Odpusť nám, Ukrajina!

21. februára 2022 Putin uznal proruské separatistické republiky na východe Ukrajiny a nariadil vstup ruských vojsk na ich územie, čím spustil krviprelievanie, aké nemá od druhej svetovej vojny obdoby, pretože má hlboký globálny dosah.

Vojna na Ukrajine sa bolestivo dotkla celého sveta a každý jeden z nás pociťuje jej dôsledky, tak v rámci inflácie ako aj diskomfortu v bežnom prežívaní. 

Na začiatku ruskej agresie voči Ukrajine sme boli ochotní a súcitní...ako národ, ako spoločnosť. Pomaly každá druhá rodina dokázala prijať ukrajinských utečencov, modro-žltou boli zaplavené ulice. Dnes? Dnes ten, kto príde s ukrajinskou vlajkou na námestie dostane maximálne tak po hube od prorusky orientovaných vlastencov, ktorí sa desaťročia po krčmách vychvaľovali, ako by aj poslednú kvapku krvi za svoju vlasť obetovali a keď malo podľa hoaxov prísť na lámanie chleba a malo sa schyľovať k údajnej ( vymyslenej) mobilizácii, na UPSVAR-y a štáby Ministerstva vnútra chodili tisíce podpísaných dokladov týchto vlastencov, že oni bojovať v živote nikdy nepôjdu, aj keby malo Slovensko ľahnúť popolom. Toľko k hrdému vlastenectvu hrdinov. 

A kým u nás mnohí zbabelo utekajú, Ukrajinci sa odvážne bránia aj poslednou zaváraninou, hádzanou z okien do okupantov, len aby si ochránili životy a domovy. 

Dodávky zbraní na Ukrajinu vraj len predlžujú vojnu. Bože dobrý, samozrejme, že dodávky zbraní predlžujú vojnu. O tom sa vôbec nemusíme baviť, to je snáď jasné každému. Ale je nutné uvedomiť si, že najviac zbraní na Ukrajinu dodáva práve Rusko. A keby dodávali len zbrane. Oni s nimi posielajú aj vojakov. A títo vojaci vraždia, mučia, znásilňujú, plienia, rabujú. 

A keď už sa mnohí bijú do pŕs, akí sú oni katolíci a preto odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine, tu máme trošku katechizmu katolíckej cirkvi, konkrétne článok 5, stať - Oprávnená obrana:

,, č. 2263 - Oprávnená obrana osôb a spoločností nie je výnimkou zo zákazu zabitia nevinného, ktoré je úmyselnou vraždou. Z konania toho, kto bráni seba samého, môže vzniknúť dvojaký následok: jedným je zachovanie vlastného života, druhým zabitie útočníka. Nič neprekáža tomu, aby jeden čin mal dva následky, z ktorých iba jeden je úmyselný, kým druhý je mimo úmyslu.

č. 2264-  Láska k sebe samému je základným princípom morálnosti. Je teda oprávnené presadzovať rešpektovanie vlastného práva na život. Kto bráni svoj život, nie je vinný z vraždy, hoci je nútený zasadiť útočníkovi smrteľný úder. Ak niekto pri obrane svojho života používa väčšie násilie, ako je potrebné, je to nedovolené. Ak však umiernene odráža násilie, obrana je dovolená. A nie je potrebné na spásu, aby sa človek zriekol umiernenej obrany preto, aby sa vyhol zabitiu druhého; lebo človek je povinný viac sa starať o svoj život ako o cudzí.

č. 2265 Oprávnená obrana môže byť nielen právom, ale aj vážnou povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život iných.  Obrana spoločného dobra vyžaduje zneškodnenie nespravodlivého útočníka. Z toho dôvodu majú právoplatní predstavitelia moci právo použiť zbrane,  aby odrazili útočníkov na občiansku spoločnosť, ktorá je zverená ich zodpovednosti. "

Stále nič? 

Ruskí okupanti znásilnili po celej Ukrajine desiatky dievčat a žien, ale ešte predtým im polámali zápästia, aby sa nemohli brániť. 

Ruskí okupanti zavraždili a pohádzali do masových hrobov stovky nevinných ukrajinských detí, žien a mužov. 

Ruskí okupanti násilne deportovali tisíce detí nevedno kam...odtrhli ich od matiek a otcov alebo rovno týchto rodičov zavraždili. 

