Štátny sviatok sv. Cyrila a Metoda alebo pravoslávny sviatok sv. Rastislava?

Po vyhnaní žiakov sv. Cyrila a Metoda sa na Veľkej Morave postupne pretláčala latinská viera a východná pravoslávna bohoslužba v slovanskom jazyku bola postupne vykoreňvaná. Aj po 1160. rokoch búrlivej histórie sa na našom území viera, ktorú naši slovanskí apoštoli priniesli na Veľkú Moravu, zachovala a na našu radosť sa k cyrilometodskej tradícii hlásia aj tí, ktorých predkovia chceli ich odkaz poslať do zabudnutia. Áno, práve latinici (rímskokatolíci) sú dnes hlasnými podporovateľmi misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Majú nato vôbec právo, keď po stáročia pošliapavali slovanský bohoslužobný jazyk, východnú pravoslávnu bohoslužbu a vôbec celú cyrilometodskú tradíciu? Veď keby nebolo ich, slovenský národ by bol dnes pravoslávnej viery.

Možno aj to bol dôvod, prečo sa na začiatku 90. rokov vtedajší predstavitelia Pravoslávnej cirkvi snažili pripomenúť, že my sme tí, ktorí tu po stáročia zachovávali vieru, jazyk, písmo a celkový odkaz sv. Cyrila a Metoda. Zrejme aj to ich viedlo ku kanonizácii svätého apoštolom rovného Rastislava, veľkomoravské knieža, ktorý pozval sv. bratov na Veľkú Moravu a stál na počiatku ich misie na našom území. Bolo to veľmi správne a dobré rozhodnutie, lebo sv. Rastislav si vďaka svojej snahe o pokresťančenie slovanského ľudu našu úctu skutočne zaslúži. Nezabúdajme však, že najprv sa obrátil na rímsku stolicu, ktorá ho odmietla, až potom na byzantského cisára Michala III. Sv. Rastislav si tiež uvedomoval, že zo Západu by s vierou získal aj vazalstvo k Franskej ríši a to nechcel. Chcel pre svoj národ slobodné kresťanstvo, ktoré z východu aj naozaj dostal. Knieža za túto vieru nakoniec položilo aj svoj život, čo z neho robí ozajstného svätca a mučeníka. 

Keď bol 28. októbra 1994 sv. Rastislav Pravoslávnou cirkvou kanonizovaný, bolo rozhodnuté, že v Čechách sa bude jeho pamiatka oslavovať 28. októbra, kedy je tam štátny sviatok vzniku ČSR a na Slovensku práve 5. júla, kedy je u nás štátny sviatok sv. Cyrila a Metoda. Cieľom bolo zviditeľniť sv. Rastislava a vďaka voľnému dňu osláviť jeho pamiatku s čo najväčším počtom veriacich. Na Slovensku tiež chceli ukázať, že aj my máme cirkevný sviatok, ale neoslavujeme sv. Cyrila a Metoda (ich cirkevný sviatok je 11./24. mája), ale toho, kto ich na Veľkú Moravu poslal, teda sv. Rastislava. Toto nepovažujem za šťastný krok. 

Aj keď boli spočiatku v Pravoslávnej cirkvi 5. júla veľkolepé celoslovenské oslavy, postupne ochabli a za posledné roky nám zostal akurát tak spor, kedy oslavovať sv. Rastislava. Jedni to robia dnes, iní 28. októbra. Od jeho kanonizácie prešlo už takmer 30 rokov a my sme v ľuďoch nedokázali vybudovať skutočnú lásku a úctu k tomuto významnému svätcovi a človeku, ktorý pre náš slovanský národ toľko urobil. Možno práve veľkolepé oslavy 5. júla paradoxne stáli za neuvedomením si úcty k sv. Rastislavovi. Nie každý sa ich totiž zúčastňoval, väčšina zostávala doma a užívala si deň voľna. Keby duchovní radšej slúžili na svojich cirkevných obciach a zdôrazňovali veriacim jeho význam, bolo by to inak.

