvoch-troch zamestnancov na haldu papierovačiek, aby o vás štát mal patričný prehľad. Štát totiž ukladá kopec povinností, ale prispievať na to, čo je v jeho záujme, sa neponáhľa. Na prístup k verejným zdrojom tu máme predsa STVR!

Pravidlá síce existujú a sú prísne, ale ani tí najviditeľnejší ich nepoznajú. Vymáhateľnosť práva je zanedbateľná aj preto, že pokuty pre tých, ktorí hýbu verejnou mienkou, sú politicky citlivá téma. Sme „pápežskejší ako pápež“ – prísne pravidlá, slabé dodržiavanie a extrémne kompetencie pre úradníkov zakladajú prokorupčne nastavený model. Také „milé, slovenské“, pravda?

Bratislavocentrizmus v médiách? V Bratislave sa naň radšej nepýtajte.

Opätovne som sa uistil, že všetky tzv. „celoslovenské televízie“ ostávajú vo svojej podstate bratislavské. Život za hranicami hlavného mesta ich zaujíma len dovtedy, kým sú obyvatelia „zvyšku krajiny“ ochotní platiť za tony reklám.

Zamestnanci STVR podľa všetkého vyhrajú svoj „spravodlivý zápas“ s vedením a ostanú na svojich miestach až do dôchodku – alebo vzhľadom na nenahraditeľnosť ešte dlhšie. Blahoželáme! Ešteže ten žrebec poriadne búcha na dvere. Ak sa otvoria, vyrobíte si svoj seriál sami. Snáď sa časom ukáže, že svet televíznej fikcie je síce fajn, ale skutočný život, ktorý máte „pod nosom“, je dôležitejší.