Spomienka na vladyku Atanasija (Jevtiča) v Hercegovine

Na pozvanie zahumsko-hercegovinsko-primorského metropolitu Dimitrija sme sa v dňoch 20.-24. februára 2025 zúčastnili podujatia „Spomienka na vladyku Atanasija 2025“. Zosnulý pravoslávny episkop a svetovo významný teológ Atanasije (Jevtič) zomrel pred štyrmi rokmi a následne sa na jeho počesť každý rok koná spomienkové podujatie v meste Trebinje (Bosna a Hercegovina), ktoré bolo jeho poslednou episkopskou katedrou. Organizátori tu pozývajú ľudí z celého sveta, ktorí ho poznali a počas niekoľkých dní o ňom rozprávajú v sále tunajšieho kultúrneho centra.

Keďže vladyka Atanasije navštívil v decembri 2016 aj Slovensko, organizátori pozvali podeliť sa o zážitky s touto veľmi svojskou osobnosťou aj nás. Pripomeňme, že vladyka Atanasije bol duchovným dieťaťom sv. Justína Čelijského (Popoviča), ktorý na začiatku 30. rokov minulého storočia sprevádzal bitoljského vladyku Josifa na misijnej ceste po našich mestách a dedinách, aby mu pomáhal organizovať Pravoslávie u nás po návrate z únie s Rímom. Sv. Justín mal byť dokonca mukačevsko-prešovským episkopom, ale on sám to napokon z veľkej pokory odmietol. Keď pricestoval vladyka Atanasije v roku 2016 na Slovensko, považoval svoju návštevu aj za púť po miestach, kadiaľ chodil jeho duchovný otec Justín. Spolu s našim metropolitom Rastislavom slúžil sv. Liturgiu na počesť 90. výročia od návratu do Pravoslávia v Osadnom, prešiel chrámy a svätyne sninského, svidníckeho, stropkovského a bardejovského okresu, prednášal na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove.

Vo štvrtok, 20. marca 2025 večer nás v sídle eparchie v Trebinje čakal moderátor dnešného večera Novak Bilič, Srb z Francúzka, s ktorým sme sa dohodli na priebehu celej relácie. Zoznámili sme sa aj s archimandritom Eliášom (Ragom), ktorý patril pred vyše 40 rokmi k francúzskym rímskokatolíckym mníchom, ktorí prijali Pravoslávie vo svätohorskom monastieri Simonopetras (Grécko). Veľmi dobre sa poznali s vladykom Atanasijom a metropolitom Amfilochiom, ktorí ich priviedli aj k svojmu duchovnému otcovi sv. Justinovi Popovičovi, keďže ho niekoľkokrát navštívili v monastieri Čelije.

Ešte pred začiatkom našej relácie bola v priestoroch kultúrneho domu otvorená výstava: „Päťknižie episkopa Atanasija – archívne pramene“. Prítomní si mohli prezrieť diela vladyku Atanasija z rôznej oblasti, ale aj články či listy, ktoré písal najmä o utrpení Srbov v koncentračných táboroch a na ďalších miestach, kde boli mučení a zabíjaní.

Pred plnou sálou ľudí následne začala prvá tohtoročná sekcia, kde ako prvý dostal slovo michalovsko-košický vladyka Juraj, ktorý spomínal na vladyku Atanasija cez jeho bratský vzťah k čiernohorskému metropolitovi Amfilochijovi. Archimandrita Eliáš z Francúzka zase o ňom hovoril ako o človeku, ktorý zo všetkých strháva masky pretvárky a každého odhaľuje aký je. Jeho nekonvenčné správanie, zdanlivá hrubosť, či urážky, dokonca bitka, bola od vladyka Atanasija prejavom jeho lásky k človeku a snahy o zakrytie svojich cnosti, čo však odhalilo podstatu každého, kto s ním prišiel do kontaktu.

Prot. Peter Soroka v úvode povedal, že je pre nás veľká česť hovoriť o vladykovi Atanasijovi zo svojho pohľadu, aj keď si uvedomujeme, že miestni ľudia ho poznajú oveľa lepšie ako my. Spomínal na svoje prvé stretnutie s ním a na list, ktorý mu písal o zázraku, ktorý sám zažil na hrobe sv. Justína, ako aj o pozvaní vladyku Atanasija na Slovensko.

Prot. Peter Savčak hovoril o vladykovi Atanasijovi ako o veľkom liturgistovi a bohoslovovi, ktorý žil svätú Liturgiu aj vo svojom bežnom živote. Spomenul aj jeho vydanie Služebníka v duchu sv. Justína, ktoré podaroval našej miestnej Cirkvi. Celá ďalšia diskusia sa niesla v duchu témy: „Liturgia a misia“, nakoľko sa vladyka Atanasije v mnohých svojich dielach venoval práve liturgickému životu Cirkvi a objasňovaniu pravoslávnych bohoslužieb.

Druhý deň bol venovaný téme: „Vladyka Atanasije a poetika“. Nakoľko sme v tento večer navštevovali zaujímavé miesta v okolí, o ktorých budeme písať v ďalšom článku, nezúčastnili sme sa tejto sekcie.

