Pokoj je ovocím spravodlivosti

Nie náhodou sa však tieto zahalené očí spravodlivosti vysvetľujú inak, v prípadoch keď sa kdekoľvek vo svete deje nespravodlivosť a najmä vtedy ak nespravodlivosť páchajú, alebo si pred ňou zatvárajú oči samotní arbitri spravodlivosti. Tí arbitri spravodlivosti, ktorí majú v popise práce dohliadať na to, aby sa všetky veci diali v súlade s princípmi elementárnej spravodlivosti a v súlade so Zákonmi a morálkou. Sú to nielen sudcovia, prokurátori a advokáti, ale pokojne môžeme medzi arbitrov zaradiť aj predstaviteľov vládnej moci , od ktorých sa predpokladá že svojim správaním a postojmi budú vzorom spravodlivého a morálneho správania. Ak tomu tak nie je, vtedy majú ľudia pocit, že spravodlivosť je naozaj slepá. Akoby sa nechcela, či nevedela pozerať na to, ako ju fackujú, ba až priamo znásilňujú.

Najväčšiu zodpovednosť za to, aby v štáte, spoločnosti a vzťahoch medzi ľuďmi prevládala elementárna spravodlivosť má vláda. Podľa toho aké podmienky pre spravodlivosť vytvorí, ako ju bude podporovať, taká bude aj atmosféra v spoločnosti. Stav v spoločnosti je ovocím presne takej spravodlivosti, ktorú každá vláda zasiala. Absencia spravodlivosti je zdrojom frustrácie spoločnosti.

Ak vysiela vláda signál, že spravodlivosť a právo neplatí pre každého rovnako, ale ukazuje ľuďom, že niekto môže beztrestne kradnúť, zneužívať moc a že je dokonca chránený tými, ktorí by mali z titulu svojej funkcie takéto skutky potláčať a trestať, spravodlivosť dostáva ťažké rany.

Ak štát prenasleduje, likviduje a trestá inštitúcie a osoby, ktoré si dovolili odhaliť a stíhať ľudí páchajúcich rôznu trestnú činnosť, spravodlivosť leží ubitá v prachu.

Ak ľudia vidia, že sa obvinení z ťažkých zločinov nielenže nezodpovedajú pred nezávislým súdom, ale sú chránení inštitúciou, ktorá by mala viac chrániť spoločnosť pred páchaním zla, potom už spravodlivosť zomrela.

Ak sa do rôznych riadiacich funkcií v štátnych organizáciách dosadzujú ľudia, ktorých jedinou kvalifikáciou je len správna politická príslušnosť a známosti, frustrácia zamestnancov spôsobuje demotiváciu a nechuť k práci.

Som frustrovaný z toho, ako pracuje naše súdnictvo, ako sa postupne kauzy zametajú pod koberec, zbavujú viny ľudia, ktorí boli obvinení z korupcie a zneužívania moci. A potrestaní sú paradoxne len tí, ktorí svoj podiel viny priznali. Tí ostatní, pre ktorých sú len „udavači a kajúcnici“  už realizujú svoje plány ako vykĺznuť. Lebo novela Trestného zákona, lebo obštrukcie advokátov, lebo premlčanie skutku, lebo poslanecká imunita, lebo neochota sudcov súdiť, lebo paragraf 363, lebo odcestovaný do Monaka, Bosny a Hercegoviny. Je to výsmech spravodlivosti. Výsmechom spravodlivosti je konanie mnohých sudcov, prokurátorov, či dokonca celých stavovských organizácií, ktorí sa postavia za svojich obvinených kolegov.

Som frustrovaný spôsobom vládnutia tejto koalície, ktorá začala vládnuť štýlom, že „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Štýlom, že sa ide pomstiť všetkým, čo nezdieľajú ich názory a „hodnoty“. A robia to aj za cenu, že paralyzujú a znefunkčnia dôležité inštitúcie v štáte, obmedzia slobodu médií vyhrážkami a ekonomickým tlakom.

Chvíľu to tu u nás na Slovensku vyzeralo, že sme si naozaj všetci rovní pred zákonom a spravodlivosť platí pre každého. NAKA vznášala obvinenia predtým nedotknuteľným politikom a „našim“ ľuďom. Všetky obvinenia do jedného boli odôvodnené ako konštatovali nezávislé súdy. Odsúdených už bolo vyše 40 „našich ľudí“ Človek začal veriť, že predsa len existuje nejaká spravodlivosť.

Som frustrovaný z vlády aj z jej zahraničnej politiky, z jej postojov v ktorých absentuje princíp spravodlivosti a uvážlivosti. Tak je tomu aj v jej postoji ku Ruskej agresii na Ukrajine, kde namiesto jasného a morálneho postoja robia spolu s Maďarskom užitočných Putinových idiotov. Každý normálny človek s elementárnym zmyslom pre spravodlivosť ľahko odhalí tú faloš vo výzvach na mier, či na rokovania o mieri. Najhoršie na tom je, že Fico a spol. nie sú taká hlúpi a naivní, aby si neuvedomovali, že ak hovoria spolu s Putinom o mieri, myslia tým kapituláciu Ukrajiny. Niet preto pre nich ospravedlnenie. A navyše prehliadajú, že Putin je jediný, ktorí môže svojím jediným slovom zabezpečiť mier, tak ako ním začal vojnu a ak teda chcú mier, tak nech sa obracajú priamo na Kremeľ a jeho vládcu. Nezaregistroval som doteraz ani jednu výzvu Putinovi aby zastavil vraždenie na Ukrajine. Nezaregistroval som ani nejaké odsúdenie dodávok zbraní z Iránu a Severnej Kórei do Ruska, naopak, minister zahraničných vecí vraj na to nemal dosť dôkazov. Pre našu vládu sú problémom len zbrane pre Ukrajinu, ktoré „predlžujú konflikt“, rozumej komplikujú Rusom dosiahnuť ich ciele.

Nič nemôže viacej frustrovať, demotivovať a demoralizovať, ako vedomie, že žijeme v štáte, kde sa takto šliape po spravodlivosti. Nie tak ani kvôli nám, ale kvôli našim deťom a ďalším generáciám, ktorí všetko toto vnímajú. Nečudo, že potom mnohí radšej volia život v inej krajine...

Frustrovaní ľudia pri absencii spravodlivosti môžu reagovať všelijako. Buď im je to jedno, najmä ak si myslia, že sa ich tá nespravodlivosť osobne nedotýka, ba sa z nej môžu aj tešiť, ak postihuje tých druhých. Iní si zahundrú, sklonia a hlavu a povedia si, že nejako bolo a nejako bude, prežili sme aj horšie časy. Iní sa pokúsia protestovať, poukazovať na nespravodlivosť. Bohužiaľ hrozí niekedy aj to, že niektorí jedinci zoberú „spravodlivosť“ do svojich rúk. Čo je samozrejme extrém a nikto na to nemá právo, aj keby sa cítil akokoľvek frustrovaný.

Ak chceme zabrániť tomu, aby v budúcnosti už nikdy nedošlo k tomu, aby niekto zase raz dostal šialený nápad brať spravodlivosť do rúk, musíme v pravde pomenovať príčiny. Na jednu z nich som sa v tomto blogu snažil poukázať. Absencia spravodlivosti v spôsobe vládnutia a uplatňovania moci je nepochybne jednou z veľmi pravdepodobných koreňových príčin. Nie nadarmo sa hovorí, že pokoj je ovocím spravodlivosti.