Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. január 2023

Niekoľko poznámok k periodickému hodnoteniu publikácií na vysokých školách

Akékoľvek rebríčky a grafy sú sexi a majú zaručenú mediálnu pozornosť. Prieskumy verejnej mienky, poradia krajín podľa miery korupcie, poradia miest či žúp podľa transparentnosti... Vďaka rozsiahlemu hodnoteniu VER 2022 má najnovší rebríček aj vysoké školstvo – podľa kvality publikačných výstupov zamestnancov jednotlivých odborov.
Niekoľko poznámok k periodickému hodnoteniu publikácií na vysokých školách

V mediálnej pozornosti tomuto počinu s celým názvom Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti bol azda najdôslednejší Denník N – a vďaka mu za to. Konkrétne za dva obsiahle rozhovory s riaditeľom Odboru stratégií a koncepcií vedy, výskumu a vysokých škôl ministerstva školstva Martinom Kanovským, ktorý VER 2022 koncipoval. Ľudia zainteresovaní na radostiach a strastiach súčasného slovenského univerzitného života sa od neho dozvedeli mnoho zaujímavých dát o personálnej situácii na slovenských vysokých školách aj o pohľade kompetentných na ministerstve školstva na ňu.

Samozrejme, tí najzainteresovanejší – samotní vedecko-pedagogickí zamestnanci vysokých škôl a vedeckí pracovníci SAV – majú k celému procesu hodnotenia aj množstvo poznámok. V tejto torzovitej reakcii prinesiem niektoré z nich.

Roky hodnotenia: 2014 – 2019

Hodnotenie prebiehalo v roku 2022 a zahŕňalo interval šiestich rokov od roku 2014 do roku 2019. Má sa opakovať pravidelne v šesťročných cykloch, čiže najbližšie bude zahŕňať roky 2020 – 2025 a dáta sa budú zbierať v roku 2026. Mnohým vedúcim aj radovým zamestnancom vysokých škôl však vŕta v hlave, prečo toto prvé hodnotené obdobie siahalo iba po rok 2019 – a prinieslo tak v podstate neaktuálne výsledky... Prečo sa v roku 2022 nemeralo do roku 2021, ale celé dva roky sa odignorovali? To nie je krátky čas, mnohé pracoviská sa personálne poobmieňali, v súvislosti s prebiehajúcou akreditáciou výrazne zabrali. Ale do hodnotenia VER 2022 museli dodať údaje napríklad aj za zamestnancov, ktorí boli medzičasom prepustení práve pre slabý výkon. Vo svojom okolí počúvam už od spustenia procesu hodnotenia ponosy na takto nastavenú periódu. Objavujú sa aj konšpirácie o tom že to „teraz“ a „takto“ asi niekomu vyhovuje... Redaktor Denníka N Otakar Horák sa, žiaľ, ani v jednom z rozhovorov na túto vec nespýtal.

Najkvalitnejšie výstupy sú skresľujúce?

Zaujala ma téza M. Kanovského (vyslovená v prvom z rozhovorov), že dokonalosť hodnotiaceho systému pokrivkáva napr. v tom, že „ak vedec vyprodukoval viac ako päť výstupov, predložil len tie najlepšie“, takže je tam istý „posun k lepším výstupom“ a meranie „nie je celkom reprezentatívne“. Rozumiem tomu, že systém chcel zachytiť profil celého pracoviska a zabrániť tomu, aby sa do popredia vystrčili len tí najproduktívnejší a ostatní aby sa ďalej viezli. Ale načo je to dobré vzhľadom na jednotlivca? Je žiaduce, aby jednotlivec predložil v rámci vzorky svojich publikácií „z každého rožka troška“? Teda ak má napr. 5 karentov za 6 rokov, a popri tom aj zopár konferenčných príspevkov, zopár príspevkov v domácich časopisoch a zopár esejí v popularizačných periodikách – mal by predložiť len zo dva-tri karenty a ukázať aj nebonitné esejky? Je vari trestuhodné, ak dobrý vedec pôsobí okrem medzinárodnej aj na národnej scéne, alebo dokonca svoje zistenia popularizuje a ponúka bežnej verejnosti? Má byť za to penalizovaný? To nie je reprezentatívny prístup, iba hlúpy.

Spolupráca naprieč univerzitami

V druhom rozhovore M. Kanovský načrtol veľmi užitočnú ideu vytvárania „naduniverzitných“ tímov, spoločných študijných programov a vedeckých projektov. Mnohí z nás o tom permanentne uvažujú a nápady by boli – ale narážajú na nastavené pravidlá. V projektoch takéto spájanie ako-tak funguje, aj keď financovanie je niekedy ošemetné (ak napr. zo spoločného projektu Vega kúpite počítač či tlačiareň kolegom z partnerskej univerzity, registrované musia byť v majetku univerzity vedúceho tímu, kde podliehajú aj prípadnej kontrole na mieste). Zato spoločné študijné programy sa zatiaľ javia ako úplne nereálne – pod hlavičkou ktorej univerzity a fakulty by taký program fungoval? Ak by sa našiel spôsob, ako sa v takých prípadoch vyhnúť pohlteniu jedného pracoviska druhým a fungovať „federatívne“ s dostatočnou „autonómiou“, mohlo by to byť naozaj prínosné riešenie.

