Utajené stretnutie dvoch priateľov (fikcia).

„Privet gosudar Všehomír Všehomírovič“ – naširoko sa usmeje muž silnejšej vyšportovanej postavy a naťahuje ruku na pozdrav.

„Zdravstvuj Adalbert Ľudomírovič, kakoj čort ťa sem privádza“- žartovne opáči hostiteľ a úprimne opätuje stisk ruky. Vzápätí ho srdečne objíme a rukou ukáže na kožené kreslo pri stole. Tajomníkovi dá pokyn rukou, nech sa vzdiali: „Vitalij, nech nás nejaké 3 hodinky nikto neruší, potrebujem tu s drugom prebrať pár dôležitých vecí. Tlmočníka nenáda, molodec Adalbert iste rusky ešte celkom nezabudol, kým doma v Otčine buduje ten kapitalizmus“ – utrúsi a tlmene sa zasmeje nad svojím bonmotom.

„Vy máte dnes nejakú žartovnú náladu Všehomír Všehomírovič“, odvetí návštevník, „ale mne dnes naozaj nie je do žartu. Veď viete, u nás v Otčine je ťažko, opozícia mi nechala prázdnu kasu, musím konsolidovať a obávam sa, že mi to zlomí väz. A teraz ešte aj tá nepríjemnosť s tým plynom...“ opáči skormútene Adalbert Ľudomírovič.

„Ale no tak, továrišč, hlavu hore, nezavolal som si ťa preto, aby sme tu márnili čas pohrebnými rečami, ale aby sme si dohodli ďalší postup. A prestaň Adalbert s tým formalizmom, už si zabudol, že si tykáme? Sme tu sami, takže ma oslovuj Všemír, ako predtým“- berie opraty stretnutia do rúk malý veľký muž.

„Radšej mi povedz akú si mal cestu a či sa Ti ju doma podarilo utajiť. A inak, máš moju pochvalu za odvahu, že si sem prišiel. To Tvoje heslo, že chceš robiť politiku na všetky štyri svetové strany je riadna durakovina, ale zdá sa, že to na Tvojich voličov funguje a musia to so škrípaním zubov brať na vedomie aj v Jivrope.“

„Tak to viete Všehomír Všehomírovič, vlastne Všemír...izvini“, ožil Adalbert a tvári sa mu objavil úškrn. „Nikto u nás doma netuší ako som sem cestoval, ani sám prezident. A opozícia je v šoku, lebo si myslela že Jučič len varí z vody, keď oznámil, že sa sem chystám. Už sa teším na tú histériu, keď sa v televízii objavia pekné fotky z tohto stretnutia. Ale nech, som na to pripravený“- odvetil Adalbert s neskrývaným odhodlaním.

„Tak, tak, Ty molodec“, s uznaním pokýval hlavou Všemír. „Ale ideme do finále, už sa nemusíš pretvarovať a byť za poslušného člena Jivropy, nastal čas obrátiť list a postaviť sa na tú správnu stranu. A Ty vieš, ktorá je tá správna strana, že?“ – skúmavo sa Všemír pozrel na Adalberta.

„Samozrejme, vždy som to vedel, ja kabát neobraciam, ja viem kam patrím a dnes som tu aj preto, aby som to aj takto osobne potvrdil. Podobne ako Ty čakám, kým sa v Amerike zmení prezident, verím že toho chvastúňa čo má pre Teba slabosť ľahko presvedčíš, aby Ti nestál v ceste. Ja s Piktorom si zoberiem na starosť Európsku úniu a zabezpečím, aby už neprešiel žiadny návrh na pomoc Ukrajine, žiadny nový balík sankcií proti Rusku. V tomto sa môžeš na nás spoľahnúť“- zápalisto deklaruje Adalbert lámanou ruštinou.

Všemír sa blahosklonne usmeje.“ Viem, viem, že sa na Vás môžem spoľahnúť. Piktor robil a robí čo sa dá, ale už mu dochádza dych, zdá sa, že si ho už prekonal. Dajte hlavy dokopy a koordinujte svoje kroky. Dôverujem Vám“.

