S rovnakým poslaním sme v roku 1998 otvorili dom pre osamelé tehotné ženy v krízovej situácii a založili sme neziskovú organizáciu Áno pre život, v ktorej sme toto poslanie rozšírili o ochranu ľudského života v každej jeho vývinovej fáze, o pomoc žene a jej dieťaťu, o posilňovanie úcty voči ženám, voči materstvu, voči rodine a o zmenu verejnej mienky voči násiliu na ženách.
Prvé zachránené dieťa v našej neziskovej organizácii Áno pre život má už 26 rokov. Dobre si na to pamätám. Ona sa ma vtedy telefonicky so strachom opýtala, či naozaj môže prísť, či jej naozaj pomôžeme. Prišla, a postupne sa po večeroch rozhovorila. Už bola v nemocnici, tesne pred zákrokom. Sestrička, ktorá ju pripravovala, sa jej úplne na konci, pred svojim odchodom, ticho opýtala, či je o tom totálne presvedčená. Vtedy si uvedomila, že nie, nie je presvedčená. A ušla z nemocnice. Lebo ... lebo sa našiel človek, ktorý jej povedal, že je aj iná možnosť voľby a že pomoc je možná.
Odvtedy požiadalo o bezpečné ubytovanie viac ako 70 žien, ktoré cítili, že nie sú presvedčené ísť na umelý potrat, hoci im to hovorí aj ten najbližší - otec dieťaťa. No, boli bez domova, lebo mnohé ušli pred násilím, boli bez peňazí, bez všetkého, preto nás požiadali o ubytovanie. Pomohli sme narodiť sa oveľa viac deťom, ich mamy však nemuseli odísť do „azyláku“, len potrebovali v začiatkoch tehotenstva niekoho, kto by ich povzbudil, sprevádzal, poradil, prípadne konkrétne pomohol. To sme v organizácii robili aj prostredníctvom bezplatného telefonického poradenstva na Linke pomoci, tiež sme poskytovali materiálnu pomoc. Postupne sme rozšírili sociálnu pomoc aj prostredníctvom ambulantnej a terénnej sociálnej služby. Významne pomohol nový projekt Zachráňme životy, ktorý založilo občianske združenie Fórum života a tiež ich poradenské centrá zamerané na pomoc tehotným ženám ako Poradňa ALEXIS a Centrum FEMINA.
Núdzový domov poskytuje pomoc a podporu tehotným ženám, ktoré sú v kritickej situácii, no podporu potrebujú všetky ženy. Oni si totiž potrat nevolia úplne slobodne ako si to mnohí myslia. Veľmi silno na nich pôsobí celková atmosféra v našej spoločnosti, ktorá je namierená proti počatému dieťaťu, ktoré je neplánované. Viem to priamo zo svojej 18 - ročnej praxe v priamom kontakte so ženami. Totiž, ak si aj napriek nesúhlasu otca dieťaťa, nie celkom dobrej ekonomickej a životnej situácii alebo naopak veľmi dobrej perspektíve v zamestnaní chceli dieťa ponechať, stávalo sa, že ich od toho odhovárali nielen rodičia, ale aj priateľky, súrodenci, kolegovia. Ozajstná možnosť voľby ženy by však nemala byť iba o voľbe medzi potratom a dieťaťom, ale o voľbe, v ktorej dostane podporu od spoločnosti a možnosti postarať sa o seba aj o svoje dieťa.
Na Slovensku sa vedie zápas medzi právom počatého dieťaťa na život a právom ženy na súkromie. Radikálne feministky, viacerí z liberálného prostredia a skoro všetci z toho progresívneho, sa zaujímajú väčšinou iba o ženu a jej práva. A z opačného prostredia - konzervatívneho, či kresťanského je zasa viac počuť starosť o život počatého dieťaťa. Toto oddelenie ženy od dieťaťa a dieťaťa od ženy, je klinom pre akýkoľvek dialóg. Ešte aj v tom „ateistickom“ Česku vedia vecne debatovať o nenarodených deťoch a následne prijať legislatívne zmeny, ktoré vedú k vyššiemu uznaniu ich statusu ľudskej bytosti. Keď už nie pre presvedčenie, že ide o právo na život, tak aspoň pre zlý demografický vývoj. A to riešia všetky európske krajiny, len nie my na Slovensku. Za vlád Matoviča a Hegera nebola táto téma opomenutá. Podarilo sa prijať zopár veľmi dobrých pronatalitných opatrení ako rozšírenie príspevku pri narodení aj pri štvrtom dieťati, tehotenský príspevok od 4.teho mesiaca a taktiež aj tehotenské štipendium pre študentky, predĺženie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia o pol roka v prípade tehotenstva. To sú veľmi dôležité opatrenia v prospech prijatia dieťaťa, nakoľko práve pri prvom tehotenstve a treťom tehotenstve je najvyšší počet umelých potratov.
Som o tom presvedčená - skutočne múdry spôsob ako chrániť počaté deti, je ponúknutá pomoc a podpora ich matkám. Ale aj ich otcom. Jednoducho - rodičom.
Nemyslím tým len na finančné stimuly. Oveľa dôležitejšie je pracovať na dobrom prostredí priateľskom rodinám – to znamená daňové výhody, vhodné nástroje zosúladenia starostlivosti o deti a zamestnania, dobré podnikateľské prostredie a hlavne dostupné bývanie. Čo sa však deje u nás? Počuli ste niekoho zo súčasnej vlády hovoriť o bývaní pre mladé rodiny? Alebo vôbec niečo o pomoci rodičom detí? Práve teraz pred Národným pochodom za život vláda predstavila konsolidačný balík, cez ktorí ukázali, že im na rodičoch detí nezáleží. Poškodili podnikateľskému prostrediu, znížili daňové bonusy na deti, potraviny budú drahšie. Chápem, že nemôžeme žiť na dlh, no keď treba šetriť, aspoň naoko mohli ukázať šetrenie aj u seba. No opak je pravdou - ministrom sa zvýšili platy, premiérovi schválili doživotnú rentu a vytvorili úplne zbytočné nové ministerstvo.
Aj toto by mal riešiť Národný pochod za život. Výzva k vláde by mala zaznieť veľmi jasne.