Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. marec 2016

Vstúpiť s Tolkienom do chvíle Ježišovej skúšky v Getsemanskej záhrade

Dni veľkonočného  Trojdnia nás pozývajú uvažovať o Ježišovom utrpení a obeti na kríži. Pokúsme sa priblížiť k zmyslu Ježišovej obeti vo chvíli jeho agónie v Getsemanskej záhrade tesne pred jeho umučením. Pomoc nám môže poskytnúť pozoruhodný náboženský duch 20. storočia, anglický spisovateľ John Ronald Reuel Tolkien.
Vstúpiť s Tolkienom do chvíle Ježišovej skúšky v Getsemanskej záhrade

Ježišova úzkosť a potenie sa krvou

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi.

Týmito slovami sa začína opis udalostí Ježišovho umučenia v Jánovom evanjeliu. Záhrada, do ktorej Ježiš vstúpil, bola sadom olivových stromov. Od toho bol odvodený jej názov; bola miestom, kde sa z olív lisoval olej.

Ježiš tu prežíva tlak neopísateľnej hrôzy, ktorá z jeho tela vylisovala s kropajami potu aj kvapky krvi. Podľa správ v Markovom, Matúšovom a Lukášovom evanjeliu sa Ježiš modlil k Bohu, ktorého oslovuje dôverne ako svojho Otca, aby ho obišiel „kalich“ utrpenia. Modlitbu na pokraji zúfalstva však zakľučuje pokorným: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“

Kristov dramatický vnútorný zápas s úzkosťou podčiarkuje volanie o pomoc k ospalým učeníkom. Žiada ich, aby bdeli spolu s ním, modlili sa a „nepodľahli pokušeniu“.

Opis tejto udalosti dáva jasne najavo, že Ježiš prežíval čosi mohutné, nesmierne vyčerpávajúce, že podstupoval niečo ako rozhodujúcu skúšku. Veľkosť drámy vtesnanej do tejto chvíle sa dá merať aj na základe skutočnosti, že sa v nej koncentruje základ modlitby, ktorú Ježiš naučil svojich učeníkov: oslovenie Všemohúceho menom Otec a prosby „buď vôľa tvoja“ a „neuveď nás do pokušenia“.

Čo bolo obsahom Ježišovej skúšky v Getsemanskej záhrade? Dotýka sa jej význam aj nás?

Realistické vykreslenie boja medzi dobrom a zlom v Pánovi prsteňov

Zaujímavým výkladom toho, čo sa odohrávalo v Kristovej duši v osudnú hodinu skúšky v olivovníkovom sade na úpätí vŕšku vedľa Jeruzalema, nám môže poslúžiť spisovateľ J. R. R. Tolkien. Jeho svetoznámy príbeh Pán prsteňov je rozprávková sága opisujúca boj dobra a zla pohľadom človeka, ktorého formovalo hlboké prežívanie kresťanskej viery.

Tolkien bol okrem oxfordského jazykovedca aj praktizujúci katolík (mimochodom, dosť konzervatívny). Podľa Stuarta D. Leeho, autora knihy A Companion to J. R. R. Tolkien, sa autor Pána prsteňov popri písaní eposu dlhodobo zaoberal aj štúdiou kresťanskej modlitby Otčenáš, ktorú viackrát prepracoval, no napokon nikdy nepublikoval.

Je potrebné poznamenať, že v Pánovi prsteňov Tolkienovi nešlo o alegóriu evanjelia. Pravdy kresťanského náboženstva sa v príbehu odrážajú tapovediac mimovoľne; podpisujú sa na Tolkienovom realistickom vykreslení ľudskej situácie, v čom spočíva základ sily jeho rozprávačského umenia.

V krátkosti osnova príbehu: Pán prsteňov označuje Temného vládcu usilujúceho sa ovládnuť svet za pomoci prsteňa, ktorý uchováva jeho moc. Prsteň sa súhrou okolností dostane do rúk hobita Froda. Hobiti sú dobrosrdečné a pokojamilovné stvorenia nižšieho vzrastu podobné ľuďom; jeden z plejády druhov rozprávkových bytostí, ktorými Tolkien zaľudnil svoju mýtickú Stredozem. Prsteň je zhmotnením a médiom zlej sily. Každého tvora opantáva pokušením absolútnej moci. Frodo však voči pokušeniu prsteňa prejavuje zvláštnu odolnosť. Tá sa nezakladá na neobyčajnej inteligencii alebo fyzických schopnostiach. Zdrojom Frodovej odolnosti je jednoduchosť a pokora. Prsteň v ňom takpovediac nenachádza plamienok žiadostivosti a pýchy, ktorý by mohol rozdúchať do zničujúceho požiara.

Kým sú obyvatelia Stredozeme postupne vťahovaní do vojny na život a na smrť s armádami zlých škratov v službe Temného  pána, Frodo sa vydáva na cestu, aby zničil prsteň v ohni Hory Osudu, zlomil moc zla a tak zachránil svojich priateľov i celý svet. 

