Od 14. do 17. februára 2025 sa každý deň v inom slovenskom meste konala prezentácia knihy prot. Petra Soroku Svätohorský denník – Tri cesty. Autor v nej jednoduchým, poučným, ale aj úsmevným spôsobom spomína na svoje tri cesty po mníšskej republike Svätej hore Athos v Grécku.
V každom meste sa o kultúrny program postarali speváci zo zboru „Mojsije Petrovič“ z Belehradu (Srbsko), ktorí spievajú rovnakými byzantskými nápevmi ako je to vo väčšine monastierov na Svätej hore. Ešte pred prvou prezentáciou, ktorá sa konala 14. 2. v blízkosti bratislavskej katedrály sv. Martina, sa speváci a autor išli pokloniť pred ostatkami sv. Jána Milostivého, ktoré sa v tejto katedrále nachádzajú a poprosili ho o požehnanie.
Po modlitbe „Carju nebesnyj“ prítomných privítal samotný autor Peter Soroka, ktorý moderoval celý program. Medzi vzácnymi hosťami boli grécki starci archimandrita Grigorij, predstavený monastiera sv. Jána Ruského v Pefkochori a archimandrita Theoklitos, bývalý predstavený a zakladateľ monastiera sv. Arsenija Kapadockeho na Chalkidikách, Jeho Excelencia Alexandar Nakić, veľvyslanec Srbskej republiky na Slovensku, bývalý predseda vlády SR JUDr. Ján Čarnogurský, či pravoslávny duchovný Vladislav Kovalenko z Kazachstanu.
Peter Soroka následne rozpovedal, čo ho viedlo k napísaniu knihy a čo v nej môžu čitatelia nájsť. Povedal, že o Svätej hore sa dozvedel z knihy „Zo záhrady Bohorodičky“, ktorú do slovenčiny v roku 1995 preložil otec Ján Zozuľak. Ďalšie priblíženie sa k svätohorským monastierom bolo, keď v roku 1998 navštívil srbský monastier Kovilj, ktorý má za vzor monastier sv. Grigorija na Svätej hore. Avšak navštíviť toto sväté miesto sa mu podarilo až v roku 2010 za pomoci bratov monastiera sv. Jána Ruského z Pefkochori. Pútnikov vtedy sprevádzal súčasný starec tohto monastiera otec Grigorij. Táto cesta ho tak fascinovala, že keď o nej začal rozprávať jednému priateľovi ten mu povedal, aby o tom radšej napísal knihu. Takto už v roku 2010 vydal prvú knihu o putovaní po Svätej hore. Na ďalších dvoch cestách v roku 2015 a 2023 ich už sprevádzal jeden zo slovenských mníchov v monastieri v Pefkochori otec Timotej (Kuzan).
Počas týchto ciest navštívili veľké duchovné centrá aj tie najmenšie kélie a pustovne. Zúčastnili sa na najslávnostnejších celonočných bdeniach o dĺžke 16 hodín aj na nedeľných či každodenných bohoslužbách. Cestovali loďou, autobusom, taxíkmi a hlavne pešo. Stretli veľkých skúsených starcov, predstavených monastierov aj skromných mladých mníchov a poslušníkov. Vzdali úctu pred obrovským množstvom ostatkov svätých, starobylých zázračných ikon a ďalších svätýň a skvostov byzantského umenia. Navštívili 18 z 20 svätohorských monastierov.
Následne zbor zaspieval tropar a kondak sv. Jánovi Milostivému, keďže sme sa nachádzali v blízkosti jeho ostatkov, po ktorých vystúpil jeromonach Timotej (Kuzan) z monastiera sv. Jána Ruského v Grécku a povedal prítomným niekoľko slov o Svätej hore Athos a jej histórii.
V podaní spevákov zo Srbska sme si vypočuli oslavnú pieseň Presvätej Bohorodičky „Vzbrannoj vojevodi“ a vzápätí nasledovalo čítanie z knihy o prvej ceste v podaní Moniky Sofiye Soročinovej.
Ďalšími rečníkmi boli hostia z Grécka, starci Grigorij a Theoklit, ktorí hovorili o duchovnom význame Svätej hory a o osobných zážitkoch so svätohorskými mníchmi, okrem iných aj so sv. starcom Paisijom. Bolo prekrásnym duchovným obohatením počúvať skúsených mníchov ako hovoria osobné príbehy so svätými ľuďmi a athoskými pustovníkmi.
Po zaspievaní ďalšej skladby zborom priblížil prot. Peter Soroka byzantský spev a jeho súlad s pravoslávnou teológiou. Objasnil, že teológia je v Cirkvi v každom druhu umenia: maliarstve (ikony), poézii (bohoslužobné texty), architektúre aj speve. A práve byzantský spev je plne prispôsobený pravoslávnej teológii. Svätí otcovia, ktorí písali modlitebné texty, zároveň na nich zostavovali aj melódie a to sú práve tie byzantské, ktoré sa dodnes zachovali. Tieto spevy sú teda v súlade s cirkevnými pravidlami o speve v chráme a používajú aj špecifické noty a stupnice.
