Schizofrénia svedomia

Veľmi si vážim ľudí, ktorí boli prenasledovaní pre pravdu a stáli proti komunistickému režimu. Obzvlášť z radov kňazov, na ktorých totalitná moc neváhala udrieť najsilnejšie, často mučením s následkom smrti. Svoje si vytrpel a vybojoval aj zosnulý kardinál Korec. O to viac mi je smutno, keď vidím obraz nie polepšeného Fica, ale arcilotra, ktorý sa už vyváľal v tom najhoršom bahne a vlečie krajinu do priepasti, ako reční pod krížom pri spomienke na kardinála Korca, na pozvanie biskupa... Čudujeme sa potom progresívcom, keď nám to vykrikujú a znechutenie obchádza všetkých, ktorým ešte propaganda mafie nepoplietla hlavu? To je strašne smutné. Vidieť Fica za kanclom, spomeniete si hneď na slová Karola Kryla o tom, čo na rohu ulice káže o morálke...

Akoby mnohí ľudia- kresťania, ktorí majú byť celému národu vzorom pri jasnom rozoznávaní pravdy, hľadaní spravodlivosti a zmyslom pre čestné jednanie boli pupočnou šnúrou spojení s perfídnym zlom, od Mečiara po Danka a Fica. (Štatisticky najviac, po KDH, chodia do kostola voliči Smeru). Pritom stačí jednoduchá pravda: Ak niekto kritizuje progresívcov, neznamená to, že je ten dobrý, vodca národa, správny chlap. Hlavne ak nesie zodpovednosť za krádeže, nespravodlivosť, podvody, krivenie práva a rozklad spoločnosti nenávisťou a zlom. To nie je kresťanstvo, prežehnať sa v kostole a potom ísť chrliť zlobu a podporovať nespravodlivosť. Pretože oháňať sa kritikou progresívnych úletov a zároveň podporovať toto je ťažká schizofrénia svedomia a cesta do pekla. 

S dvojtvárnosťou kresťanstva na Slovensku vo vzťahu k zlu- minulému aj súčasnému sme sa nevysporiadali dodnes. Je to každého osobná vec, ale zároveň to majú jasne pomenovať aj autority, politické, civilné a áno, aj cirkevné. Vidíme ale skôr opak, čo ešte zvyšuje zmätok. A vidíme aj dôsledky. Z celej tej veci mi je jednoducho smutno. A bude veľmi ťažké vymyslieť, ako z toho von.

FOTO: TASR