Trumpove vojny a dezoláti Ficovho Smeru - Irán a Ukrajina

Trump je lačný po moci. Zarobil stovky miliónov pochybným podnikaním, na ktoré doplatili iní. Správa sa ako autoritár a imperátor. Prezentoval sa ako mierotvorca, ale využíva vojenskú silu na to, aby presadil svoje imperialistické túžby. Podobne ako Putin odmieta rešpektovať medzinárodné právo, ktoré je aj podľa pápeža spolu so spravodlivosťou a slobodou základnou podmienkou mieru.

Proti demokracii aj migrantom

Pre demokraciu v USA asi najhoršou „vojnou“ je Trumpova snaha obchádzať pravidlá a princípy demokratickej ústavy, zákonov a rozdelenia moci. Prvým takým krokom bol pokus vyvolať násilnú vzburu a zvrátiť výsledky volieb v r. 2020. Keď získal moc v r. 2024, tak medzi prvými rozhodnutiami udelil amnestiu všetkým, ktorí predtým porušili zákony a konali násilne pri snahe obsadiť Kapitol. Za posledný rok vydal viaceré nariadenia pri ktorých prekročil svoje právomoci, napr. pri clách. Útočí na sudcov, ktorí kritizujú či zamietnu jeho rozhodnutia. (podobne ako premiér Fico) Hlása „America first“ ale z jeho konania vidno, že tým často myslí „Trump first“. Vystupuje ako absolutistický kráľ a nie ako demokratický prezident. Vyberá si len takých poradcov a spolupracovníkov, ktorí ho nekriticky uctievajú.

Po nástupe druhej administratívy D. Trumpa sa ICE stala najväčšou a najlepšie financovanou federálnou agentúrou na vymáhanie práva, a dostáva viac než akákoľvek federálna policajná agentúra v histórii USA. Posiela ich bezohľadne zasahovať nie podľa toho, kde je najväčšia kriminalita, ale najmä tam, kde voľby vyhrali Demokrati. Národnú gardu povolal proti protestujúcim občanom aj bez súhlasu guvernéra príslušného štátu.

Trump nariadil zatýkanie všetkých nelegálnych migrantov, čiže aby sa nezameriavali primárne len na zločincov, ako to bolo predtým. V roku 2025 zatkli vyše 328 000 osôb a 327 000 deportovali. Približne dve tretiny nemali žiaden zápis v trestnom registri. Od septembra 2025 zastrelili spolu 12 ľudí, vrátane dvoch pokojných občanov USA. Túto bezohľadnú „vojnu“ proti migrantom a utečencom v súlade s pápežom kritizovali aj americkí biskupi. (viac aj tu: https://blog.postoj.sk/189845/trumpove-milicie-hlinkova-garda-a-falosne-evanjelium ) 

Obchodná vojna

Krátko po nástupe do úradu rozpútal najmä radikálnym zvyšovaním ciel obchodnú vojnu proti väčšine sveta, vrátane spojencov z EÚ a NATO. Všetkým uškodil nielen výškou ciel, ale najmä ich náhlymi a chaotickými zmenami. Za rok ich zmenil vyše 60 krát, niektoré aj s porušením zákonov USA. Keď to Najvyšší súd zamietol, začal útočiť na sudcov a urážať ich. Povedal, že on môže zničiť krajiny. Je to prejav opojenia mocou a zrejme aj spôsob ako sebe a svojim ľuďom umožniť zarobiť milióny. Uškodilo to nielen najmä chudobným na celom svete, ale aj Amerike, v mene ktorej to robí. Napriek tým clám v r. 2025 rekordne stúpol deficit USA nad 900 miliárd USD, a priemysel stratil 100-tisíc pracovných miest.

Vojna na Ukrajine

Donald Trump opakovane ukázal, že jeho hlavným cieľom nie je spravodlivosť, sloboda a nezávislosť Ukrajiny, čo sú aj podľa pápežov základné podmienky dobrého mieru, ale získanie Nobelovej ceny za mier. Ukazuje tiež, že mu je bližší agresor a diktátor Putin, než Zelenskyj brániaci slobodu Ukrajiny, a demokratickí lídri EÚ, ktorí mu v tom pomáhajú. Viac krát zmenil vyhlásenia, posiela vyjednávačov na rokovanie, ale takmer vždy kritizuje, a z údajnej neochoty dohodnúť mier obviňuje len Ukrajinu. Tú vyzýval aby sa v prospech Ruska vzdala Donbasu, kde pred inváziou žilo 53 % Ukrajincov a 28 % Rusov. …. A sám mal dobyvačné požiadavky, aby sa Kanada a Grónsko stali súčasťou USA. 

