Čo ukázal Brexit, a čo ďalej

Na druhú stranu si krajina udržiavala aký taký imidž triezvosti, napriek rôznym škandálom. Britskí "konzervatívci" sa profilovali de facto ako socialisti, čím otvorili priestor pre Farrageov UKIP. Ten okamžite prevzal iniciatívu pri témach, pri ktorých Cameron tajne dúfal, že sa k nim nikdy nebude musieť vyjadrovať. Dnes ráno Cameron ohlásil rezignáciu.

Čo nám teda ukázal Brexit?

- Ak si Londýn a médiá myslia a hlásajú x, neznamená to, že si zbytok krajiny nemyslí y. Z vývoja je sklamaná najmä staršia generácia. Nemôžem sa zbaviť dojmu, ako keby sa ešte snažila zvrátiť svoje zlé rozhodnutia z minulosti a na poslednú chvíľu odvrátiť niektoré hrozby budúcnosti.

- Napriek dočasným ekonomickým stratám ešte táto ostrovná krajina nerezignovala na svoju samostatnosť.

- Že sa pomerne veľká časť ostrovanov rozhodla prekonať dobu politickej korektnosti (pozrite si zopár Farrageho prejavov a pochopíte).

- Že Európska únia niečo (väčšinu rozhodnutí) robila tak zle, až musela od Britov dostať nie facku, ale rovno KO (budúcnosť ukáže, či pri tom sama KO neutrpela, ale pochybujem).

- Že Európska únia stále nepochopila svoju hlúposť a je tak mimo reality, že úplne prvé čo chce riešiť je zastavenie prípadnej lavíny odchodov zo spoločenstva (Good luck with that, Mr. Schulz).

- Že ani zástupy strašiacich politikov, médií, slávnych hercov a herečiek nedokážu zvrátiť hrdú ostrovnú genetiku.

Dalo by sa snáď donekonečna porovnávať kto získa, kto stratí, či to nešlo bez brexitu, ale nakoniec zostáva len konštatovať, že hlavnému vinníkovi rozvratu, Európskej únii, sa dlhodobo darí séria zlých rozhodnutí od Grécka cez utečeneckú krízu až po tlačenie na aplikáciu multikulti, gender a LGBTI ideológií.

Dnes vidíme výsledok týchto rozhodnutí (aj keď je otázne, do akej miery sa ktoré z týchto problémov dotýkajú Britov) a ignorácie nespokojnosti s bruselskou vládou odtrhnutou od skutočnosti. Referendá o odchode z EÚ budú čoskoro prítomné v Holandsku, Francúzsku či Taliansku, bez ohľadu na zranené city Herr Schulza či Frau Merkel.

Otázkou dňa je, či sa po facke Únii spamätá samotná Únia. Dovolím si vyjadriť pochybnosť - podobenstvo o ťave, uchu ihly a prechode do kráľovstva nebeského dnes platí najmä na "pánov eurofondov". Euroúradník v úzkych bude inštinktívne silou mocou tlačiť na čoraz väčšie zbližovanie zostávajúcich štátov a federalizáciu EÚ.

Zostáva preto dúfať v návrat k zdravým základom Únie, keď všetci čerpali výhody z voľného pohybu tovaru a osôb, pričom národné vlády mali moc nad daňovým zaťažením či kultúrno - etickými témami. Toto je však utópia a definitívny výsledok ukáže čas a schopnosť či neschopnosť zmeny vo vnútri EÚ, momentálne s hlavou v piesku, v bitke s euroskeptickými silami. K výsledku bitky prispeje schopnosť alebo neschopnosť Británie ekonomicky prežiť Brexit.

Či boj dopadne federalizáciou EÚ alebo jej rozkladom - v tejto chvíli sa na to čo nás čaká, akurátne hodí výrok literárnej postavičky Burroughsovho kuchára z Kincaidu: "Ja myslieť, že už veľmi skoro veľmi fúkať veľmi silný vietor".