Inzercia

Zbytočné degradovanie kvalitných výstupov

Klinec po hlavičke trafil M. Kanovský, keď tlmočil zistenie hodnotiteľov, podľa ktorých sú kvalitné a objavné výskumy slovenských vedcov často zbytočne publikované v národnom jazyku v rôznych lokálnych časopisoch, pričom mnohé by mali šancu uspieť na medzinárodnom či svetovom fóre. M. Kanovský poznamenáva, že okrem iniciatívy samotných vedcov „nám chýba inštitucionálna podpora typu, že vedec nebude mať problém s prekladom do angličtiny, bude mať projektové centrum a tak ďalej“. To je vec, na ktorú dlhodobo márne upozorňujú viacerí z nás vysokoškolských učiteľov. Asi v máloktorom inom povolaní si zamestnanec musí z vlastného príjmu platiť značne vysoké náklady na plnenie svojich pracovných úloh. Preklad a native korektúra bežnej vedeckej štúdie vyjdú okolo 400 eur. Bežný konferenčný poplatok sa hýbe okolo 100 eur (plus cesta a ubytovanie). Mnohé časopisy majú poplatky za open access, ktoré sa šplhajú nad 1 000 eur za jeden text. Pritom inštitúcia má za každý indexovaný publikačný výstup štvor- až päťciferné príjmy do rozpočtu zo štátnej dotácie. Niektoré si to uvedomujú a majú nastavený motivačný systém, v rámci ktorého časť takýchto budúcich príjmov investujú do nákladov. Iné však bremeno nákladov ponechávajú na pleciach zamestnancov – a potom sa nemusia čudovať zbytočne umelo znižovanej kvalite výstupov ocitajúcich sa v lokálnych periodikách.

Peniaze na/za to všetko

Veľa vášní vzbudzujú, samozrejme, aj v prípade hodnotenia VER 2022 peniaze. Systém je napojený na Plán obnovy – inými slovami, peniaze, ktoré sa v rámci Plánu obnovy mali použiť pre podvyživené vysoké školstvo, sa ministerstvo rozhodlo minúť na hodnotenie tohto školstva. Môže to byť dlhodobo múdre, ale aj tak uvediem typické výhrady, ktoré okolo seba počúvam. Stačí si zrátať verejne dostupné čísla... M. Kanovský uvádza, že do hodnotenia bolo zapojených 165 takmer stopercentne zahraničných odborníkov a každý z nich dostal za svoju prácu približne 17 000 eur. To je dokopy 2,805 milióna eur. Vysoké školy na Slovensku sa už dlhodobo sťažujú na podfinancovanie a na ustavičné krátenie rozpočtu, výrazné najmä od roku 2020 – podľa Rady vysokých škôl sa po zarátaní krátenia plánovaného na rok 2023 znížia investície tohto štátu do vysokého školstva za posledné štyri roky o 72 miliónov eur. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo v tejto súvislosti tiež apeluje na trestuhodný hazard s odchádzajúcou mladou generáciou najšikovnejších a na ďalšie riziká, ktoré znižovanie rozpočtu prináša. Slovenská rektorská konferencia v burcujúcom vyhlásení priniesla niektoré konkrétne percentá a čísla – okrem iného zverejnila, že na viacerých vysokých školách už nie sú prostriedky na základné platy zamestnancov a v 1Q 2022 chýbalo siedmim vysokým školám 2,9 milióna eur na mzdy. To je približne tá suma, ktorú stálo hodnotenie VER 2022. Ešte lapidárnejšie porovnanie ponúka pohľad na náklady vysokej školy na zamestnanca. Honorár jedného hodnotiteľa predstavuje približný ročný hrubý plat bežného docenta. Celkové náklady inštitúcie na takéhoto zamestnanca (superhrubá mzda) sú zaokrúhlene 20 000 eur ročne. Moja vlastná fakulta potrebuje pre svojich 45 vedecko-pedagogických pracovníkov teda okolo 900 000 eur ročne. Menej ako tretinu z peňazí minutých na honoráre pre hodnotiteľov VER 2022. Ako sa hovorí: škoda reči...

Stále však platí, že merania, porovnávania a rebríčky majú (aj v tomto prípade) svoj význam. V rozhovoroch s M. Kanovským zaznelo mnoho iných podnetných a nádejeplných konštatovaní, ku ktorým nemám žiadne „ale“, a preto ich na tomto mieste neduplikujem. Cieľ zvýšiť kvalitu podporením potenciálu je chvályhodný, a ak sa podarí nastaviť účinné nástroje, bude to na prospech všetkých účastníkov vedeckého a pedagogického systému na akademických inštitúciách u nás.

 

Ilustračný obrázok: www.ku.sk

Vyštudovala žurnalistiku, ktorú vyučuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Pracovala v Katolíckych novinách a vo Vatikánskom rozhlase. Špecializuje sa na vzťah cirkvi a médií a na slovenskú štylistiku. Je členkou Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Odporúčame

Blog
Aký je rozdiel medzi lekárom a učiteľom? 1 500 eur

Aký je rozdiel medzi lekárom a učiteľom? 1 500 eur

V hlave mi trčí jedna veta z úst budúcich lekárov. Priniesol ju, ak si dobre pamätám, Štefan Hríb v ktoromsi dávnom komentári. S kolegami boli v Martine debatovať u medikov. Reč bola o stave krajiny, stave zdravotníctva, krízovej situácii... V tejto atmosfére ako leitmotív zaznievalo: „A čo nám dáte, aby sme ostali?“

Blog
Ratzinger theologicus magnus

Ratzinger theologicus magnus

Joseph Ratzinger bol nepochybne najväčším teológom 20. storočia. Po pápežovi filozofovi Jánovi Pavlovi II. prišiel pápež teológ. Je už stigmou našej novinárskej etiky, že sa o ňom vyjadrujú ľudia, ktorí o ňom vedia žalostne fragmentárne málo a aj to často len ako syntetický výsledok tvrdých osočovaní liberálnych antiklerikálnych kampaní. Kto bol tento zaujímavý muž s brilatnou inteligenciou, ktorý tvoril duchovné dejiny 20. storočia v Európe a ktorý ovplyvnil celé generácie profesorov a vedcov vo svete?

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.