Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. jún 2016

Ako to s tou homeopatiou vlastne je? -definitívna odpoveď

Z času na čas to tak býva, že je v spoločnosti a v médiách na pretras téma homeopatie. Je tomu tak aj v týchto dňoch. Veľa už bolo napísané, zdá sa mi však, že odpovede na niektoré námietky zatiaľ nezazneli. Preto sa o to pokúsim stručne v tomto článku.

Z času na čas to tak býva, že je v spoločnosti a v médiách na pretras téma homeopatie. Je tomu tak aj v týchto dňoch. Veľa už bolo napísané tu, tu alebo tu, zdá sa mi však, že odpovede na niektoré námietky zatiaľ nezazneli. Preto sa o to pokúsim stručne v tomto článku.

1. Ako hlavný argument proti homeopatii sa zvykne uvádzať jej neúčinnosť, absencia akýchkoľvek klinických skúšok s pozitívnym výsledkom. To je samozrejme pravda, len to podľa mňa nie je úplne celý argument v neprospech homeopatie. Moderné klinické skúšky sú totiž mantrou medicíny len posledných pár desaťročí a podstupujú ich všetky nové liečivé látky, ktoré majú potenciál stať sa vo finálnej fáze registrovaným liekom. Často sa však zabúda, že tu máme celé spektrum triviálnych účinných látok, ktoré vzhľadom k svojej všeobecnej rozšírenosti, známemu zloženiu a mechanizmu účinku klinickými skúškami prejsť vôbec nepotrebujú (patria tu napr. liekopisné čajoviny, čajové zmesi).

2. O homeopatii sa tiež zvykne hovoriť, že nemá známy mechanizmus účinku. Toto je tiež pravda, niekto by mohol opäť namietať, že mnohé súčasné lieky nemajú jasný mechanizmus účinku, resp. sa stále objavujú nové mechanizmy účinku konkrétnej látky v organizme.

Otázka teda stojí tak, či homeopatia náhodou nespadá do niektorej z týchto kategórií: že by nepotrebovala klinické skúšanie pre svoju triviálnosť, a nepotrebovala ani objasnený mechanizmus účinku.

Podrobnejším skúmaním však zistíme, že homeopatia tieto kritériá nespĺňa. Po prvé, netvári sa ako triviálna, v prírode sa vyskytujúca vec - na jej výrobu je potrebný sofistikovaný postup. A po druhé, homeopati tvrdia, že mechanizmus účinku (alebo minimálne jeho princípy) poznajú. To by samo o sebe ešte nič neznamenalo, problém však je, že nimi popisovaný mechanizmus nie je zlučiteľný s rozumom, nie je skrátka racionálny. A to je kameň úrazu celej homeopatie.

3. Niekto by mohol namietať, že homeopatia je teda dobrá rovnako ako akékoľvek iné placebo. Že skrátka aktívnym spôsobom nelieči, ale ani neškodí. Problém tohto tvrdenia je v slove placebo. Slovo môže označovať buď a) konkrétnu inertnú tabletu (bez účinnej látky) v kontexte klinického skúšania (pri porovnávaní účinku skúšaného produktu), alebo môže označovať b) tzv. placebo efekt - čiže určité pozitívne nastavenie, pozitívne očakávanie pacienta, jeho dôveru v liečbu. Takýto placebo efekt je žiaduci, je pri konvenčnej liečbe prítomný, a je súčasťou procesu liečby.

Pri konvenčnej liečbe však v skutočnosti nikdy nejde o čisté placebo (efekt), vždy ide o sprievodný jav v súčinnosti konkrétnej liečivej látky.

A placebo ako inertná tableta sa podáva len v kontexte klinickej skúšky a musí tomu predchádzať informovaný súhlas pacienta a podobné náležitosti.

Z týchto dôvodov nemožno homeopatiu považovať za neškodné placebo, pretože nespĺňa ani prvý, ani druhý význam uvedeného slova.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Vladimír Sergejevič Solovjov: Ruská idea

Vladimír Sergejevič Solovjov: Ruská idea

V 21. storočí sa pojem "národ" dostal do podoby dvoch extrémov, na jednej strane ustúpila do úzadia pôvodná myšlienka národného štátu, no na druhej strane silnejú hlasy nacionalistov, ktorí sa naň tak často a radi odvolávajú. Ako je to s ideou národa a aký je jej vzťah ku kresťanskej myšlienke univerzalizmu? Pri hľadaní tejto odpovede nechajme prehovoriť veľkého ruského mysliteľa zo sklonku 19. storočia, ktorého úvahy o zmysle existencie národa (nie len toho Ruského) sú stále aktuálne...

Blog
Non possumus ! O sociálnom konzervativizme a  hlase Pápežov

Non possumus ! O sociálnom konzervativizme a hlase Pápežov

O konzervativizme sa toho napísalo už veľa. Nie som politológ a preto chápem veľkú mieru kritiku z pohľadu teoretikov štátu a politiky na nepresnosť mojich úvah. Rovnako som uzrejmený aj s kritikou „marxistov“ a „zodpovedných“ konzervatívcov, z ktorých okna pracovne, kde píšu pekné politické prejavy, nevidieť do kuchyne matky, ktorá delí posledné euro medzi hladné deti. Tento článok je o katolíckom konzervativizme. Je dobré, že si na Slovensku našiel miesto nielen v „pravicovej scéne“, ale aj v sociálnej demokracii (najmä cez osobu poslanca Podmanického). Ak katolík v akomkoľvek kontexte povie, že je konzervatívny vo vzťahu k verejnému dianiu, berie na seba zodpovednosť interpretovať katolícke názory na verejné dianie - politiku. „ Konzervatívny“ môže znamenať len ten rozmer, že je pevne ukotvený v sociálnej náuke cirkvi. Pretože akékoľvek iné ukotvenie vo verejnom živote by znamenalo riziko odklonu od katolicizmu, až po úplnému odpadnutie či uverenie v politický mesianizmus a egocentrizmus vlastnej osoby. Bez dôkladného poznania histórie a náuky pápežov – sociálnej náuky Cirkvi a bez lásky, by sa mohlo stať (či sa náhodou už nestalo, nechám na čitateľa), že kresťanský konzervatívec by de facto bol inkvizítor šmírujuci ľudí v spálni púšťajúc pritom síru a oheň v záujme ukojenia najnižších pudov davu.