Svet podľa Bidena a svet podľa Trumpa

Zverejnená nová bezpečnostná stratégia Donalda Trumpa je neuveriteľným čítaním, ak ju porovnáme so stratégiou 46 prezidenta Joea Bidena, ktorý ukončil svoju politickú misiu v januári tohto roku.

47. prezident USA Donald Trump po necelom roku vlády v Bielom dome vydáva novú bezpečnostnú stratégiu zásadne odlišnú od stratégie Joea Bidena.

Čo sa udialo vo svete také závažné, že od platnosti poslednej stratégie uplynulo iba 10 mesiacov a nová stratégia prichádza s neuveriteľnými zmenami, ktoré sú často až protikladné s predchádzajúcimi koncepciami? Táto koncepcia je v rozpore nielen s bezpečnostnými stratégiami od 90. rokov, ale líši sa vo svojich zámeroch od politiky vyznávanej v USA od 2. svetovej vojny.

Na otázku, čo grandiózneho sa stalo vo svete za 10 mesiacov, musíme skonštatovať, že nič také zásadné, čo by oprávňovalo k takýmto obrovským zmenám.

Ak je to pravda, musíme hľadať príčiny zásadných zmien v novom prezidentovi a jeho programe MAGA, ktorý väčšina občanov podporila a ktorý inou optikou posudzuje stav a perspektívy americkej spoločnosti.

Od 2. svetovej vojny všetci prezidenti USA mali viac-menej spoločný názor na zahraničnú politiku USA a ich miesto vo svete. Všetci podporovali hegemónne postavenie USA v globalizujúcom svete, a tu odrazu prichádza 47. americký prezident a povie všetkým, že je to úplne inak a ak sa USA chcú opäť stať najbohatšou a najprosperujúcejšou krajinou, musia sa pozrieť na súčasný svet a situáciu v Amerike inak.

Donald Trump si uvedomuje, že v mnohých parametroch Čína dnes predbehla USA a je otázkou krátkeho času, kedy si bude žiadať svoj podiel na riadení sveta.

Postoj predchádzajúcich amerických prezidentov k Číne bol spravidla povýšenecký a chápali ju ako akúsi aziatskú anomáliu, ktorá prosperuje iba z toho, že kradne know-how z celého sveta.

Dnešné úspechy Číny ale nútia USA, aby pripravili politiku zdržiavania, resp. spomaľovania jej hospodárskeho rastu. Jedným z nástrojov je vyvolávanie permanentnej krízy okolo Taiwanu. Aj pre Joea Bidena bol Taiwan iba nástroj, ako uzbrojiť Čínu a vyvolať nespokojnosť čínskeho ľudu s komunistickou vládou.

Zdá sa, že tento prístup neuspel, ba dokonca americkou podporou Ukrajiny, resp. rozširovaním NATO na východ sa Rusko a Čína strategicky zblížili, čo musí mať za následok aj prehodnotenie vojenských možností a postavenia USA v Pacifiku. Diskusia Donalda Trumpa s prezidentom Si Ťin-pchingom okolo drastického zvýšenia cien na dovoz tovarov z Číny do USA ukázala, že ak nechce poškodiť viac americký trh, musia byť USA opatrné v prístupe k tejto krajine a v budúcnosti bude nutné viesť rovnocennejší dialóg.

Joe Biden americkou podporou Ukrajiny, ak z toho vynecháme možnosť zárobku pre jeho syna, neurobil nič, čo by odporovalo zahraničnopolitickej stratégii USA, ktorá mu fakticky diktovala, že rozširovanie NATO na východ je logické a politicky nevyhnutné, pretože Rusko je nevypočítateľná imperiálna krajina, vlastniaca obrovské nerastné bohatstvo, ktoré by mohlo byť utilizované na prospech demokratického spoločenstva.

Joe Biden nebol žiaden veľký mysliteľ a nezaoberal sa príliš ruskými argumentmi, že vstup Ukrajiny do NATO je pre Rusko neprijateľný a pre obhajobu svojich národných záujmov je pripravený ich brániť aj vojensky.