Vymámil medailu Nobelovej ceny mieru od M. C. Machadovej, ktorá mu ju dala v nádeji, že to pomôže priniesť slobodu do Venezuely. Keď však uniesol prezidenta Madura, zabezpečil si len dodávky Venezuelskej ropy, moc prenechal Madurovej zástupkyni a slobodné voľby nerieši. (tie požaduje len od demokraticky zvoleného Zelenského, nie od Putina.)

Rada mieru a Blízky východ 

V lete 2025 USA spolu s Izraelom zaútočili na vojenské objekty a jadrové zariadenie v Iráne. Už vtedy väčšina členov Demokratickej strany vyjadrila obavy z možného porušenia ústavy USA. Generálny tajomník OSN označil útok za nebezpečnú eskaláciu v problémovom regióne. Trump to označil za „veľmi úspešný útok.“ V júni 2025 tvrdil, že iránske jadrové zariadenia sú úplne zničené. ( Trump trvá na tom, že iránske jadrové zariadenia sú úplne .. )

V októbri 2025 Trump pomohol ukončiť vojnu v Gaze, ktorú rozpútali teroristi Hamasu, ale Izrael v nej pokračoval neprimerane tvrdým ničením celého územia. Založil „Radu mieru“ kde za stále členstvo požadoval vklad 1 miliardy USD. Viacerí ju kritizovali že oslabuje OSN a nemá medzinárodné právomoci. Oficiálne bola ustanovená v januári 2026, a o mesiac Trump spolu s Izraelom útokom na Irán rozpútali ďalšiu vojnu na Blízkom východe.

Trump vyhral voľby aj kritikou blízkovýchodných vojen svojich predchodcov, ale teraz v mnohom postupoval ešte horšie. Vojnu v Afganistane viedla medzinárodná koalícia, bola reakciou na islamský terorizmus, a o 3 roky zvrhla Islamský štát, ktorý okrem iného aj pred kamerami vraždil kresťanov. Vojna v zálive bola aj reakciou na to, že Irak vojensky okupoval Kuvajt, a bola schválená rezolúciou OSN. Vtedy viacerí ozaj verili, že Saddám vlastní chemické a biologické zbrane. V Líbii Západ podporil domáci odboj proti Kaddáfímu, ktorý podporoval teroristické útoky v zahraničí. V Sýrii bojovalo aj Rusko. Vo všetkých týchto krajinách tisíce domácich oslavovali pád brutálnych diktátorov. Chybou bolo, že Západ nepochopil východnú arabsko-islamskú mentalitu a nedotiahol sľubovaný prechod k demokracii či aspoň lepšiemu režimu, takže z toho boli občianske vojny, alebo návrat ešte horšej diktatúry. (Afganistan)

Trumpova „špeciálna operácia“

Trump teraz konal bez diskusie v Kongrese a verejnosti USA či so spojencami. Viac krát zmenil udávané dôvody. „Prečo sa prezident Trump rozhodol zaútočiť na Irán? Závisí to od toho, ktorý deň v týždni sa pýtate.“ - The Atlantic:  Skutočný dôvod, prečo Trump začal vojnu

Trump pôvodne obvinil Irán z toho, že predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo, čo je úplne neopodstatnené. Tvrdil, že Iránci zostrojovali jadrovú zbraň. Varoval, že ju získa do dvoch týždňov, ale Americké spravodajské služby aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu tvrdia opak. Hovoril aj o zmene iránskeho režimu, čo však takýmto spôsobom nemôže dosiahnuť. „Medzičasom o zničení iránskej armády a jadrových zbraniach, a potom o bezpodmienečnej kapitulácii Iránu. …. Američania teraz bombardujú rôzne ciele naprieč štátom, ale to, čo je konečným cieľom - či zničenie iránskej armády, je stále absolútne neznáme. … Úmyselná zmena režimu zo strany USA jednoducho nefunguje tak, ako by Američania chceli – okolo 70 percent amerického úsilia o zmenu režimu v priebehu rokov stroskotalo. … Trump sa neriadi historickými skúsenosťami ani zákonom, a preto teraz čelíme neistej budúcnosti. ( Analytik Ben-Meir: Trump sa už prezentuje ako imperátor. Irán je však chybný kalkul ) Predseda snemovne reprezentantov Mike Johnson poprel, že by Spojené štáty viedli vojnu s Iránom: „Momentálne nie sme vo vojne. Sme štvrtý deň vo veľmi špecifickej a jasnej misii.“ Trump však doteraz nepovedal čo konkrétne je jej cieľom