Monika prečítala z knihy časť z druhej cesty, kde autor okrem iného opisuje aj takéto zážitky:
„Po ranných modlitbách sme pochopiteľne očakávali, že nás minimálne ako slúžiacich niekto zavolá na trapezu, zvlášť, keď bol dnes nepôstny deň štvrtok a my sme sa potrebovali posilniť pred najťažším dňom našej cesty. Mali sme dnes prejsť 19 km veľmi ťažkým terénom. Ale zase nás Svätohorci niečím prekvapili. Namiesto raňajok sme dostali len sucháre s kávou a čajom, o ktoré sme sa však museli „pobiť“ s ruskými turistami. Bratia ich totiž vyniesli na terasu pred chrámom a kto si uchmatol viac kusov, ten vyhral. Mne sa podarilo ukoristiť 5 suchárov, ktoré s čiernym čajom chutili senzačne. Dali sme si ešte kávu s lukumi a vydali sme sa na cestu, ktorej som sa dosť bál, ako ju zvládnem.
Prvá hodina a pol dopadla podľa očakávania - myslel som, že zomriem. Išli sme po nesmierne strmých schodoch a kameňmi nepravidelne vykladanom chodníku s prevýšením asi 500 m. Bola to asi najťažšia túra môjho života, nič horšie som si doposiaľ ani nevedel predstaviť. Moji spolupútnici sa nado mnou zľutovali a na 10 minút sme sa zastavili. Následne sa naša 9 členná skupina poriadne roztiahla a ja som bol, pochopiteľne, na jej konci. Ku krížu, ktorý sme včera videli zo Skýtu sv. Anny, sme dorazili totálne zničení a spotení. Nadišiel čas na výmenu podrjasnika za suchý. Ale výhľady boli odtiaľ neopísateľne nádherné. Videli sme Skýt sv. Anny, Nový skýt, Monastier sv. Pavla aj prvý monastier, ktorý sme tento rok na Svätej hore navštívili – Simonopetras.“ (s. 151-152)
Pred ďalším spevom a čítaním o tretej ceste z knihy autor spomenul slovenského svätohorského mnícha otca Joanikija, ktorý tu žije od roku 1998 a s veľkou radosťou víta a duchovne poučuje návštevníkov zo Slovenska. Mal sa zúčastniť aj prezentácií knihy, ale nakoľko je poslušnosť starcovi najdôležitejšia svätohorská podmienka, počúvol ho a nepricestoval.
V samom závere autor podaroval knihu mníchom z monastiera sv. Jána Ruského s vďakou za sprevádzanie po tomto svätom mieste. Rovnako tak aj otcovi Jánovi Zozuľakovi, ktorý v ňom zapálil lásku ku Grécku a Svätej hore, Michalovi Micenkovi za pomoc pri organizácii podujatia v Bratislave a Monike Sofiyi Soročinovej za krásne čítanie úryvkov z knihy.
Vyvrcholením podujatia bola veľká večerňa pred sviatkom Sritenia Isusa Christa v bratislavskom chráme sv. Nikolaja, ktorú našimi nápevmi spieval tunajší kantor Peter Trudič a byzantskými nápevmi speváci zo Srbska a slovenský mních otec Timotej z Grécka.
Nasledujúci deň sa prezentácia konala v pravoslávnom chráme v Trnave po sviatočnej sv. Liturgii, ktorú byzantskými nápevmi spievali hostia zo Srbska. Ďalšia bola v ten istý deň po veľkej večerni v Bardejove a o duchovnom živote na Svätej hore tam porozprával prot. Peter Savčak, ktorý bol s autorom knihy na všetkých troch cestách a bol aj jej recenzentom. Úryvok z knihy tu prečítal Justín Soroka.
V nedeľu, 16. 2. spieval zbor zo Srbska sv. Liturgiu byzantskými nápevmi v pravoslávnom chráme v Hostoviciach. Poobede pokračovalo turné prezentácii v Sninskom kaštieli, kde o duchovnom význame Svätej hory porozprával jer. Ľuboš Savčak a o svoje zážitky z putovania sa podelil prot. Ján Biloruský. Z knihy prítomným čítala Edita Kavčáková.
Posledným mestom, kde sa kniha prezentovala boli Košice. Opäť to bolo za prítomnosti hostí z Grécka ako v Bratislave. Do svojej katedrály však prišiel aj tunajší michalovsko-košický vladyka Juraj, ktorý prezentáciu otvoril. Pred najväčším publikom zo všetkých prezentácii tejto knihy aj tu vystúpil jeromonach Timotej (Kuzan) s opisom Svätej hory a archimandrita Grigorij z Grécka porozprával svoje skúsenosti o stretnutiach so svätohorskými obyvateľmi. Úryvky z knihu v Košiciach prečítala Jasmína Dobríková.
Patrí sa poďakovať všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na týchto krásnych podujatiach, ktorých cieľom nebolo iba predstavenie knihy, ale aj priblíženie tohto svätého miesta a ľudí, ktorí svoj život zasvätili Bohu a neustále sa modlia za celý svet.
Knihu si môžete kúpiť v internetovom obchode: www.duchovne-knihy.sk.