Jar
Ulicami tečie
melódia jari.
Vstupuje do uší,
čaká, či ju pustíš ďalej.
Kľučka je zvnútra.
Otvoríš?
Jar ti na trhu
kúpila znovuzrodenie.
Kristus rozbil svoj hrob.
Môže aj ten tvoj.
Jar a zmŕtvychvstanie
sedeli spolu pri káve
Sú už najlepší priatelia.
Môžeš si ich obliecť
ako ráno,
ktoré ešte nevie,
že už začalo.
Krok za krokom
Kroky po chodbe
plnej ruží
vážia viac
ako ticho pred búrkou.
Krása nosí bodáky,
nepýta sa však, či bolí.
A láska kradne viac,
než kedy sľúbi.
Slzy sa bez slov
vpíjajú do vankúša,
ako rieka bez brehov,
čo nevie prestať tiecť.
A predsa —
v každej tej rane
kričí dôvod zostať.
Znovuzrodenie
Balvan pri hrobe
je ťažší
než samota pekla.
A predsa —
kľúčom je On.
Nedovoľ strachu
a hriechu,
čo sa vracia ako tieň,
aby ťa odradili
klopať
na dvere Jeho lásky.
Keď dušu zviera zima
a plecia nesú kríže,
radosť ti nevezmú.
Pretože je tu On —
naše víťazstvo.
Zlo ani bolesť
skúška ani strata
nemajú
posledné slovo.
Prebudenie
Lúče lásky
ma trhajú zo spánku beznádeje,
kde pokoj má príchuť rozkladu
a ticho pestuje môj koniec.
Láska však učí,
že jej cesta nie je bezpečie —
je to rana, risk aj oheň,
no bez nej by som stíchol
ako vodopád uväznený v ľade.
Prebúdza sa nežnosť
a ja s ňou.
Začína ráno,
a pozýva ma
opäť nadýchnuť sa
k novému dňu.
Ako sa máš?
„Dobre,“
zazvoní odpoveď
ako pohár
po prípitku.
Slnko pláva v slovách.
V obývačke
depresia
s nohami na gauči.
Požičal som si masku.
Úrok pribúda
s každým úsmevom.
Je to hazard.
So slobodou.
S hrdosťou.
S menom.
Titulný obrázok - pexels