Keď sa vinník tvári ako obeť

Niektorí komentátori denníka Standard sa už dlhodobo strácajú v tom, kto môže za vypuknutie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Na rozdiel od názorov väčšiny demokratického sveta a navzdory všetkým faktom a súvislostiam, kŕmia svojich čitateľov článkami o tom, že hlavným vinníkom vojny na Ukrajine je vlastne Západ, či samotná Ukrajina a Rusko je v podstate len obeťou. Obeťou, ktorej neostala iná možnosť ako zaútočiť na Ukrajinu a pokúsiť sa ju zbaviť štátnosti a suverenity.

Odhliadnuc od toho, že tieto ich dlhodobo publikované názory sú takmer totožné s ruskou oficiálnou propagandou, zároveň sú aj fakticky a logicky úplne mimo.

Autori, v zhode s ruskou propagandou tvrdia, že napadnutie Ukrajiny Ruskom bola odpoveď na rozširovanie NATO a zámer Ukrajiny vstúpiť do NATO. Na toto tvrdenie existuje mnoho protiargumentov prečo nejde o reálny, ale vymyslený dôvod. Prečo tieto protiargumenty neberú spomínaní nemenovaní autori na zreteľ nevedno. Poďme si ich však pripomenúť.

• O prípadnom vstupe Ukrajiny do NATO sa uvažovalo najskôr o 10-15 rokov a aj to nie ako reálnom scenári, ale skôr zbožnom želaní Ukrajiny a niektorých krajín. Žiadny prísľub neexistoval, v čase pred napadnutím bolo mnoho krajín, ktoré by aj o tých 15 rokov nehlasovali pre prípadný vstup Ukrajiny do NATO, aby si zachovali dobré vzťahy s Ruskom. Boli to minimálne Nemecko, Maďarsko, Turecko. Z toho jednoznačne vyplýva, že vo februári 2022 neexistovala žiadna bezprostredná a reálna šanca na vstup Ukrajiny do NATO.

Paradoxne, vyzerá to tak, že Rusko napadnutím Ukrajiny urýchlilo prípadný vstup Ukrajiny do NATO, a ak aj nie, určite vyzbrojenie ukrajinskej armády najmodernejšími západnými zbraňami. Spomenúť treba v tejto súvislosti aj vstup Fínska (a Švédska) do NATO.

• Na Ukrajine vo februári 2022 neboli žiadne západné zbrane, žiadne zahraničné vojenské základne (tie tam nie sú ani teraz), nenacvičovali súčinnosť svojich armád iné krajiny. Západné zbrane sa na Ukrajinu dostali až „vďaka“ Putinovi.
• Týždne pred napadnutím Ukrajiny vyzývali západní lídri Putina, aby stiahol vojská a dal priestor rokovaniam o zárukách bezpečnosti pre Ukrajinu. Svetoví lídri jeden za druhým navštevovali Putina, telefonovali mu, aby ho odradili od jeho plánov. Nepomohlo, Putin nedal tomu šancu, plán napadnutia Ukrajiny bol hotový už mesiace predtým
• Rozširovanie NATO ako dôvod nebol dokonca deklarovaný ani v dôvodoch, ktoré uvádzalo samotné Rusko po napadnutí Ukrajiny. Dôvodom bola demilitarizácia a „denacifikácia“. Skutočným dôvodom ako je možné pozorovať bolo podrobiť si celú Ukrajinu, anektovať jej územia, dosadiť do čela štátu proruské bábkové vedenie.
• Anektovanie územia Ukrajiny sa začalo nie v roku 2022, ale už o 8 rokov skôr, keď Rusi anektovali Krym. Neskôr zase vyvolávaním nepokojov na Donbase ukradli ďalšie časti územia Ukrajiny. Rusi separatistom posielali zbrane a vojakov, čo je nespochybniteľný fakt
• Akékoľvek tvrdenia o ohrození Ruska Ukrajinou sú úplne smiešne, nakoľko Ukrajina sa s Ruskom vojensky nemôže porovnávať a navyše nikdy, na rozdiel od Ruska, nemala žiadny záujem o ruské územie

Uviedol som dostatok faktov, aby sa tvrdenie o tom, že vojnu rozpútal vlastne Západ a že je len výsledkom snáh o rozširovaní NATO, mohlo považovať za bohapustú proruskú propagandu a lož.

Ďalším obľúbeným tvrdením niektorých autorov Štandardu je naratív, že vojna na Ukrajine už vlastne mohla byť dávno skončená, pretože Rusko ponúklo v marci 2022 Ukrajine úžasnú dohodu, kde nechcelo nič iné, len to, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, a ani stiahnu všetkých svojich vojakov z Ukrajiny. A že túto úžasnú mierovú Zmluvu dokázal zmariť vtedajší britský premiér Johnson.

Skúsme teraz trochu logicky pouvažovať, berúc do úvahy všetko čo Putin ohľadom tejto vojny povedal, či urobil, aby sme preskúmali objektivitu tohto tvrdenia. Je uveriteľné, že:

