Bratislava kanibalizuje Viedeň.

4 milióny cestujúcich ročne? A není to málo, Antone Pavloviči?

Po záplave správ o prešľapovaní slovenskej ekonomiky na mieste pôsobia ohlásené plány bratislavského letiska na rok 2026 ako balzam na dušu. Ambícia dosiahnuť 4 milióny cestujúcich ročne, čo je takmer  takmer 50-percentný nárast, znie impozantne. Skúsený národohospodár by si možno mädlil ruky, že sa oplatilo počkať s predajom „štátnej sliepky“, ktorá konečne začala znášať zlaté vajcia. Bratislavčan sa zas môže pousmiať, že kým on lieta do sveta „za babku“,  košická sliepka zatiaľ poslušne znáša vajíčka do viedenského košíka.

Realita je však podstatne komplikovanejšia. Tento rast nie je len výsledkom geniálneho manažmentu, ale skôr odrazom tvrdého boja o nízkonákladového cestujúceho, ktorého Viedeň pre vysoké letiskové poplatky doslova vytlačila za hranice.

Regionálne dostihy: Kto lieta a kto len kope zem?

Slovensko dlhodobo podceňuje segment leteckej dopravy ako motor turizmu. Kým my sme roky „vajatali“ na hranici 1,5 milióna cestujúcich, naši susedia hrali úplne inú ligu. Maďari, inšpirovaní rakúskym modelom, masívne investovali do budapeštianskeho letiska (BUD), až kým sa nestalo pre Viedeň (VIE) reálnou hrozbou. Poliaci zas urobili z krakovského letiska Jana Pavla II. regionálneho „gamechangera“.

Pozrime sa na tvrdé dáta v rámci širšieho regiónu:

Kým Bratislava sa teší z odrobiniek z viedenského stola, Košice stoja v kúte. Pritom práve metropola východu má v rukách karty, ktoré by jej mohol závidieť nejeden európsky hub. Košice totiž neležia len tak „niekde na východe“. Ležia na unikátnom priesečíku dvoch kľúčových európskych koridorov:

Severo-južná Via Carpatia: Spájajúca Baltské more (Klaipėda) s Egejským morom (Solún).

Východo-západný Rýnsko-dunajský koridor: Spájajúci Mníchov, Prahu a Žilinu s Kyjevom.

Pridajte k tomu širokorozchodnú trať končiacu pri bránach gigantov ako U. S. Steel a nová fabrika Volvo a dostanete ideálne miesto pre logistický a nákladný hub (Cargo), aký v strednej Európe nemá obdobu.

Prečo to teda nefunguje?

Otázka vlastníctva košického letiska visí vo vzduchu ako nedokončená veta. Je skutočne v záujme väčšinového rakúskeho vlastníka (Letisko Viedeň), aby v Košiciach vyrástol silný konkurent, ktorý by odsával biznis z východu smerom k nám namiesto do Schwechatu? Logika nepustí: nikto si nebude dobrovoľne pestovať dravca na vlastnom dvore.

Tristne pôsobia aj zástupy cestujúcich z neďalekého Zakarpatska, ktorí len ticho prechádzajú Slovenskom v autobusoch, aby nasadli na lietadlo v poľskom Rzeszówe. Košice majú strategickú polohu, majú priemyselné zázemie a majú aj koridory. Chýba im však štátna odvaha a vízia.

Čas na národohospodárske videnie

Bratislavský nárast je dobrou správou, ale nemal by byť cieľovou stanicou. Skutočným úspechom bude, keď štát prestane hľadať výhovorky a začne sa inšpirovať tam, kde to funguje – u Poliakov či Maďarov.

Netreba na to geniálne vizionárstvo. Stačí pochopiť, že letisko nie je len budova s pristávacou dráhou, ale kľúčová infraštruktúra, ktorá v roku 2026 rozhoduje o tom, či budeme modernou križovatkou Európy, alebo len odstavným parkoviskom pre viedenských susedov.

Košické letisko síce rastie, ale na rozdiel od Bratislavy rozhodne  nexpanduje. V rozhovore pre sieť televízií Lotos dôvody vysvetľuje Ing. Juraj Toth, marketingový riaditeľ letiska.

https://www.youtube.com/watch?v=qA_NMuUd02Q&t=49s