Hanbím sa

Títo muži si myslia, že oni môžu povedať, či napísať o ženách čokoľvek. Dôležité je pre nich totiž zaužívané pravidlo, konvencia, norma, tradícia. Prosto oni sú tí vyvolení, ktorí môžu komentovať obliekanie žien a rozmýšľať za ne. Pripadajú mi ako "privádzači" Márie Magdalény pred Ježiša. No, či by práve kresťanskí muži nemali ísť príkladom v pohľadoch na ženu? Práve oni by nemali komentovať ženy, ich obliekanie, ich postavy, bruchá, či prsia. Ježiš predsa nikdy o žene nehovoril ako o menejcennej bytosti a svojich učeníkov nikdy nevaroval pred ženskými zvodmi  ako to bolo v tej dobe bežné. Netrpel voči ženám žiadnymi predsudkami, veď ho mnohé ženy denne sprevádzali.   

Zdá sa mi však, akoby títo kresťanskí muži nerozumeli, že strieľajú vedľa. Nevidia alebo nechcú vidieť, že ich žartíky v uhorkovej letnej sezóne alebo ich „otcovské“ napomínanie majú v dnešnej spoločnosti oveľa širší význam a dopad než sú si ochotní priznať. Nie však pozitívny. Svojimi rečami o obliekaní žien totiž redukujú ženy len na telo. Všímať si módu a mať svoj názor, to je samozrejme v poriadku, no komentovať ženské telá, hovoriť o prsiach ako o silnej ženskej zbrani nie je len nejaké neškodné, zábavné prepojenie s Lysistratou, ale ospravedlňovanie a normalizovanie správania mnohých mužov. 

Viem, boja sa, že sa búrajú konvencie, ktoré sú osvedčené a preto si myslia, že musia reagovať. No, normy, zvyklosti, obyčaje sa v dejinách menia. Napríklad taký obyčaj nútených manželstiev, ktorými sa spojili na celý život nielen dva nešťastné ľudské životy, ale hlavne polia. Presne o takýchto a podobných tradíciách píše autorka románu „Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj“. Na jej otázku, že aj ona by sa raz rada vydala z lásky, dostáva od starej mamy takúto odpoveď: „Dievčatko moje! A hádam by to mohlo byť aj inak v dnešnej dobe? Toto nám už nikdy  nikto nebude prikazovať, ty sa už môžeš rozhodnúť slobodne. Nie všetko, čo nám zanechali naši predkovia, musí byť večným prikázaním.“

Myslela som si, že nové konvencie pohľadu na ženu budú vytvárať práve kresťanskí muži, pretože tí sa môžu inšpirovať Ježišom. Vyzerá to však, že v tomto očakávaní som dosť prestrelila, pretože dnes vidím, že aj niektorým kresťanským mužom pekne znejú slová sexuálnych obchodníkov a predátorov ako sú Tate, či Trump. Smutno mi je  z toho, ale nevzdávam to. Pred 20-timi rokmi sme v katolíckom prostredí začali verejne hovoriť a konať proti násiliu na ženách a deťoch a naozaj sme sa v tejto téme pohli ďalej. A treba ísť ďalej aj v rúcaní nesprávnych, nevhodných obyčajov, tradícií, či noriem. Je najvyšší čas, aby sme aj vo svojich bublinách o tom začali nahlas hovoriť.