„Spoľahni sa Všemír, idem do toho“- zaťal päste Adalbert a oči mu zlovestne zavietili. „ A teraz Všemír, ak dovolíš, preberme ešte tú záležitosť s plynom. Viem, že Zmluva o preprave plynu s Ukrajinou končí koncom roka a je mi jasné, že nová nebude. To je podľa mňa vynikajúca zámienka na to, aby som zaútočil na Jelenského a vypovedal poslušnosť Dayenovej“.

„ Jasné, že nová Zmluva nebude, postaral som sa o to, aby Ukrajina ani náhodou neuvažovala o jej predĺžení. Podmienil som to vzdaním sa ukrajinských nárokov z arbitrážnych konaní. Dôležité ale je, aby si presvedčil ľudí v Otčine, že na vine je len a len Jelenský. Verím, že s Tvojimi rétorickými schopnosťami nebude problém presvedčiť čo najviac ľudí. Smeruj to na ekonomické straty, preháňaj, postraš že nebude dostatok plynu“ – načrtáva stratégiu Všehomír Všehomírovič.

Adalbert Ľudomírovič pokyvuje s porozumením hlavou a hneď aj rozvíja tento plán. „Jelenskému vyhlásim otvorenú vojnu, obviním ho z nevďačnosti a zastavím mu akúkoľvek pomoc, či už z Otčiny, alebo EÚ. Aj tak ma už neskutočne štve ako sa mu darí získavať zbrane vo svete a odďaľuje Vaše a teda aj naše víťazstvo. Strašne toho malého komedianta neznášam“.

„Nápodobne“- precedil cez zuby Všemír. „Keby nebolo jeho, už je Ukrajina dávno celá anektovaná. Ale nepotrvá to dlho. Donald sa už nechal počuť, že žiadne zbrane na Ukrajinu už nepošle a Európa sama všetko neutiahne. A hlavne dúfam, že sa s Piktorom v tomto smere naozaj posnažíte“.

„Beriem to na vedomie, môžeš to považovať za vybavené. Pokiaľ budem premiérom, zabezpečím vlastnou hlavou všetko, na čom sme sa tu dohodli. Ešte to na záver v skratke zhrniem: tvrdo sa vymedzím proti Jelenskému a postupne zastavím akúkoľvek pomoc Ukrajine a úloha číslo dva bude znefunkčniť spolu s Piktorom EÚ a zablokovať ďalšie balíčky pomoci a sankcie proti Ruskej federácii.“- robí sumár stretnutia Adalbert Ľudomírovič.

„ Si naozaj šikovný Berto, kiež by som aj ja mal okolo seba takých chápavých a rozumných spolupracovníkov. Dmitrijovi Nalievičovi aj iným už vodka zatemňuje myseľ, sú nespoľahliví“.

„A samozrejme, za Tvoju vernosť a spoľahlivosť sa Ti odmením. Tebe osobne, a keď bude Ukrajina naša, pošlem na Otčinu nejaký plyn a ropu. A ak by si mal nejaký problém s udržaním poriadku, pre istotu tam pošlem aj pár našich divízií. Na začiatok príjmi malý darček. Na letisku je už pripravené lietadlo do Hanoja. Továrišči Ťa tam už čakajú, zaslúžiš si malú dovolenku pred tým, čo nás v tomto roku čaká. Hovorili, že sa Ti chcú zavďačiť, Ty vraj vieš za čo. No, peredáj Ty im iskrenniyj privét“ – lúči sa s hosťom gosudar.

„Pozdravy odovzdám a ďakujem za všetko "-zdvíha sa z kresla Adalbert.“ A teším sa na stretnutie v máji na Červenom námestí. Verím, že tam spolu oslávime nielen 80 výročie oslobodenia, ale aj iné veľkolepé víťazstvo. Dosvidánia dorogoj brat“

„Dosvidánia“.