Apel pre zúfalých

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu. 

Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne, zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne. Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu a Sarona. Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha.
Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“
Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne.
A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom vojdú na Sion. Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie. (Iz 35, 1-6b. 10)

Proroctvo začína obrazom púšte. Miesta ktoré je symbolom beznádeje. V takomto stave sa totiž má podľa proroka nachádzať národ, na ktorého dopadnú dôsledky jeho nevernosti. Celý ľud sa kolektívne ocitne mimo domova. Všetko im vezmú. Ostanú im iba spomienky na štát, krajinu a chrám, ktoré im nepriateľ zdevastoval. Práve v takúto chvíľu prichádza pokušenie zanechať starosť o svoju identitu a vzťah s Bohom. A predsa nepredstaviteľné predstavuje Boh skrze proroka. Podobne ako sa to deje každú jar v Palestíne, aj púšť, symbol sveta vyhnaného Izraela, nečakane rozkvitne.

Zem z ktorej raší vegetácia sa opäť stáva plodnou. Fádnu scenériu vyprahnutej krajiny nahrádza pláň posiata pestrofarebným kvietím. V prípade ľudí sa podobný prejav ukazuje v radostnom spievaní. Ide teda o radosť, ktorá sa má vrátiť do srdca. Niečo nepredstaviteľné. Ale pripomienkou geografických miest spojených s krásou zasľúbenej zeme (Karmel, Libanon) sa poslucháči majú vrátiť k tomu, čo im bolo prisľúbené, ukradnuté, ale nie stratené. Sľubuje sa dokonca skúsenosť s Božou slávou, čo v biblickej reči odkazuje na Pánovu prítomnosť. Teraz už ide o slávu, ktorá spomedzi ľudí už neodíde.

A preto sa treba odhodlať na obnovu. Je pravda, že po dlhých rokoch nečinnosti končatiny zmľandraveli, a práve preto sa treba dať do kopy. Na to, aby sa začalo opäť posilňovať je treba odvaha. Hecuje prorok a na šírenie tejto výzvy povzbudzuje všetkých poslucháčov. Nepriateľ bude porazený. Pretože na záchranu príde Pán. Nie len nejaký jeho nedôveryhodný posol. Príde sám Boh, ktorý sa postaví na čelo výpravy, ktorá nastolí spravodlivosť.

Ďalšie verše a obrazy, ktoré si vypožičiava aj Ježiš (Mt 11), predstavujú telesne postihnutých, v ktorých sa majú spoznať všetci. Veď duchovne slepých a hluchých je určite mnoho. No v tomto prípade treba očakávať niečo, čo presahuje mieru. Vidno to v ďalšej dvojici postihnutí. Chromý budú nielen chodiť, ale budú skákať ako jeleň. Nemý budú nielen rozprávať, ale kričať a správne spievať.

To všetko sa završuje pri návrate na svätý Sion, kde sa všetkých zmocní radosť. Lebo tá chýba. Tá pasuje na advent. Toto nám Boh sľubuje. Nech to teda zaznie všade. A osobitne tým, čo čakajú spútaní v okovách beznádeje a životných sklamaní.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.