Trump Kritizoval „Obamovu“ jadrovú dohodu z roku 2015. Teraz sa rokovalo o novej, ktorá podľa viacerých odborníkov a zúčastnených mohla byť lepšia. V dobrom článku o stroskotaní rokovaní cituje Ch. Heitmann: „Úradníci uviedli argumenty, ktoré naznačovali, že Trumpovi vyjednávači možno nemali odborné znalosti ani skúsenosti, aby pochopili iránsky návrh obmedziť jadrový program, o ktorom sa nedávno diskutovalo na rokovaniach v Ženeve“. ( Prečo sa napokon Trump rozhodol pre vojnu ) Reportáž New York Times zas hovorí, že Trump bol už počas rokovaní rozhodnutý zaútočiť, a to najmä pod vplyvom Izraelského premiéra Netanjahua. (Ako sa Trump rozhodol ísť do vojny )

Cui bono ?

Útok na Irán okrem priamych materiálnych škôd podľa iránskych zdrojov k 5. marcu zabil vyše 1230 osôb. Ak sa boje skoro neskončia, útok na Irán a na ciele Hamasu v Libanone, môže spôsobiť státisíce utečencov. Z nich mnohí pôjdu až do Európy. To znamená predovšetkým utrpenie a stratu domova tých ľudí, následne aj záťaž pre ich cieľové krajiny. Časť z nich budú tvoriť kresťania utekajúci z miest, kde žili od biblických čias. … V Južnom Libanone bol po Izraelskom útoku zabitý aj maronitský katolícky kňaz Al-Rah. Zomrel, keď išiel na pomoc susedom, ktorých zasiahol izraelský tank. Keď bol kňaz v dome, Izrael vypálil na dom druhýkrát. ...     Mnohým v „Svätej zemi“ zväčší chudobu úbytok turistov. Kňaz z Libanonu: Tisíce utekajú z juhu devastovaného bombami.  Arcibiskup Bashar Matti Warda z Erbilu hovorí že situácia je "dosť desivá" aj pre kresťanov v Iraku, obávajúcich sa z ďalšieho rozširovania násilia. ( Iraqi archbishop laments spread of Iranian conflict )

Trump výrazne škrtal financie na rôzne zdravotné a sociálne programy. Teraz Prvých šesť dní vojny v Iráne stálo Spojené štáty 11,3 miliardy dolárov, uviedli predstavitelia amerického Pentagónu. To je takmer 2 miliardy na deň ….. Od začiatku vojny s Iránom vyčerpali Spojené štáty zásoby kriticky dôležitej munície, ktoré by vydržali niekoľko rokov. Samozrejme teraz zarobia zbrojárske firmy. (Blahovi a podobným pripomínam, že v dôsledku Putinovej vojny mal v r. 2025 rekordné zisky aj slovenský zbrojársky priemysel, v ktorom podniká aj Kaliňák)

Zvýšili sa ceny ropy a plynu, následne prídu ceny hnojív, potravín a iných tovarov. Množstvo horiacich ropných zariadení už prináša silné zhoršenie životného prostredia. Ale „Zarobíme kopu peňazí,“ povedal americký senátor Graham o vojne USA proti Iránu. . . . Americkí exportéri LNG zažívajú zlaté časy, Brusel hľadá núdzový plán 

Otázne je, či to pomôže v Iráne nastoliť slobodnejší režim.       Pomôže to Izraelu oslabiť Irán, ktorého vodcovia mnoho rokov hlásajú potrebu zničiť štát Izrael a podporujú protiizraleských teroristov vrátane Hamasu, ktorý rozpútal vojnu v Gaze. A rast cien ropy a plynu silno pomôže Rusku financovať agresiu proti Ukrajine. Tej uškodí aj to, že sa pozornosť mnohých odvráti od jej ťažkého boja za slobodu.