V sobotu sme však boli na zádušnej svätej Liturgii v monastieri Tvrdoš, kde vladyka posledné roky býval. Keďže bola zároveň aj zádušná sobota, zišlo sa tu množstvo ľudí a duchovných, ktorí v čele s duchovným dieťaťom vladyku Atanasija, dnešným losangelským a západoamerickým metropolitom Maximom odslúžili panychídu aj v kaplnke Vzkriesenia Isusa Christa, kde je vladyka Atanasije pochovaný a ktorú si sám postavil.

Na poslednej večernej relácii boli hosťami ruský metropolita Amvrosij z Tveri, srbský vladyka Kyrill z Buenos Aires a ruský jeromonach Ignatij (Šestakov) z moskovského Sretenského monastiera. Rovnako ako my, aj oni hovorili o svojich zážitkoch s vladykom Atanasijom počas jeho návštevy Ruska. Metropolita Amvrosij povedal, že predtým ako mal vl. Atanasije prednášať na Petrohradskej duchovnej akadémii, museli študentov pripraviť na jeho prednášku. Rovnako tak aj ruský národ nebol zvyknutý na takéto bezprostredné správanie sa vladyku k ľuďom. Keď hovorili o jeho láske k deťom a jeho komunikácii s nimi, že on má „tli a pol roka“, že on je zajac a chodil do Kačacej školy spolu s kurčiatkami, húsatkami, kačiatkami a ďalšími zvieratkami a keď dával deťom hádanku, koľko nôh má mačka, že je to osem (dve vpredu, dve vzadu, dve napravo a dve naľavo), tak sme si uvedomili, že sa vladyka Atanasije správal všade vo svete rovnako, lebo to isté rozprával aj u nás. Keď potom dostal slovo otec Ignatij (Šestakov) a spomenul zážitky s vladykom Atanasijom počas bohoslúženia, hneď nám bolo jasné, že nás navštívil rovnaký človek.

Dni vladyku Atanasija vyvrcholili nedeľnou svätou Liturgiou v katedrálnom chráme v Trebinje za účasti deviatich episkopov, desiatok duchovných a stoviek veriacich. Spievali študenti bohoslovia z Foče a dievčenský zbor z Trebinje, čo bolo prekrásne. Hneď po Liturgii sme sa presunuli do monastiera Tvrdoš, kde archimandrita Eliáš z Francúzka odslúžil pri kaplnke s hrobom vl. Atanasija panychídu vo francúzskom jazyku, ktorý popri gréčtine vladyka Atanasije taktiež dokonale ovládal. Hovoril aj po rusky, ale tú sa naučil iba z kníh a ako povedali hostia z Ruska, keď sa ich vladyka pýtal na kvalitu jeho ruštiny: „rozprával ako mimozemšťan“, takže ho bolo treba aj tak prekladať. Týmto pomenovaním sa však vladyka každému chválil.

Bolo pre nás nesmiernou cťou, že nás pozvali spomínať a rozprávať o tom, koho miestni poznali oveľa lepšie ako my. Podľa ich slov sme ich však potešili, lebo sme ho za krátky čas, čo sme s ním strávili vykreslili presne tak, aký bol a ako ho aj oni poznali. Pre tunajších ľudí bol vladyka Atanasije hrdinom a nesmierne ho ľúbili. Nikdy mu nezabudli, že aj keď bol v roku 1991 vysvätený na výbornú a pokojnú episkopskú katedru v Banate (Vojvodina, Srbsko), on sám žiadal o premiestnenie do Hercegoviny, kde po desaťročia nebol žiaden episkop, aby bol blízko trpiacemu srbskému národu, ktorého sužovala Balkanska vojna a tiež svojmu vernému priateľovi čiernohorskému metropolitovi Amfilochijovi. Počas vojnových rokoch ľuďom nesmierne pomáhal, z Grécka nosil tony humanitárnej pomoci a plné kufre peňazí, ktoré potom rozdával nielen Srbom, ale aj Chorvátom a Moslimom. Na bojisku slúžil sv. Liturgiu, dával Eucharistiu vojakom, pochovával mŕtvych... Bol skutočným pastierom v čase, keď jeho duchovné stádo prepadli zlí vlci. To je dôvod, prečo ho tu všetci majú v takej úcte.

Na záver len jeden zážitok, ktorý svedčí o obľube vl. Atanasija medzi ľuďmi Hercegoviny. Pri prechádzke mestom Trebinje sme neďaleko centra natrafili na betónový panel s vyobrazením metropolitu Amfilochija (Radovića) a episkopa Atanasija (Jevtića) v objatí. Na paneli bol nápis: "Modlí sa za vás ukrižované Kosovo", nakoľko títo dvaja velikáni po celý život bojovali za zachovanie Kosova Srbom. Zhodou okolností sme tam stretli dvoch podgurážených pánov, ktorí nás poznali z nášho vystúpenia v rámci spomienky na vladyku Atanasija. Hneď nám jeden z nich začal rozprávať vtipy a hádanky, ktoré vladyka Atanasije hovoril deťom. Bolo to veľmi milé vidieť, akú lásku majú aj tí najobyčajnejší ľudia k týmto dvom vladykom nielen v tomto regióne, ale aj medzi všetkými Srbmi.