Demokratická koalícia pod vedením USA zaviedla takmer 20 balíkov sankcií, ktoré mali ukázať Rusku, kde sú jeho hranice, ako i dôsledky, keď bude odmietať americkú hegemóniu.

Rusko v zahranično-politických úvahách USA sa po rozpade ZSSR stalo iba regionálnym hráčom, ktorý je vydaný na milosť či nemilosť hegemónovi a netreba brať naň žiadne ohľady.

Je záhadou, ako môže racionálny človek riešiť problém vyzývateľa USA číslo jeden, t.j. Číny, a zvysoka sa dívať na vyzývateľa číslo dva, t.j. Rusko.

Je logické, že otvorenie boja na dvoch frontoch malo za následok, že Rusko a Čína vytvorili strategickú spoluprácu vo všetkých oblastiach.

Rovnako naivne sa Joe Biden vysporiadal s tým, že Rusko je skutočne jediným partnerom USA v počte jadrových zbraní, kde obe krajiny dosiahli rovnováhu.

Namiesto toho bagatelizoval túto skutočnosť s presvedčením, že Rusko nikdy nepoužije jadrové zbrane, a preto nehrozí svetu ani nijaká 3. svetová vojna.

Joe Biden s Barackom Obamom uverili, že prijatie Ukrajiny do NATO bude bezbolestné, pretože v jednopolárnom svete nemôže byť žiaden žalobca. Existuje iba jediná moc a vôľa iba jedného hegemóna! Na tomto základe prijali tézu, že žiadna krajina nemôže brániť inej krajine vstupu do NATO, ak splnila podmienky prijatia.

Tento prístup veľmoci nemožno hodnotiť inak ako prejav vysokej pýchy a nezodpovednosti!

Do tohto sveta prichádza obchodník so zmyslom pre čísla a realitu. Neúspech sankcií, ako i nepresvedčivé výsledky Ukrajiny, ktoré stáli USA 350 miliárd, ho nútia k novému pohľadu na svet.

Uvedomuje si, že ak USA budú pokračovať v nezodpovednej politike veľmoci, nemajú šancu udržať doterajšie náklady na armádu, vojenské základne vo svete a už vonkoncom nie na nejaký vojenský konflikt.

USA sa musia rozhodnúť pre inú domácu a zahraničnú stratégiu, pretože im došli finančné zdroje a hrozí im hospodársky kolaps.

Musíme oceniť, že Donald Trump nepodceňuje riziko 3. svetovej vojny, a preto sa každému ozbrojenému konfliktu rád vyhýba.

Podľa Donalda Trumpa, kde by USA mohli zarobiť peniaze, sú finančno-obchodné transakcie s každým štátom, na ktorých by sa rád osobne zúčastňoval.

Donald Trump odmieta všetky ideológie, resp. uznáva iba jednu ideológiu, a tou je zarábanie peňazí.

Donald Trump tiež nepatrí k veľkým znalcom histórie či filozofie, ktoré ukazujú, že iba na peniazoch nemôže byť vytvorená slušná a spravodlivá spoločnosť.

Preto škrtá miliardové podpory pre neziskovky, sociálne programy, ako i náklady na štátny aparát, armádu… Zvyšuje clá a chce podporiť všetkých tých, ktorí chcú vyrábať v Amerike a chcú ju urobiť opäť veľkou.

Donald Trump mi pripomína malého chlapca, ktorý prvý zakričal, že kráľ v sprievode je nahý. Za túto odvahu by sme ho mohli aj pochváliť.

Jeho najväčšou chybou je, že by si tie mesačné či slnečné šaty nahého kráľa aj rád vyskúšal. Samozrejme, je pripravený malé deti z tejto „úžasnej“ akcie vylúčiť, a tak sa blahosklonne nechať obťažovať iba chválou svojich ministrov a milujúcich občanov.