Už je tomu dva roky, čo sa redaktor Michal Čop vo svojom komentári pýtal, kde sú konzervatívne ženy, keďže ich nie je počuť vo verejnom priestore. Spoločnosť ich vraj potrebuje ako soľ a ony nič. S obavou, zdalo sa mi že úprimne, sa pýtal, či nevymreli. Priznávam, že som si po prečítaní toho komentára zahundrala pod nosom niečo v tom duchu, že „opýtaj sa hlavne sám seba, kde je teraz tvoja manželka“. Chcela som mu vtedy odpísať, no nestíhala som. V tom roku som pracovala v jednom veľkom rezorte, ktorý sa zapodieva prácou, sociálom a rodinou. Boli sme vytrápení pandémiou covid, začínala vojna na Ukrajine, a doma ... doma som v tom roku odprevadila do „iného“ života mamu aj brata. Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie, v ktorom som sa aj ja sama nakoniec ocitla v sanitke RZP. Reagujem teda až teraz. Prečo? Nuž, nedávno mi prišla pozvánka na Konzervatívny summit.
V hlavnom programe konzervatívneho summitu boli prezentovaní iba rečníci – muži. Že by to bola naozaj pravda? Organizátori naozaj nemohli nájsť v celej Európe konzervatívnu kresťanskú ženu, ktorá by bola rovnako uznávaná v medzinárodnom spoločenstve, zorientovaná v oblasti politiky, kultúry, občianskeho života, či médií ako ostatní hlavní rečníci? Ani v Rakúsku, ani v Nemecku, či Poľsku, ani v Česku ... nikde? A naozaj ženy hľadali? Ja poznám osobne niekoľko skvelých političiek žien zo zahraničia i z domáceho prostredia. V programe bolo ešte pod týmito ôsmimi potvrdenými rečníkmi napísané, že budú vystupovať aj „...mnohí ďalší“. Tak som si domyslela, že na konzervatívnom summite asi dajú ženám priestor, no až „medzi mnohými ďalšími“. Pripomenulo mi to takú epizódku z detstva, z púte, kde informovali o tom kedy má kto ísť v zástupe. Že najskôr pôjdu miništranti, potom spevácky zbor, potom kňaz, potom muži, potom Boží ľud a potom ... ženy :)
Áno, konzervatívne kresťanské ženy chýbajú vo verejnom priestore, a to nielen v politike, ktorá je veľmi špecifická. Prečo je to tak? Veď vyštudovali zahraničné vysoké školy, ovládajú cudzie jazyky ... Kde sú? Veď aj deti im už vyrástli. Aj homeschoolingovať ich už asi prestali. Chápem, že to nie šálka kávy pre každú. No, z kresťanského prostredia vychádza naozaj pramálo žien, ktoré dokážu byť rovnými politickými partnermi s mužmi.
Viem však z vlastnej skúseností, že v konzervatívnom kresťanskom prostredí nenachádzajú ženy moc povzbudenia. Mnohí mienkotvorní kresťanskí muži sa totiž vyjadrujú, aj o tom s celou vážnosťou píšu, že politika je „snom iba feministiek“. A samozrejme, myslia to výsmešne. Ženy s vlastným názorom, ktoré nehovoria presne „rečou kmeňa“ týchto mužov, nie sú v tomto svete vítané. To jest jedna odpoveď.
A moja druhá odpoveď na dávno položenú otázku je tiež z vlastnej skúsenosti. Ženy angažujúce sa v politike, či všeobecne vo verejnom dianí musia mať pri sebe výnimočného manžela. Zrelého muža, ktorý nevidí iba svoje schopnosti, ale aj talenty a schopnosti svojej ženy, a preto jej dá svoju podporu. Poznám iba zopár takých skvelých mužov.