Prospešná zmena ústavy, alebo pasca Smeru?

Okolo zmien ústavy sa už toho popísalo veľa. Osobne som sa Ficovej udičke veľmi venovať nechcel, avšak dym vo verejnom priestore je už príliš veľký a minimálne tento cieľ sa Ficovi podarilo dosiahnuť dokonale. Nechcem sa zaoberať morálnym či právnym aspektom navrhovaných zmien aj preto, lebo stále netušíme, čo vlastne na konci dňa má byť na stole. Budem sa preto venovať hlavne politickým rozmerom tejto hry. 

Základné mantinely určil Fico vtedy, keď vyhlásil známu vetu o „vykostení“ KDH. Už vtedy sa dostalo hnutie do nevýhody, lebo tému otvoril a rámcoval Fico. Úplne chápem zložitú situáciu kresťanských demokratov, ktorých časť voličského elektorátu sa stále vidí vo vláde po boku Fica a spoločníkov. Odmietnuť Fica znamenalo riziko ich straty, prijať Fica znamená riziko straty tých, ktorí (celkom správne) vidia Fica ako človeka, ktorý prekročil všetky čiary a krajinu vedie do pekla. Pasca Smeru sa spustila. 

Toľko k základnej pozícií KDH, ktorá nie je ľahká a nie je namieste preklínať ktoréhokoľvek zákonodarcu, nech sa rozhodne tak alebo onak. V konzervatívnych kruhoch sa ale nájdu takí, ktorí vám so spravodlivým hnevom v očiach budú vykladať, že za Ficovu iniciatívu by mali do nohy hlasovať všetci kresťania v parlamente. Je to hlúposť. Politický rozmer celej veci je zložitejší. Samotný obsah ústavných zmien nepokladám za niečo, čo by v reálnej praxi ovplyvnilo hodnoty kresťanov na Slovensku. Optika, podľa ktorej by tu progresívci (ktorí sú v ideovej aj mocenskej menšine) spravili po voľbách nejaké prevratné zmeny, je chybná. Nemá politickú logiku, naopak, KDH by mohlo vo vláde s progresívcami celkom pohodlne ustrážiť akúkoľvek odchýlku bez väčšej námahy. Nehovoriac o koalícii Slovensko-KÚ- ZA ĽUDÍ, kde asi budete takisto márne hľadať priaznivcov progresívnych pokusov. 

Podstata Ficovej pasce je v tom, že cirkus okolo ústavy len pomáha vo vytváraní dymu a hmly nad vážnymi problémami krajiny. Na Slovensku máme obrovský problém s rozlišovaním fatálnych morálnych defektov a nie, nevolajú sa lgbti. Volajú sa nespravodlivosť, krádež, korupcia, lož, ktoré úplne v pohode akceptujú aj mnohí ľudia, ktorí sa pokladajú za veriacich a spôsobuje to úpadok celej krajiny. Podstata Ficovej pasce je aj v tom, že pokračuje v presviedčaní spoločnosti, že tieto veci problémom nie sú. Problémom sú raz progresívci, potom EÚ, potom NATO, potom nemecký kancelár, potom český europoslanec. Problémom nie sú trestne stíhaní ľudia v jeho najbližšom okruhu, nie je to padajúca ekonomika, nie sú to diskriminované rodiny s deťmi, nie sú to jeho sklony k totalite, nie je to zneužívanie bezpečnostných zložiek, nie je to podpora teroristického režimu v Rusku a vyťahovanie Slovenska z nášho civilizačného okruhu. Nie je to rozklad morálky a hodnôt, odpusťte, až debilizácia politiky, hrubá mafianizácia štátu. „Problémom“ sú ústavné doplnky, ktoré si vymyslel a môže okolo toho spolu so svojou amorálnou partiou rituálne tancovať. A vrtieť konzervatívcami (nie prvý krát) tak, ako on uzná za vhodné. 

Slovensko sa nachádza v situácií, kedy konanie Fica a jeho spoločníkov je už tak ďaleko za čiarou, že táto strana by mala byť v politickej karanténe. Kým v opozícií všetci denne kričia, aké nehoráznosti stvára, v zákulisí (česť výnimkám) sa veselo so Smerom rokuje a kamaráti. Nie, nemali by sa medzi sebou biť, ale vzhľadom na znásilňovanie Slovenska by mala fungovať jasná a jednoznačná línia, ktorá by občanom ukázala, čo nám reálne hrozí a prečo je Fico a jeho vláda pre krajinu devastačná. Namiesto toho sa naskakuje na udičky, ktoré na konci dňa pomáhaju klamárovi ešte lepšie oklamať voličov. Preto je politická dielma ústavných zmien pomerne jednoduchá: Buď pomôcť Ficovi v nebezpečnej legitimizácií zla v čase, keď by mal byť ako hrozba pre demokraciu izolovaný, alebo túto hru odmietnuť s vedomím, že nepodporením tejto zmeny naozaj nepácham smrteľný hriech, ani nepoškodzujem kresťanské a konzervatívne Slovensko. Tento naratív totiž pripomína agitácu niektorých kňazov v prospech Pellegriniho či v prospech SNS vo voľbách, čo viedlo k vzniku katastrofy, ktorú dnes Slovensko znáša a aj k veľkému a oprávnenému pohoršeniu. 

Na záver, nepokladám za férové útočiť na kohokoľvek, kto sa rozhodne inak. Obsah navrhovaných zmien (z toho, čo vieme) nie je dôvodom na mediálny lynč, aj keď treba pozorne počúvať aj výhrady právnikov, ktorí upozorňujú na riziká zneužitia zo strany všetkého schopného Fica. Už len z tohto dôvodu by bolo bezpečnejšie ústavu vôbec neotvárať.  Mimochodom, pri podpornom stanovisku diskusie o ústave zo strany biskupov na Slovensku si človek nevdojak zaželá, aby sa často a jasne vyjadrovali aj k obrovským problémom krajiny, akými je korupcia, lož a mafianizácia našej spravodlivosti. V konkrétnej otázke ústavných zmien ale zo stanoviska KBS, ktorá víta diskusiu, nie je dôvod robiť škandál. Ani hystéria a nasadzovanie psej hlavy z opačného brehu nie je fér. Politicky je ale úplne v poriadku túto falošnú hru Smeru skrátka nepodporiť. 

Niektorí dnes hlásajú, že treba sa pridať, keď zlí ľudia robia dobré veci. Keď si ale podávate ruku s diablom, treba dávať dobrý pozor, aby vám v nej nezostalo kopyto. Napríklad v podobe straty dôvery. A zároveň spoluzodpovednosti za ďalšiu veľkú lož, ktorou sa pokúšajú kontaminovať našu krajinu, nehovoriac o politickom „vykostení“, ktoré pomôže Smeru zabetónovať sa pri moci. Tak veľa šťastia, Slovensko.