Francúzsko potrebuje zmeniť ideológiu

Asi pred desiatimi rokmi som sa zúčastnil vo Viedni na stretnutí katolíckych aktivistov z rôznych krajín. Bývalá členka francúzskej vlády tam povedala, že francúzska spoločnosť zažíva nedefinovaný strach. Nikto nedokáže strach konkretizovať, ale strach podlamuje rozmach krajiny.

Teraz sa už strach konkretizuje. A krajina nedokáže na výzvu efektívne reagovať. Pamätáte si na vyvraždenie redakcie časopisu Charlie Hebdo v januári minulého roku? Prezident Francois Hollande a vláda usporiadali o týždeň po teroristickom akte sprievod parížskymi ulicami pod heslom Je suis Charlie (Ja som Charlie) ako signál solidarity. V Európe liberálni publicisti urobili z toho priam znak politickej korektnosti, aby sa každý, kto chce byť za „niekoho“ považovaný, označil tiež „Ja som Charlie“. Pohlavári teroristov na Blízkom východe museli pukať od smiechu nad hlúposťou tej akcie. Veď ani ďalším teroristickým aktom nezabránila.

V novembri minulého roku v Paríži teroristi zabili 129 ľudí a akcia „Ja som Charlie“ ich od nej vôbec neodvrátila. Európska polícia chytila jedného teroristu z Paríža, Salaha Abdeslana, teraz je vo väzbe v Paríži. Som zvedavý ako dlho bude trvať, keď teroristi zajmú nejakých Francúzov a ponúknu ich na výmenu za Abdeslana, inak ich popravia. Francúzsko samozrejme pristúpi na výmenu. Rusi to robia inak. Keď islamskí teroristi v Rusku vykonajú teror a stratia sa, po pár mesiacoch ruská armáda v južných ruských republikách obkolesí dom s teroristami a zbraňami, ak sa nevzdajú vystrieľa ich a oznámi, že to boli teroristi, ktorí vykonali pred pár mesiacmi teroristický akt. Somálski piráti už radšej neútočia na lode označené azbukou. Majú skúsenosť, že ruské vojnové lode hliadkujúce v Arabskom zálive zajatú loď oslobodia a zajatých pirátov posadia do člnu, ktorý sa neskôr stratí z radarov. Keď teroristi zasiahli ruské lietadlo na Blízkom východe, ruské bombardéry bombardovali hlavné mesto Islamského štátu Rakka. V práve sa tomu hovorí kolektívna zodpovednosť. Zazlieva to niekto Rusku?

Všetky teroristické akty vo Francúzsku môžu byť len začiatkom. Islamský štát stojí pred porážkou v Sýrii a v Iraku. Podľa správ médií sa presúva do Líbye, kde je štát rozvrátený. Ak sa usídli v Líbyi, bude priam naproti Francúzsku, len cez more a bude môcť vykonávať teror častejšie a ľahšie. Tam Rusko nebude zasahovať, pretože Rusko nebude ohrozené. Ako sa bude potom brániť Francúzsko? Našu solidaritu si Francúzsko nezaslúži, pretože rozvrat Líbye započal francúzsky prezident Nikolas Sarkozy zásahom do líbyjskej občianskej vojny v roku 2011 a ak si ho Francúzi na budúci rok opäť zvolia za prezidenta, dvojnásobne si nezaslúžia solidaritu. Nezaslúžia si solidaritu prinajmenšom pokým nepriznajú svoju vinu na rozvrátení Líbye.

Liberálna ideológia, ktorá vládne vo Francúzsku, nedokáže stmeliť a viesť francúzsku spoločnosť do účinného boja proti terorizmu. Heslo francúzskej revolúcie Voľnosť – rovnosť – bratstvo sa stalo už len PR logom a milióny islamských migrantov ho neuznajú ani za také. Akcie typu „Ja som Charlie“ skôr uvoľňujú pole teroristom. Laický charakter štátu redukoval spoločenské vzťahy na právne vzťahy, ale nie je to právo o akom píše nápis v Termopylskom priesmyku: „Pútniku oznám lakedaimonským, že my tu mŕtvi ležíme ako zákony kázali nám“. Toto všetko v krajine, ktorá bola po stáročia na špici Európy, intelektuálne, kultúrne, duchovne aj vojensky (Napoleon, I. svetová vojna). Prezident Chirac s odkazom na laický charakter Francúzska zablokoval pôvodne v Ústavnej zmluve Európskej únie, potom v Lisabonskej zmluve zmienku o Bohu ako o historickom základe Európy. Vlado Palko upozornil, že taká zmienka mohla dať Európskej únii transcendentný prvok, ktorý by sťažil Angličanom brexit. Pre boj proti súčasnému terorizmu Francúzsko potrebuje oduševnenie, ktoré teraz nemá.

Vraždenie v Nice prehĺbilo vo Francúzsku strach, nenaplnilo krajinu oduševnením pre porážku teroristov. Od majdanovského odchodu generála de Gaullea z funkcie prezidenta (apríl 1969) krajina nemá silu na žiadny významný zápas. Všetkých frankofónov, medzi ktorých patrí aj autor tohto textu, to napĺňa smútkom. Francúzsko sa musí stať opäť krajinou Jany z Arku. Musí víťaziť, pretože bude veriť v seba. Budem provokovať. Zdá sa, že najkratšou cestou ku naplneniu krajiny novou energiou by bola na budúci rok voľba Mariny le Pen prezidentkou Francúzska. Vzopretie sa euroatlantickému mediálnemu tlaku by bolo prvým signálom, že krajina sa nebojí, pretože je veľkou a slávnou krajinou. Paríž by sa stal znovu kultúrnym hlavným mestom Európy. A celá Európa by bola silnejšia, lebo by mala silný a sebavedomý členský štát.

Úvodná fotografia: TASR/AP