Naozaj nikomu vo vláde nezáleží na ochrane náboženskej slobody?

Nový premiér, nové ministerky a noví ministri nepovažujú za opodstatnené a efektívne zachovanie agendy ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Tak to píšu v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je pozoruhodné, že toto rozhodnutie patrilo medzi prvé rozhodnutia vlády, ktorá ešte nemala dôveru parlamentu. To naozaj žiadnemu ministrovi ani ministerke nezáleží na ochrane náboženskej slobody? Žiaľ, je to tak. Keby totiž niekomu z nich na tom záležalo, vymenili by ľudí alebo navrhli nové riešenie, no nerušili by samotný úrad.

Dovoľujem si členom novej vlády pripomenúť, že dňa 10. septembra 2019 prijala Národná rada SR Uznesenie k ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete, ktorým sa Slovenská republika prihlásila k solidarite všetkým prenasledovaným pre svoje náboženstvo alebo vieru. Tento návrh som predkladala ako predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, v rámci ktorého sme sa naprieč politickým spektrom všetci dohodli, že táto agenda musí byť dôležitá aj pre Slovensko. Za prijatie uznesenia hlasovalo 145 poslancov, teda celá koalícia aj opozícia. Hlasovanie nájdete tu. Všetci poslanci súčasných vládnych strán Smer/Hlas a SNS vtedy hlasovali za. Prečo sa ich postoj k tejto téme teraz zmenil?  Ako pravdepodobná sa javí domnienka, že ide o čistku. Očividne ich nezaujíma obsah ani dôležitosť tejto agendy. Je to paradox v dobe, kedy  je podpora náboženskej tolerancie kľúčová pri riešení bezpečnosti v Európe i celom svete.

Bola to veľká vec, že sme sa v tomto hlasovaní zhodli. Je síce pravdou, že keď sa uskutočnilo hlasovanie, voľby do Národnej rady už pomaly klopali na dvere, no prácu v téme ochrany náboženskej slobody sme v ľudskoprávnom výbore začali dva roky predtým. A bolo jej dosť. Dôležité bolo presvedčiť členov ľudskoprávneho výboru. Hovorila som im, že nemôžeme zostať ľahostajní, veď ide o tému ľudskoprávnu, apolitickú, ktorá nás musí spájať naprieč politickými a ideovými tábormi. Keďže náboženská sloboda je univerzálnym ľudským právom, nemôže  nám byť ľahostajné ani to, čo sa deje za našimi hranicami. Nejde totiž iba o veriacich. V 13 krajinách sveta sú ľudia prenasledovaní z dôvodu, že sú ateisti a v 22 krajinách sú zabíjaní ľudia preto, že zmenia vieru alebo sa jej vzdajú.

Podarilo sa mi členov presvedčiť k zriadeniu komisie ako poradného orgánu výboru národnej rady, ktorej členmi boli odborníci a tiež poslanci koalície i opozície. Na zasadnutia komisie i výboru sme prizývali viaceré významné osobnosti ako napríklad sýrskeho biskupa Antoineho Chahdu i riaditeľa Katolíckej komisie pre spravodlivosť a mier Emmanuela Youssafa. Bývalý Osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete Ján Figeľ prišiel na stretnutie s poslancami parlamentu spolu s humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom, ktorý bol pre pomoc prenasledovaným kresťanom v Sudáne uväznený a odsúdený na 23 rokov väzenia. S vtedajším europoslancom Branislavom Škripekom sme pre poslancov zorganizovali konferenciu s názvom „8 prázdnych stoličiek“. Totiž podľa správy o prenasledovaní kresťanov vo svete, ktorú odprezentovali predstavitelia organizácie Open Doors, každý deň zomrie vo svete osem kresťanov pre svoje náboženské presvedčenie. Do parlamentu boli pozvaní aj predstavitelia Nadácie ACN - Pomoc trpiacej cirkvi. Veľmi významné bolo nadviazanie úzkych vzťahov so splnomocnencami pre náboženskú slobodu Českej republiky, Maďarska aj Poľska. Dôležitá bola aj komunikácia s bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom (nominant strany Smer), ktorý vtedy potvrdil, že „ochrana a podpora náboženskej slobody patrí k prioritným témam prebiehajúceho členstva Slovenskej republiky v rade OSN pre ľudské práva“.

O tri roky neskôr (19.10.2022), poslanci pohnutí správami o zabíjaní pre vieru a presvedčenie vo viacerých krajinách sveta, opätovne potvrdili dôležitosť agendy ochrany náboženskej slobody. Za toto uznesenie hlasovalo 118 poslancov, medzi nimi aj aj poslanci SMERu. Zdvihnúť ruku z opozičných lavíc je jedna vec, druhou sú skutky pri vládnutí. A tie sú dôležité, nie slová.

Prečo sa o túto tému teraz tak zaujímate, opýtal sa ma nedávno jeden z predstaviteľov súčasnej vlády? Nuž, aj pre túto všetku vykonanú prácu, pre prijaté uznesenia, ale hlavne preto, že až 79 percent populácie žije v krajinách, kde sú prekážky pre náboženskú slobodu. K prenasledovaniu kresťanov dochádza až v 58 krajinách sveta. Všetky naše susedné krajiny sa tejto téme intenzívne venujú a pomáhajú. Aj my Slováci máme predsa osobitnú povinnosť, pretože máme bolestné skúsenosti potlačovania náboženskej slobody a slobody presvedčenia na Slovensku v 20. storočí. 

Krajiny V4, členské krajiny EÚ i celého sveta, na rozdiel od nás, nezmenili svoj postoj, čo sa týka dôležitosti tejto témy.

Susedné krajiny V4 i viaceré krajiny EÚ ako Taliansko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Nemecko, Holandsko, či Spojené kráľovstvo zriadili osobitné úrady vo svojich vládnych štruktúrach. Slovensko zaostávalo, ale napravili sme to. A teraz nová vláda oficiálne deklaruje, že jej na tejto agende nezáleží. Je to hanba pre Slovensko. Preto som poslala listy všetkým vládnym predstaviteľom a tiež predsedovi a podpredsedom NR SR so žiadosťou o vysvetlenie. Pýtam sa ich prečo práve v tejto dobe považujú za neopodstatnené zachovanie agendy pre ochranu slobody vierovyznania a či majú nejaké iné riešenie, nakoľko takáto informácia doteraz nezaznela. O ich odpovediach vás budem informovať.