Vlastenectvo naše každodenné

Na Slovensku máme taký folklór, že sa niekto každú chvíľu oháňa vlastenectvom. Od "za Boha, za národ", cez "národné a sociálne záujmy", až po starú dobrú Slotovskú národnú kleptokraciu. A áno, dedičstvo zbojníka Jánošíka ako "národného hrdinu" tieto partie dôsledne uplatňujú taktiež. A hlavne v poslednej dobe to v politike vyzerá na rovnicu: čím väčší darebák, tým väčší "vlastenec". 

Najnovšie o vlastenectve vypovedá aj fakt, že po kampani Fica, Blahu a fašistov 40 000 mužov deklarovalo neochotu brániť svoju vlasť. Môžeme tipovať, koľkí z nich sú zároveň najväčší "vlastenci" na facebookoch a pri volebných urnách, ale táto absurdnosť je na inú debatu.

Lenže to nie je vlastenectvo, keď sa riadime boľševickým "neukradneš- nemáš." Nie je vlastenectvo, keď národ nepozná svoju históriu, nie je vysporiadaný napríklad s totalitným režimom a je mu ukradnuté, že tu komunisti týrali našich najlepších ľudí. Dokonca takýchto ľudí a ich žiakov ešte voliť. Nie je vlastenectvo, keď dovolíme oligarchom a ich politikom ovládnuť bohatstvo našej krajiny. A rozhodne nie je vlastenectvom tolerovať korupciu, ktorá zožrala podstatne silnejšie štátne útvary, ako je naša mladá krajina. 

Pre mňa je vlastenectvom jasný vzťah k minulosti aj budúcnosti našej krajiny. K osobnostiam a postavám, ktoré bojovali za náš maličký národ proti veľkým a silným nepriateľom. Je to úcta k tým, čo trpeli za pravdu- minulý režim takýchto hrdinov mučil a prenasledoval. Vlastenectvo je úcta k našim dedom a starým mamám, ktorí pracovali po celé generácie na kúsku zeme pod Tatrami. Aj k tým, čo odišli do cudziny a príkladne makali tak, že si ich aj vonku vážili. Vlastenectvo je aj postoj ku kresťanskej západnej civilizácií, ktorá formovala aj náš národ. A aj vďaka tomu sme v kotli dejín a národov prežili. A bez ohľadu na váš postoj k náboženstvu, ignorovanie a zhadzovanie tohto dedičstva je buranstvo, nech sa prikrýva akokoľvek progresívnym plášťom. 

Vlastenectvo je aj vzťah k budúcnosti. To je odmietanie korupcie, nie kompromisy s tými, čo korupciu vo veľkom umožňovali a páchali. To je slepá ulica. Vlastenectvo je aj jasný postoj k hodnotám ako spravodlivosť, právny štát, silné inštitúcie krajiny a aj stav nášho školstva či zdravotníctva. Optikou národa, nie len jednotlivcov či klanov, ktoré bez hanby kradnú na úkor ostatných spoluobčanov. Čo sú to prosím vás za vlastenci? Toto sa nedá zalepiť karafiátmi na MDŽ, drobnými k dôchodku a sochami Svätopluka! A predovšetkým vlastenectvo je aj podpora rodín, rodičov s deťmi, pretože bez rodiny ako priority spoločnosti ideme z kopca. A to nie je len o financiach, ale aj o výchove a vzdelávaní, kde sa štát potáca na okraji priepasti.

Rodina, občan, štát- a žité hodnoty spravodlivosti, pravdy a úcty ku koreňom. To je vlastenectvo, nie hra na sociálnu demokraciu v červenom či ružovom, nie hra na Slovenskú národnú stranu a nie hanobenie republiky agresívnymi bývalými kamošmi Kotlebu. Ak je čas na skutočné vlastenectvo, na odvahu zabojovať za krajinu a za budúcnosť národa, je to teraz. A tento boj začne pri najbližších voľbách.