Šarlatáni šarlatána

Mnohými cenami ovenčený film poľskej režisérky Anežky Hollandovej "Šarlatán" je umeleckou fikciou života reálnej postavy, českého liečiteľa Jana Mikoláška (1889 – 1973).

Po jeho zhliadnutí mi ostala trpká pachuť v ústach. Nedokážem sa totiž ubrániť dojmu, že renomovaní filmoví tvorcovia, vrátane hviezdneho hereckého obsadenia (Ján Trojan, hlavná postava a Juraj Loj, jeho pomocník a filmový milenec) urobili to isté, proti čomu tak vehementne bojujú.
V zjavnej snahe poslúžiť  woke ideológii  zásadne zmenili životný príbeh človeka a nalepili naň toľko sofistikovaných poloprávd, až sa nedokážem ubrániť porovnaniu  s  dvornou režisérkou Adolfa Hitlera, Leni Reifenstahlovou, či  Sergejom Michajlovičom Ejzenštejnom,  prisluhovačom sovietskych  tyranov v časoch ich najzúrivejšieho vyčíňania.
Ako iste viete, Leni i Sergej Michajlovič v mene “vyššieho ideálu” vedome, veľmi profesionálne a "umelecky" presvedčivo poslúžili rozporuplnému a (dnes už vieme) zvrátenému sociálnemu experimentu, ktorý zničil životy miliónov ľudí. Boli to napriemerne inteligentní ľudia a považujem za krajne nepravdepodobné, že ani netušili, čomu a komu vlastne slúžia.

Som  sám, ktorý vidí túto paralelu?

Naozaj nikomu nevadí, že nosná dejová línia filmu – homosexuálny vzťah hlavného predstaviteľa a jeho filmového milenca- je absolútna fikcia, na ktorú neexistujú žiadne historické podklady?
Nie je to náhodou chladná kalkulácia s jasným zacielením na lobistické kruhy súčasnej filmovej mašinérie?
Dostal by sa tento film bez tejto ideovej barličky medzi 15 kandidátov na Oscara za najlepší medzinárodný film? Získal by 5 českých levov v roku 2021?
Veľmi, veľmi silno pochybujem.

Bez homosexuálnej a zjavne vymyslenej ideovej vložky by totiž na filme Šarlatán nebolo veľmi čo rozvíjať.
Reálna postava - Ján Mikolášek totiž nebol žiadny hrdina a nijako zvlášť netrpel v komunistickom väzení.
Áno, liečil, ale aj kolaboroval. S fašistami i komunistami, a to nadmieru výdatne. Odsúdený bol za daňové podvody a nehrozil mu žiadny trest smrti. Jeho pomocník, zjavne vymyslená postava, milenec a pomocník František Palko nikdy neexistoval.
“Zachraňujúci akt Palkovho priznania sa”, ktorý Mikoláška uchráni pred smrťou, je filmová fikcia na “entú”.
Má po tomto guláši faktov a ideových barličiek nastať nejaká katarzia?

Mohla by, keby na podobný dejový konštrukt tvorcovia využili reálnu postavu možno aj z nedávnych dejín.
K dispozícii je celý rad pozoruhodných osobností so širokým priestorom pre umeleckú fikciu.

Od Jimmyho Savila, britského televízneho a rozhlasového moderátora, dnes už usvedčeného pedofila až po Theodore McCarricka, homosexuála, ktorý svoju moc zneužíval na horných poschodiach katolíckeho kléru.
Kamsi doprostred pokojne môžeme umiestniť aj “popového velikána” Michaela Jacsksona.

Tí by sa však ťažšie glorifikovali, však áno.

Jedno zneužívanie umeleckých produkcií v službách ideológie som už zažil za komančov.
To terajšie má podobné črty a oháňanie sa tzv. “umeleckou licenciou” na mňa až tak nepôsobí.

Preto tá pachuť v ústach.