Ako z toho von? Predovšetkým treba začal oslavovať sviatok sv. Rastislava v jeden deň a teda 28. októbra. Ľudia sú totiž dezorientovaní a nevedia, kedy to v skutočnosti Rastislava  vlastne máme. Oslavovať ho však treba ako veľký sviatok a zdôrazňovať veriacim jeho obrovský prínos pre cyrilometodskú misiu. Veľký sviatok v našom národe znamená, že sa nepracuje a to je aj dôvod, prečo je 5. júl nevhodný na jeho oslavu. O dva dni totiž máme podľa juliánskeho kalendára Narodenie sv. Jána Krstiteľa a pre ľudí na dedine je dosť namáhavé dva dni blízko seba nepracovať napríklad na poli, zvlášť keď je 5. júla pripadne na sobotu, potom je nedeľa a v pondelok je zase Jána. To sú tri dni bez práce a to je naozaj problém. Okolo 28. októbra však žiaden veľký sviatok nie je. 

Čo sa týka 5. júla, je to slovenský štátny sviatok a všetci v tento deň oslavujú sv. Cyrila a Metoda. Prečo ich nemôžeme oslavovať aj my? Nie ako cirkevný sviatok, nemusíme slúžiť v jeho predvečer večerňu, potom utreňu a sv. Liturgiu. Pripomeňme si ho napríklad akafistom, kultúrnym programom, prednáškou, príhovormi, obyčajným stretnutím. Veď úctu k našim vierozvestcom môžeme dať kedykoľvek a keď nám to štát umožňuje, lebo sa hlási k cyrilometodskej tradícii, prečo to nevyužiť? Sme to predsa práve my pravoslávni, ktorí sme dodržali všetko, čo hlásili sv. bratia. Ak keď ich dnes oslavujú tí, čo ich vyhnali a zradili, tak so vztýčenou hlavou a víťazne by sme to o tom viac mali robiť aj my. Keď totiž dnes niekto oslavuje sv. Cyrila a Metoda, oslavuje Pravoslávie, ktoré tu priniesli, či sa im to páči alebo nie. 

A my sa dnes naopak všetkým chválime, že dnes neoslavujeme sv. Cyrila a Metoda, ale sv. Rastislava, lebo deň sv. bratov sme už sviatkovali. Je to síce pravda, ale dnes to nikoho nezaujíma. Podľa štátu sa dnes slávi sv. Cyril a Metoda, lebo o ich odkaze sa píše aj v preambule Ústavy SR. Pri všetkej úcte k sv. Rastislavovi, ten dnes nikoho nezaujíma. Veď vieme, že aj pamiatka sv. Cyrila a Metoda bola ustanovená na 5. júla len preto, aby sa zatienil 6. júl ako deň pamiatky na Majstra Jána Husa, veľkého bojovníka proti latinikovi, ktorý mal v pláne vrátiť sa do Pravoslávia. 

Potom 28. októbra môžeme všetkým hlásať význam sv. Rastislava a jeho prínos pre cyrilometodskú misiu. Aj marketingovo je to vtedy oveľa účinnejšie ako teraz. Dnes je proste deň sv. Cyrila a Metoda a aj pripomína si ho celé Slovensko, nebuďme v tom iní.

Nech kresťanské hodnoty, ktoré sv. bratia aj sv. Rastislav presadzovali a viera, ktorú tu priniesli, v našej vlasti prekvitajú, lebo v tejto otázke dnes s ostatnými kresťanskými vierovyznaniami stojíme na jednej strane a spolu bojujeme proti sekularizácii, liberalizmu a bezbožným vplyvom, ktoré sa snažia zničiť kresťanstvo. To sa im však nepodarí, lebo náš Spasiteľ dokázal poraziť aj smrť a to žiadny iný "boh" nedokázal.