Mníchovská dohoda a „mierová“ Zmluva Trumpa s Putinom ohľadne vojny na Ukrajine.

        V týchto dňoch sa objavili informácie o údajnej dohode Trumpa s Putinom o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine. Zatiaľ síce nie je táto dohoda zverejnená, ale z dobre informovaných zdrojov prenikajú na svetlo Božie jej kontúry. Ak sú pravdivé, pôjde o jeden z najväčších a najobludnejších škandálov v novodobej histórii ľudstva. Dosť podobný tomu, ktorý bol spáchaný 30.septembra 1938 na Československu. Pripomeňme si v krátkosti podstatu. V úlohe „mierotvorcov“ vystupovali v tomto prípade Francúzsko a Veľká Británia, ktoré 21.septembra 1939 zaslali československej vláde nótu, aby v záujme zachovania mieru odstúpila oblasti, ktoré obývalo viac ako 50 % etnických Nemcov. Toto vyvolalo v Československu rozhorčené demonštrácie a generálny štrajk, ktoré viedli k demisii vlády Milana Hodžu. Na druhý deň sa uskutočnil generálny štrajk, po ktorom vláda Milana Hodžu podala demisiu. 23. septembra 1938 vymenoval prezident Beneš úradnícku vládu na čele s generálom Janom Syrovým, ktorá vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a o dva dni neskôr odmietla Hitlerove požiadavky.

        Po týchto udalostiach nasledovalo ďalšie kolo britsko-nemeckých rokovaní a nacistické vojská sa začali presúvať k československým hraniciam. 28. septembra 1938 Chamberlain zaslal Hitlerovi list, v ktorom mu oznámil, že môže svoje ciele realizovať aj bez vojny. Na druhý deň sa predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska stretli v Mníchove, kde krátko po polnoci 30. septembra 1938 podpísali dohodu o odstúpení sudetských území, Petržalky a Devína Nemecku.

       Vláda generála Syrového a prezident Beneš mníchovskú dohodu prijali, ale bez súhlasu Národného zhromaždenia, čo odporovalo československej ústave. Celkovo stratila ČSR v dôsledku mníchovskej dohody územie s rozlohou 41 098 km2, na ktorom žilo 4 879 000 obyvateľov.

       Ako vieme, táto dohoda nijako nezabránila Hitlerovi v uskutočňovaní svojho diabolského dobyvačného plánu. Môžeme namietať, že predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie mali dobrý úmysel a snažili sa zabrániť vojne a krvipreliatiu, čo nakoniec aj bola pravda, ale nič to nemení na tom, že táto Mníchovská dohoda nezastavila Hitlera, a nakoniec obsadil celé Čechy a zo Slovenska si urobil vazala. Čím si ušetril sily a prostriedky k napadnutiu Poľska.

      Aké ponaučenie pre budúcnosť (prítomnosť!) by si ľudstvo malo zobrať z Mníchovskej dohody? Jednoznačne to, že s agresorom sa takéto dohody nerobia. Agresor sa neuspokojí s týmto riešením, je to len dočasné získanie času pred tým, než agresor dostane chuť na ďalšie územia a neoprávnené ústupky.

      Keď človek číta, čo má byť obsahom „mierovej“ Zmluvy o Ukrajine, nemôžu mu nenapadnúť paralely s Mníchovskou zradou. Tentokrát je tou negatívnou postavou americký prezident Trump, ktorý je pripravený ponúknuť Putinovi ako na podnose časť Ukrajiny. Tú, ktorú si počas svojej dobyvačnej vojny trvajúcej takmer 4 roky už ukradol, ba aj tú, ktorú v súčasnosti ešte neokupuje. História sa opakuje, tentokrát ale ani pri maximálnej snahe nemožno priznať mierotvorcovi Trumpovi  nejaké čisto ušľachtilé úmysly. Z jeho strany ide najmä o obchod, veľkolepú predstavu o tom, ako rozbehne svoj biznis s Ruskom, krajinou bohatou na zdroje nerastných surovín a obchodných možností. A zároveň bude môcť rozbehnúť aj biznis na Ukrajine, na základe nedávnej Zmluvy o využívaní nerastného bohatstva. Vieme, že túto Zmluvu Zelenský podpísal s podmienkou, že Amerika poskytne Ukrajine nejaké bezpečnostné záruky. Trumpova predstava o tom, ako preberá Nobelovu cenu za mier, zdá sa, je tiež jeho hnacím motorom uzavrieť mierovú dohodu, než je už akákoľvek. Postaviť sa na stranu agresora je o dosť ľahší spôsob ako sa dohodnúť, všakže? 

      Amerika pod vedením Trumpa spolupácha na Ukrajine zločin, ktorý história nepochybne odsúdi rovnako ako Mníchovskú dohodu. Amerika pod vedením Trumpa definitívne stráca kredit štátu, ktorý je na čele demokraticky orientovaných štátov snažiacich sa o protiváhu voči všetkým autoritárskym nedemokratickým režimom. Čo je na tom najtragickejšie, Amerika sa začína v mnohom na tieto nedemokratické režimy svojím konaním aj podobať. Trump v podstate prezliekol tričko a z lídra demokratickej skupiny krajín sa stal čoraz otvorenejším prisluhovačom a užitočným idiotom Putina. Inak sa totiž nedá vysvetliť, prečo je návrh „mierovej“ dohody takmer totožný s návrhmi Ruska, ktoré ani pri najväčšom optimizme nemožno nazvať spravodlivým a vyváženým návrhom mierovej dohody.