Biskupi USA

Niekoľko kardinálov USA vyjadrilo vážne znepokojenie: „V tejto chvíli rozhodnutie USA viesť vojnu proti Iránu nespĺňa prah spravodlivej vojny pre morálne legitímnu vojnu najmenej v troch požiadavkách,“ povedal kardinál Robert McElroy, arcibiskup Washingtonu, D.C., v rozhovore pre arcidiecézny Catholic Standard. McElroy poznamenal, že Cirkev uznáva šesť podmienok pre to, aby bola vojna spravodlivá: Vojna musí byť vedená riadnou autoritou, musí mať spravodlivý dôvod, musí mať správny úmysel, musí mať rozumnú šancu na úspech, musí byť poslednou možnosťou a škody spôsobené vojnou nesmú byť škodlivejšie ako zlo, ktoré má zničiť.
several-cardinals-show-grave-concern-about-iran-war-cardinal-mcelroy-says-it-s-not-a-just-war

Americkí katolícki teológovia pre to uvádzajú aj konkrétne argumenty, vrátane citovania rozporných vyjadrení amerických predstaviteľov. Aby bola vojna ospravedlniteľná, je potrebný spravodlivý dôvod a správny úmysel.  Cieľom musí byť „mier ... merané spravodlivosťou a poriadkom a viazané na skutočné, dosiahnuteľné politické výsledky." … „samotné sťatie hlavy režimu nie je dostatočným politickým výsledkom, pretože vytvára politický chaos, ktorý je veľmi ťažké ovládať." ( Catholic theologians urge Trump to follow just war doctrine as Iran conflict continues )

Kedy vojna skončí?

V nedeľu 3. marca Trump tvrdil, že konflikt potrvá tri až štyri dni, v pondelok spomínal štyri až päť týždňov, a v utorok na platforme Truth Social uviedol, že vojny sa môžu viesť donekonečna. Vojny-sa-mozu-viest-donekonecna-vravi-trump-iranci-su-rozdeleni „Máme v podstate neobmedzené zásoby zbraní.“ Pred pol rokom však tvrdil, že Ukrajine nemôže dodať viac zbraní, lebo by USA chýbali. Ukrajina použila za 1 460 dní obrany proti Rusku 600 striel Patriot, v Iráne ich USA použili 800 za tri dni. Od začiatku vojny s Iránom vyčerpali Spojené štáty zásoby kriticky dôležitej munície, ktoré by vydržali niekoľko rokov,  uviedol denník Financial Times.

Bezprostredný pád iránskej teokracie nehrozí, naznačujú americké spravodajské služby.  Iránske vedenie je stále do značnej miery súdržné a v blízkej budúcnosti mu nehrozí kolaps. Zabitie Chomeneího síce oslavovali tisíce ľudí na uliciach, ale moc stále držia Revolučné gardy.

„Vojna na Ukrajine by sa mohla skončiť skôr, keby Kyjev dostal rovnaké systémy protivzdušnej obrany, aké boli nasadené v krajinách Perzského zálivu počas prvých siedmich dní vojny na Blízkom východe,“ myslí si fínsky prezident Alexander Stubb. V rozhovore pre Bloomberg uviedol, že len prvý týždeň bojov v Iráne stál približne 40 miliárd eur, čo je zhruba rovnaká suma, akú európske krajiny ročne vynakladajú na pomoc Ukrajine. ….. Zároveň povedal, že útoky proti Iránu by mohli obmedziť spoluprácu tejto krajiny s Ruskom v oblasti rakiet alebo obranného priemyslu. Rusko však už má dve továrne na výrobu dronov Šáhid, ktoré využívajú iránsku technológiu.

Vojna a dezoláti Ficovho Smeru

Proti zásahu USA a Izraela v Iráne u nás najhlasnejšie a farizejsky protestovali ľudia Ficovho Smeru – jeho strany, vlády i fanklubu. A pro-ruskí trollovia a ich veriaci. Ukážkovo to predviedol Ficov marxista Blaha v diskusii na TA3, ktorú pred koncom opustil bývalý disident, signatár Charty 77, diplomat a český europoslanec RNDr. A. Vondra, lebo ho nechcel ďalej počúvať. (je tragické vidieť, koľko krčmových krikľúňov na sociálnych sieťach ho hulvátsky uráža, a chváli Blahu)

Aj preto treba pripomenúť rozdiely a podobnosti s vojnou na Ukrajine. Najmä to, že Putinovo Rusko porušuje vyššie menované princípy spravodlivej vojny podstatne viac ako súčasný útok USA na Irán. Platí to už desaťročia. Vojenské akcie USA a „Západu“ mali svoje chyby, ale vždy boli zamerané proti diktátorským režimom, ktoré šírili terorizmus a brali slobodu vlastným občanom alebo iným národom. Chceli priniesť demokraciu. Všetky vojenské akcie komunistického Ruska vrátane Putina boli proti slobode, nezávislosti a demokracii.