Iba slepý, hluchý a nemý hlupák dokáže v dobe "vlády" sociálnych sietí povedať, že nevidel zábery na zmrzačené telá nevinných ukrajincov. Že nevidel zábery na zúfalé matky s deťmi v náručí, ako utekajú s plačom do krytov pre náletmi. Že nevideli zábery na spievajúce deti v krytoch, ktoré svojou čistotou zaháňali mraky zúfalstva a čírej bolesti. Že nevideli ako matky plačú nad hrobmi zavraždených detí a mužov. 

Putin je bezcitný vrah a jeho armáda ako svorka besných vlkov ničí všetko čo má pred a za sebou. Ale pre mnohých je najväčším nepriateľom beztak ,,západ". Neuvedomujeme si, že potrebujeme demokraciu, aby sme mohli dôstojne žiť. 

Nemôžeme bagatelizovať. Áno, USA ako mocnosť majú na svedomí nemálo vojenských operácií, ktoré si vyžiadali cenu nevinných životov, mnohých civilistov. Môžeme ísť od vyvraždovania Indiánov, cez kolonizácie v Laose a iných ázijských a i. krajinách až po uzurpáciu moci v krajinách ovládaných vojenskou juntov a zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki. USA nie sú sväté a nikto príčetný sa nemôže tváriť, že USA sú Bohom nad našim svetom. Avšak, máme tu aj druhú stranu mince a tou je práve prítomnosť. 

Dnešné USA si dobre uvedomujú, koľko utrpenia majú na svedomí a kráčajú cestou demokracie. A tak ako si to uvedomujú USA, uvedomujú si to aj iné krajiny. Môžeme snáď povedať, že dnešné Nemecko je národ nacistov, ktorí niekde dodnes prevádzkujú koncentračné tábory, v ktorých vraždia židovských, rómskych a iných väzňov...len preto, že kedysi Nemecku vládol Hitler, ktorý mal tieto zverstvá na svedomí?

Ak sa pozrieme na dnešné Nemecko, uvedomíme si, že takýto názor je čistý nezmysel. Samozrejme, stále, i v dnešnej dobe sa v každej krajine na svete koncentrujú skupinky neonacistov, ktorí nezaspia bez toho, aby si neprečítali "Mein Kampf", ale to neznamená, že sú takí všetci. 

Taktiež si nemôžeme zakrývať oči pred vlastnou históriou, pred zločinmi nášho národa. Ak sme sa dobre učili na dejepise na Základnej škole, vieme, že 25. marca 1942 sme ako národ nahádzali do vagónov na prepravu dobytka tisíc mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy. Vlak smeroval smerom na Žilinu a Čadcu, až 26. marca 1942 okolo 4:00 hod. opustil územie Slovenska pri obci Skalité smerom na poľský Zwardoň. V ten deň v popoludňajších hodinách vystúpilo z vagónov 999 živých žien, ktoré boli následne podrobené selekcii na rampe v koncentračnom tábore Osvienčim. Podľa svedectiev pamätníkov prežilo väznenie z prvého transportu asi 20 mladých dievčat. Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra 1942. Ľudácky režim sa ňou zbavil spolu 57 628 židovských spoluobčanov, pričom za každú osobu mal Nemcom zaplatiť tzv. osídľovací poplatok - 500 ríšskych mariek. 

Každá krajina na svete má na svedomí moria krvi, ale to nám nedáva právo bagatelizovať aktuálnu situáciu. 

Ruská federácia napadla slabšieho suseda a my sme povinní pomáhať Ukrajine brániť sa, pretože ochranou svojho štátu chránia aj ten náš. 

Ja viem, že množstvo vlastencov by od radosti skákalo po strop, ak by sme susedili s Ruskou federáciou. Mnohé vlastenky by im svižne varili boršču a ulievali vodky, vlastenci by ich chlapsky tľapkali po pleci a pri ohníku si s okupantami spievali Kalinku alebo rovno ruskú hymnu. 

Pochod za mier s vlajkou agresora v rukách je pochodom za vojnu...s tým mier nemá nič spoločné. 

Odpusť nám, Ukrajina, že sme ťa dokázali opustiť.  Odpusť nám, že si dostatočne mnohí neuvedomujeme tvoju bolesť.  Odpusť nám našu ľahostajnosť a nevšímavosť.  Daj nám šancu byť lepšími ľuďmi. 

24.2.2023 sa v Bratislave koná akcia na pripomenutie si bolestného výročia vojny a ja verím, že modro-žltá opä zaplaví ulice a z úst budú znieť slová blízkosti obetiam a hlasné odsúdenie agresora. 

Putin je vrah. Rusko je teroristický štát. 

Nech žije Ukrajina!