Obranu spravodlivosti kazia politici. Opäť.

Útok vládnej koalície na právny štát nie je pre Slovákov ľahkou témou. Väčšina obyvateľstva je zvyknutá reagovať len na chlebové otázky, ktoré sa málokomu dokážu spojiť s pojmom právny štát či spravodlivosť. Zároveň sa v našej krajine navaril za posledné roky z otázok právneho štátu taký guláš, že sa v ňom aj uvedomelý a zorientovaný človek občas stráca. Aj kvalifikovaní ľudia z mediálneho či politického prostredia sa v téme strácajú, stačí spomenúť prípad Pčolinský, v ktorom staré známosti či prepojenia na konzervatívnu scénu vykopali priekopu aj medzi malým počtom konzervatívnych novinárov. Dôvody celého zmätku sú tri.

Prvým je dokonale namiešaný kokteil lží, ktorý národu dávkoval Fico, Pellegrini, ale aj Danko či Uhrík tak, že sa v zamorenom prostredí mohli politicky vyšvihnúť aj také toxické osoby ako Tibor Gašpar či Robert Kaliňák. Druhým dôvodom je spôsob, akým sa k celej veci postavili niektorí politickí predstavitelia či nominanti bývalej koalície, a to vydierateľná strana Borisa Kollára, ale aj nominanti na pozíciach šéfa SIS či generálny prokurátor Žilinka a ďalší. Tí pomohli legitimizovať Ficov nebezpečný útok spolu s užitočnými idiotmi z konzervatívnych kruhov, ktorí v mene boja proti "liberálom" zabúdajú na rozmer spravodlivosti a pravdy. Tretí dôvod je katastrofálna komunikácia tém právneho štátu či konkrétnych trestných vecí od vtedy zodpovedných politikov, ktorí nechávali policajtov či prokurátorov v mediálnej obrane celkom samých.

Dôsledok v podobe Ficovej valcovačky Úradu špeciálnej prokuratúry vidíme dnes. Nejde pritom o pochybenia, ktoré sa mohli stať a na ktoré existuje celá rada prostriedkov na preskúmania a nápravu. Z návrhu zákona Ficovej vlády ide o jednoznačnú a slabo maskovanú pomoc kľúčovým osobám okolo Fica: Bödör, Gašpar, Kováčik, Výboh a ďalší, ktorým sa otvárajú šance vyviaznuť z vážnych trestných dôsledkov. Pomsta kajúcnikom či zabezpečenie návratu nakradnutého majetku do rúk zlodejom (Bašternák) je len povinná súčasť valca, ktorý nepochopiteľne podporuje dekan Právnickej fakulty UK a menej nepochopiteľne aj generálny prokurátor Žilinka. 

Masaker skráteným legislatívnym konaním chce Smer silou- mocou dokonať ešte pred Vianocami a robí pre to naozaj všetko. Nevýhodou je, že sa demaskuje zúrivá snaha Fica veľmi rýchlo prikryť doslova zločincov a omilostiť zločiny, zároveň sa črtajú problémy, ktoré by mohli tieto zmeny čakať na Ústavnom súde. Napriek tomu do toho koalícia ide naplno. Okrem uvedeného sa aktivizuje aj občianska spoločnosť a odpor voči Ficovmu valcu sa už prejavil aj verejnými protestami. Tie sa ale nedejú vďaka politikom, dejú sa napriek nim.

Pri všeobecnom znechutení z predošlých rokov, ale aj z výsledkov volieb je účasť na protestoch veľmi pozitívnym signálom. Menej pozitívny je signál, ktorý vysiela voči verejnosti súčasná opozícia. V čase najvyššieho ohrozenia právneho štátu malicherne vylučovať politického partnera, to dokáže snáď len Sulíkova SaS. Diktovať, koho majú partneri pozvať či nepozvať na protest je v tejto chvíli typická ukážka toho, čo sa stalo DNA politikov SaS v posledných troch volebných obdobiach. Na túto vlnu naskočilo aj PS, ktoré ale zrejme skôr dopláca na politickú neskúsenosť. V najhoršej pozícií sa ocitá KDH, ktoré podobne ako PS naletelo skúsenejším intrigánom od Sulíka. Ak dnes postaví veci na hranu a bude trvať na účasti ďalších politických strán, dostane verejnú aj mediálnu nakladačku o tom, ako rozbíja organizovaný odpor. A ešte ho prilepia k Igorovi Matovičovi, čoho sa v KDH musia desiť. Ak by naopak naskočilo na rétoriku SaS, dostalo by sa im obvinení o tom, ako to ťahajú s progresívcami a liberálmi. A to už aj dnes je niečo, čo zaznieva z kruhov voličov KDH. Celá vec preto vyzerá tak, že rozpory v opozícií rozoberajú médiá, ľudia sú znechutení a Fico otvára šampanské. Z pohľadu politickej malichernosti vyhráva najslabšia SaS a väčší partneri tancujú, ako ona píska. 

Je to škoda. Zároveň aj stav opozície ukazuje na vôľu voličov. Toxických politikov či strán sa volič môže vo voľbách zbaviť. Keď tak neurobil, musí sa hrať s tým, čo v parlamente je. Aj preto je veľká škoda, že sa protestov nechytili občianske iniciatívy, ktorým by politici nemohli diktovať podmienky. A vybavovať si svoje staré účty.