Irán je islamskou totalitnou diktatúrou, a roky hlása úmysel zlikvidovať Izrael. Ukrajina je demokratický štát, a úmysel zničiť ju hlása Putin a jeho propagandisti. Irán mu na to dodáva zbrane a podporuje teroristov po celom svete, a Rusi úmyselne útočia na civilné ciele na Ukrajine, vrátane autobusov, bytoviek, chrámov či nemocníc.

Blaha a podobní sa teraz pohoršujú nad porušením medzinárodného práva, a súčasne chvália a podporujú Rusko, ktoré ho porušuje podstatne viac a brutálnejšie. Rozhorčujú sa nad tisíc zabitými Iránčanmi, ale ignorujú to, že iránska vláda ich zabila 20 - 30 tisíc. Aj vyše 14,5 tisíc ukrajinských civilistov, ktorých zabili Rusi. O 19 tisícoch unesených detí, znásilnených ženách a zabitých či zranených vojakoch ani nehovoriac. To sú tí, čo majú dezolátne myslenie alebo morálku.

Špeciálnou kategóriou sú kresťania a konzervatívci, čo Trumpa chválili ako „hodnotového“ politika v boji proti skazeným liberálom z Bruselu, a mierotvorcu. Napr. Daniška na webe Marker.sk a slovensko-ruskej spoločnosti uvádza a cituje dôvody prečo Irán neohrozoval USA, píše že ich k útoku dotlačil Izrael. Nerieši prečo to Netanjahu spravil, ani ako sa mu to podarilo. Píše že to spravila „Amerika“. Aj keď 70 % Američanov nesúhlasilo. ( jaroslav-daniska-izraelifikacia-ameriky/ ) Zamlčiava že to Trumpovi umožnili práve špeciálni „konzervatívci“ a kresťania, aj jeho blízkosť Putinovi.

Pápež a jeho ľudia

Moskovský patriarcha podporuje Putina v „svätej“ vojne na Ukrajine. Najvyšším „šéfom“ Iránskej islamskej diktatúry je duchovný – ajatoláh, a islamisti v mene Alláha vraždia kresťanov po celom svete. Prezidenta Trumpa obklopila skupina pastorov, ktorí sa modlili za Božie požehnanie a úspech vojny v Iraku. ( Trumpa v Bílém domě požehnal houf pastorů )

Latinský patriarcha Jeruzalema, kardinál Pizzaballa vyhlásil: „Zneužívanie Božieho mena na ospravedlnenie tejto alebo akejkoľvek inej vojny, je najzávažnejším hriechom, aký môžeme v tejto dobe spáchať.“ 

Lev XIV. v reakcii na americký útok na Irán: „Stabilita a mier sa nedosiahnu vzájomnými hrozbami ani zbraňami, ktoré zasievajú skazu, bolesť a smrť, ale len prostredníctvom rozumného, autentického a zodpovedného dialógu.“ Vyzval aby zúčastnené strany „prevzali morálnu zodpovednosť za zastavenie špirály násilia, skôr ako sa stane nenapraviteľnou priepasťou!“  Diplomacia má podporiť „dobro národov, ktoré túžia po mierovom spolunažívaní založenom na spravodlivosti.“ Kritizoval oslabenie medzinárodného práva. „Silová logika vracia ľudstvo dozadu, smerom k stavu džungle. Etické požiadavky ako ľudská dôstojnosť, bratstvo, sloboda, rovnosť, ochrana slabšieho, sa dostávajú na vedľajšiu koľaj.“ (podobne hodnotí ruskú agresiu na Ukrajine)

Vedúci diplomat Svätej stolice kardinál Parolin upozornil na ťažisko problému, ktorým je strata vedomia spoločného dobra národov. Podporil „odvážny projekt akým je Európska únia.“ Vyzýva: „Odzbrojme svoj jazyk: … vyhnime sa agresívnym vyjadreniam, posmechu, deštruktívnej kritike. ... Voľme cestu dialógu ….Buďme informovaní a modlime sa za mier. … Konajme spravodlivo v konkrétnych situáciách: Mier je ovocie spravodlivých vzťahov.“ ( Za odzbrojenie a pokoj - úmysel Svätého Otca  )