• Putin napadne Ukrajinu, získa podstatné územné zisky, vyzerá to, že je len otázkou času kedy zlomí celú Ukrajinu riskujúc pritom odsúdenie celého sveta, aby vzápätí veľkoryso ponúkol Ukrajine dohodu s jedinou podmienkou, aby sa zaviazala k neutralite? Aby dosiahol to, čo mu svetoví lídri ponúkali začiatkom roka 2022, aby ho odvrátili od zámeru napadnúť Ukrajinu? Tomuto naozaj niekto má uveriť?
• Boris Johnson bol politik, ktorý sám dokázal presvedčiť Zelenského aj celý ukrajinský štáb, že bude lepšie, keď si nechajú Rusmi rozbombardovať krajinu, zabiť tisícky civilistov, než by prijali takú úžasnú dohodu s výhodnými podmienkami? A to v čase, keď vojenská podpora Západu nebola istá, ukrajinská armáda vojensky nepripravená?  Máme veriť, že Zelenský by neprijal takú výhodnú ponuku a namiesto toho by volil krvavú a dlhotrvajúcu vojnu?  
• Putin by stiahol svoje vojská a nechal situáciu na Donbase na mŕtvom bode za prísľub ukrajinskej neutrality? Ako by to vysvetlil separatistom, ktorí už vtedy plánovali odtrhnutie republík od Ukrajiny?
• Ukrajinská neutralita by uspokojila ruskú verejnosť, ktorá bola od začiatku presvedčovaná, že hlavným cieľom „špeciálnej operácie“ je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny? Ako by Putin vysvetlil zmenu hlavných cieľov?

Skrátka, tvrdenia o tom, že Ukrajina neprijala úžasne výhodnú ponuku na mier od Ruska postráda akúkoľvek elementárnu logiku a je v rozpore s tým, čo kedy o tejto vojne a jej cieľoch Putin povedal, či urobil. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že šíritelia tejto teórie sa pri svojom tvrdení odvolávajú na niekdajšieho poradcu Zelenského Arestoviča, či dokonca Putina. Pridám ešte jeden dôvod, pre ktorý si myslím, že táto teória nie je pravdivá. Nikde totiž nebol návrh takejto údajnej dohody zverejnený. Pritom je nepochybné, že najmä Putinovi by zverejnenie takéhoto návrhu dohody, ktorá by ukázala Ukrajincov vo zlom svetle veľmi prospela. Lenže div sa svete, nič také neexistuje.

Naporúdzi je jedno vysvetlenie prečo Zelenský odmietol Putinove návrhy. Je to len teória, ale iste pravdepodobnejšia ako teória o dohode s jednou ruskou podmienkou. S najväčšou pravdepodobnosťou je to preto, lebo návrh dohody obsahoval aj neprijateľné podmienky pre Ukrajinu, vrátane vzdaní sa Krymu a Donbasu. Veriť, že Putin by sa týchto podmienok vzdal je čistá ilúzia.

Kde je teda pravda? Vedia to asi len priamy účastníci týchto rokovaní, my ostatní sa to zrejme dozvieme neskôr. Nič nám ale už ani teraz a zvlášť nie novinárom, ktorí by mali mať ambíciu akékoľvek tvrdenia podrobovať analýze z pohľadu logiky a informácií čo o danej problematike bolo povedané alebo zjavené už skôr. Niektorí autori denníka Štandard tak zjavne nerobia, alebo skôr nechcú robiť. Len oni vedia prečo. Nech sa potom ale nečudujú, že ich na Ukrajine vedú v zozname „ruských bacilov“. Na ich mieste by som sa najprv zamyslel, prečo sa tam asi dostali.

Do tretice, nedá mi nespomenúť asi najperfídnejšie tvrdenie ohľadom vojny na Ukrajine a to je tvrdenie, že keď sa Ukrajina prestane vojensky podporovať, tak sa nastolí „mier“ na Ukrajine. Priznám sa, že takéto tvrdenia sú mi odporné, zvlášť u ľudí, ktorí vedia, k čomu by to viedlo a napriek tomu túto obludnosť verejne šíria. Neverím, že Fico, Danko, Pelegríni a ich prečudesný zlepenec by nedokázali aj pri svojej obmedzenosti pochopiť, že nechať Ukrajinu bez zbraní by znamenalo, že Putin do pár mesiacov dosiahne všetko čo si pôvodne zaumienil a Ukrajina de facto prestane existovať. Zvykne sa vravieť takto: Ak by bol niekto Putinov agent, zrejme by nekonal inak, ako koná Fico a spol.

Myslím, že jediné čo Putina môže zastaviť je poznanie, že celý demokratický svet stojí za Ukrajinou a bude ju podporovať koľko bude treba. Poznanie, že Ukrajina sa už nedá vojensky dobiť a akýkoľvek aj menší územný zisk stojí Rusov tisícky mŕtvych a enormné straty techniky. Poznanie, že Rusko, hoc nesmierne bohatá krajina, nemôže fungovať roky na vojensky orientovanej ekonomike, ktorá zanedbáva ostatné oblasti. Až vtedy Putin zaradí spiatočku.

Najväčšou chybou USA a demokratického sveta by bolo teraz prestať vojensky podporovať Ukrajinu a nechať ju napospas Putinovi. Prehrala by tým nielen Ukrajina, ale celý svet. Svet, v ktorom by začalo platiť, že silný má právo napadnúť slabšieho a ukradnúť jeho územie. Svet, kde by zase raz Rusko naháňalo strach svojim susedom, že ich obsadí, keď sa im niečo znepáči.

Možno si samotní autori ani neuvedomujú, že prispievajú k tomu, že vinník vojny sa v očiach niektorých jednoduchších ľudí pomaly stáva obeťou a obeť vinníkom. A ja osobne toto považujem za mimoriadne zvrátené. Nevedieť na ktorej strane stáť a povzbudzovať iných k pochybnostiam vedúcim až k strate zmyslu pre realitu a spravodlivosť, považujem za stratu morálneho kompasu. A je mi úprimne ľúto, že paradoxne k strate takého morálneho kompasu dochádza u ľudí, ktorí sa nazývajú konzervatívci a sami seba za predstaviteľov morálnych hodnôt.

Ján Moncoľ