Dzurindov projekt: Žiadna alternatíva- iba tesnejší liberálny rybník

Po mesiacoch nejasností sa ukazujú kontúry Dzurindovho projektu. A vyzerajú takto: na pôdoryse malej liberálnej strany SPOLU plánujú zahájiť postupné "vysávanie" známejších mien z existujúcich politických strán. Ide o opakovaný scenár, ktorý Dzurinda už vyskúšal a takmer zlikvidoval KDH a ďalšie menšie strany, ktoré do tohto projektu s ním išli. Takýto mačkopes nedopadne dobre a tu sú dôvody:

1) Dzurinda kreslí objekt zabalený do pekných slov demokracie na obrysoch zvyškov 0,5% strany SPOLU, ktorá bola koaličným partnerom Progresívneho Slovenska. Že v skutočnosti nepôjde o projekt "stredový", ale o projekt liberálny naznačujú možní spojenci. Okrem navýsosť liberálneho šéfa SPOLU Kollára, veľa hovorí o projekte aj naznačovaný zoznam možných spojencov: buď otvorení liberáli, alebo oportunisti, o ktorých hodnotách vďaka kľučkám a výhybkám nevieme vôbec nič.  

2) Dzurinda a jeho projekt vyzerá ako smrteľná pasca pre KDH. Nie len preto, že raz KDH už takmer zničil. Problémom je aj to, ako spájanie so SPOLU (a Progresívnym Slovenskom) už raz pre KDH dopadlo. Hlinove kortešačky s liberálmi KDH v posledných voľbách vykopli z parlamentu a akékoľvek podobné spájanie nespojiteľného sú bozkom smrti- nech je projekt nazvaný a opísaný akokoľvek vznešene. Neúčasť predsedu KDH na sobotnom sneme SPOLU- resp. na verejných pytačkách je znakom, že si v KDH toto riziko uvedomujú a dobre robia. Dzurinda a Miro Kollár sú majstri v zákulisných hrách. Keď sa Dzurindovi nepodarilo zlikvidovať KDH pri prvom pokuse, prečo by to neskúsil ešte raz? 

3) Dzurindov projekt z dnešnej perspektívy neprináša nič nové ani personálne, ani hodnotovo. V hrubých rysoch skôr pripomína projekt, ktorý sa tlačí do liberálneho rybníka a privíta aj každého, kto nemá problém s hodnotovými mantinelmi- ako kedysi v SDKÚ, ktorého pohrobkovia v politike škodili ešte dlhé roky. Pre poctivého liberálneho voliča je konkurencia k neschopnej SaS a uletenému Progresívnemu Slovensku síce vítaná- a v tomto smere im fandím. Celý zlepenec sa ale nemôže tváriť ako všeobjímajúci stredový subjekt, v ktorom sa pospája nespojiteľné. Hodnotovo, aj ľudsky. To už sme tu videli veľakrát, nikdy nie ako úspešný počin.

4) Dzurinda vykopáva loptu v momente, kedy sa po rokoch marenia konečne razantne obnovilo vyšetrovanie matky všetkých káuz- Gorily. Je to aj kauza Dzurindu, kauza jeho vlád, jeho nominantov, od ktorej sa nedá odtrhnúť- hoci sa od nej aktívne dištancuje. Volič si všíma, že čím ráznejšie sa kauzy vyšetrujú, tým viac sa ich aktéri tlačia k moci. A to vzbudzuje otázky, ktoré, či už zaslúžene alebo nie, spochybňujú toto dielo ako akési hnutie demokracie, práva a poriadku v samotných základoch. 

Mikuláš Dzurinda bol svojho času nepochybne zaujímavou politickou osobnosťou. Prirodzený politický ťah ukazuje aj v tom, že po mnohoročnej odmlke skúša opäť vstúpiť na pieskovisko vnútroštátnej politiky na Slovensku. Že ide o pokus zobudiť mumifikované SDKÚ v liberálnom odeve naznačuje základ, obsadenie a metódy, ktoré ale projektu, krajine a ani konzervatívcom veľa neprinesú. 

Foto: TASR