      Spravodlivý mierový návrh je totiž taký, ktorý vychádza z medzinárodne uznávaných dohôd a nie z neoprávnených nárokov agresora. Neobstojí argument, že skôr či neskôr by si to aj tak Rusi vybojovali. Spravodlivý a trvalý mier totiž nemôže byť založený na nespravodlivosti, porušovaní medzinárodného práva. Navyše neexistuje žiadna záruka do budúcnosti, že by Rusko dodržalo svoje záväzky. Veriť americkým zárukám a Trumpovi je potom čo predvádzal od svojho zvolenia, len čistá ilúzia.

      V krátkosti si zhrňme, čo Trump dokázal ohľadom vojny na Ukrajine. Ešte pred svojím zvolením sa chvastal, že zastaví vojnu do 48 hodín. Ešte predtým sa spolu so svojimi republikánmi „zaslúžil“ o to, že Amerika na nejaký čas prestala dodávať zbrane, čím umožnilo Rusom získať ukrajinské územia navyše, resp. ľahšie. Po zvolení už dodávky zbraní zastavil úplne. Povolil jedine nákup amerických zbraní európskymi krajinami, ktoré ich dodávajú Ukrajine, čím presunul bremeno nákladov výlučne na nich. Trump sa nijako nesnaží skrývať, že mu Putin s jeho neobmedzenou mocou imponuje a na spoločných rokovaniach s ním len predstiera, že obhajuje záujmy Ukrajiny. Zelenským a Ukrajinou v podstate pohŕda, čo predviedol aj snahou o poníženie Zelenského v Oválnej pracovni. Občas sa síce Trump Rusku vyhráža sankciami, ktoré „ešte svet nevidel“, vždy však v poslednej chvíli sankcie pozastaví. Uvidíme, ako dlho budú v platnosti sankcie, voči ruským ropným spoločnostiam Lukoil a Rosnefť, ktoré majú vstúpiť do platnosti zajtra, t.j. 21.11. Podľa mňa nebudú mať dlhé trvanie a odvolá sa na prípravu tej úžasnej mierovej dohody, ktorou vraj Rusko preukazuje svoj záujem na mieri na Ukrajine. 
Trump skrátka svojím vajatavým a rozporuplným prístupom  povzbudil Rusko k ešte brutálnejšiemu postupu voči Ukrajine. Dôkazom toho je čoraz masívnejšie bombardovanie ukrajinským miest a dedín. Putin vidí, že sa nemusí obávať Ameriky, nech urobí čokoľvek. Trump maximálne zdvihne obočie a povie, že sa mu nepáči čo Putin robí. Nič viac a nič menej. A potom spolu s Putinom predstaví „mierový“ plán pre Ukrajinu, skopírovaný od Rusov. Samozrejme bez toho, aby sa na tom pláne dohodol s Ukrajinou, alebo Európskou Úniou. Tým len predloží hotový plán, a vydieraním sa bude snažiť dosiahnuť, aby ho prijali. Je to hanba Trumpa, hanba Ameriky.

      Popravde, neviem si dosť dobre predstaviť takúto mierovú dohodu, ktorá v podstate legitimizuje Ruskú agresiu voči suverénnej krajine. Dohodu, ktorá znemožňuje potrestanie vojnových zločinov a zločincov, žiadanie reparácií za spôsobené materiálne škody a odškodnenie za smrť toľkých obetí. Agresor za odmenu dostane časť územia bohatú na nerastné suroviny (Donbas). A Amerika a celý svet, aby poníženie bolo dokonalé, ešte uzná Krym a Donbas za ruské územie. A samozrejme zruší všetky sankcie voči Rusku. Aj zatykač na zločinca Putina. Už len chýba bodka na záver, ktorou by bol slávnostný banket za účasti Putina, Trumpa a európskych lídrov, kde by s úsmevom pózovali armáde fotografov a novinárov z celého sveta. Na záver banketu by všetci prítomní vydali vyhlásenie, že nominujú Trumpa s Putinom na Nobelovu cenu mieru. A Zelenský? Nie, ten by tam pravdepodobne asi nebol. Hanba by mu nedovolila.

     Mierová dohoda na tento spôsob sa ničím nelíši od dohody o kapitulácii. Agresor dosiahol čo chcel, napadnutému ostali oči pre plač, nedôveryhodné bezpečnostné garancie, rozborbardovaná a zničená krajina. Precedens, ktorý bude povzbudzovať krajiny ako Čína, Rusko, Severná Kórea, a aj Ameriku, že sa oplatí použiť silu a násilie na slabších, keď sa im zachce nejaké územie, alebo donútiť ich k akceptácii nejakých požiadaviek. Zrejme nastane čas preformulovať zásady medzinárodného práva, na zásady nového medzinárodného bezprávia, kde hlavnou zásadou bude, že veľmoci si budú beztrestne robiť čo chcú.

     Takto nejako sa dá asi charakterizovať tá nový „spravodlivejší“ svetový poriadok o ktorom sa už nejaký čas objaví nejaká správa v alternatívnych médiách. Poriadok, v ktorom si veľmoci nanovo podelia svoje sféry vplyvu, krajiny ktoré budú kolonizovať priamo, alebo prostredníctvom svojho ekonomického a politického vplyvu. Zdá sa, že otázka napadnutia Tajwanu už nie je o tom či, ale kedy. Aj tu sa javí ako pravdepodobné, že Trump dá radšej prednosť obchodným vzťahom s Čínou, ako by prevzal zodpovednosť za prípadnú obranu Tajwanu. Na oplátku zase Putin so Si -Ťin -pchingom zase nebudú príliš protestovať nad rámec bežných diplomatických nót voči tomu, keď Trump vtrhne do Venezuely, Mexika, alebo sa rozhodne anektovať Grónsko. 

Vitajte v novom svete.

Ing.Ján Moncoľ                                                                                                         20.11.2025