Inzercia

S realizmom, ktorý je vlastný katolíckej viere, Tolkien vykresľuje drámu morálneho zápasu so zlom, ktoré nie je iba vonkajšou silou. Zápas so zlom zasahuje vnútro, odohráva sa v každom ľudskom srdci, kde zlo má spojenca, ktorého katolícke učenie nazýva dedičný hriech a jeho následky. Frodova dlhá púť obnáša okrem vonkajších nebezpečenstiev a útokov aj nepretržitý vnútorný zápas s pokušením, ktoré vyvoláva prsteň; z púte sa stáva v pravom zmysle slova krížová cesta, na ktorej musí Frodo pre dosiahnutie cieľa vynaložiť všetko svoje morálne a fyzické úsilie. Musí obetovať seba samého.

Tolkien a prosba „neuveď nás do pokušenia“

Tolkienov príbeh kulminuje scénou, keď Frodo po všetkých útrapách dosiahne vrchol Hory Osudu. Pred bránami ríše Temného pána zúri rozhodujúca bitka, kde Frodovi priatelia čelia nezdolateľnej presile. Frodovi zostáva „iba“ hodiť prsteň do ohnivej priepasti, a tak zničiť zlo a zachrániť svojich priateľov i celý svet od záhuby.

Tolkien uvažoval o tejto scéne vo svetle slov modlitby Otčenáš: “neuveď nás do pokušenia”. V základe slova „pokušenie“ v gréčtine Nového Zákona odhalil význam „test“ alebo „skúška“ hodnoty či sily.  Ako napísal v jednom zo svojich vysvetľujúcich listov, predstavoval si situáciu, keď spása celého sveta závisí od jednotlivca konfrontovaného požiadavkou utrpenia a obety ďaleko za hranicou únosnosti. Frodo v rozhodujúcom momente podľa Tolkiena musel zlyhať; požiadavka absolútnej obety jednoducho presahovala jeho možnosti ako obyčajného tvora. Vyžadovalo sa od neho viac, než mohol dokázať vlastnými silami.

Tí, ktorí poznajú príbeh, vedia, že prsteň je napokon zničený vďaka postave zradcu, ktorý v kritickej chvíli olúpi Froda o prsteň a vzápätí sa potkne a zrúti aj s prsteňom do ohnivej priepasti. Svet tak zachraňuje prozreteľnosť. V Tolkienovom príbehu akoby odmenila Froda za to, že sa podujal niesť hrozné bremeno až do krajnosti, a vytrvalo prechovával milosrdenstvo voči skazenému tvorovi, ktorého zrada paradoxne priniesla Frodovo oslobodenie od prsteňa.

Nadľudská skúška Ježiša v Getsemani

Vráťme sa do Getsemanskej záhrady, kde chvíle hroznej skúšky rozhodujúcej o osude celého sveta podstupuje nie rozprávková bytosť, ale reálna historická postava z mäsa a kostí, vtelený Boží Syn.  

Z evanjelia vieme, že diabol pokúšal Ježiša na púšti a jeho pokúšanie sa zakladalo na túžbe po moci. Diabol najprv našepkáva Ježišovi, aby použil nadprirodzenú moc pre svoj vlastný osoh, nezávisle od Božej vôle. Nakoniec ho priamo zvádza, aby sa klaňal radšej jemu ako Bohu za odmenu moci nad celým svetom.

Dá sa povedať, že obsahom Ježišovej skúšky v Getsemanskej záhrade je takisto pokušenie k moci. Ježiša nepobáda odporovať dielu spásy dedičný hriech, ktorý v ňom nemal miesto. Ježiša zrádza najhlbší inštinkt ľudskej sebazáchovy. Hoci Boží Syn, ako dokonalý človek, sa zmietal v pokušení nestratiť kontrolu, resp. moc, nad svojím životom.

Z ľudského hľadiska bol Ježiš konfrontovaný požiadavkou utrpenia a obety ďaleko za hranicou únosnosti. Je to požiadavka, aby vzal na seba hriechy všetkých ľudí a obetou života zlomil moc zlého.

„Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ Zvíťazila Ježišova poslušnosť k vôli Otca, aby zachránil svet. Dokázal sa obetovať, lebo nie je len tvor. Ježiš je Bohočlovek.

 

Odporúčame

Blog
Zelený Štvrtok, František, Brusel a Rím...

Zelený Štvrtok, František, Brusel a Rím...

Pre zdravotné dôvody som dnes pozerala svätú omšu z TV LUX. Mal ju pápež František v centre pre imigrantov v Castelnuovo di Porto v provincii Rím. Bol to silný zážitok (i keď zbor za veľa nestál a zaviazanie zvonov sa nekonalo - to však nebolo dnes to podstatné...) a prikladám pár dojmov:

Blog
Rodičia majú právo pochovať potratené dieťa

Rodičia majú právo pochovať potratené dieťa

Strata nenarodeného dieťaťa bolí. Rodičia potrebujú čas, aby sa s ňou vyrovnali a najlepšie je, ak sa môžu vysmútiť, rovnako ako to robíme v prípade smrti akejkoľvek inej blízkej osoby. Dôležitou súčasťou smútenia a rozlúčky so zosnulým je pohreb. Aj v prípade nenarodeného dieťaťa je pohreb možný, a to aj vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici. Rodičia majú zákonom uznané právo požiadať o vydanie pozostatkov svojho nenarodeného dieťaťa za účelom pohrebu.