Vďaka statusu bývalého ministra školstva už asi väčšina ľudí, ktorí sledujú sociálne siete a médiá, vedia o vzniknutej kauze na Katolíckej škole.

Včera ( 5.12) som sa zároveň zaplietla medzi zhruba tristo prívržencov strany ĽSNS, aby som sa postavila s transparentom v znení: ,,Láska je väčšia ako strach. Utečenci? Ľudia ako my. " A na druhej strane transparentu: ,,Bolesť utečencov nie je hrozbou. p. Kotleba. stačilo. Stop fašizmu." 

Transparent mi istý podnapitý pán do minúty roztrhal a cez krik rozvášneného davu, ktorý ma označil za Sorošovu děvku a za ženu, ktorej údajne za príchod zaplatila "Čaputka", som nepočula ani samú seba. 

Nie som aktivistka. Ani provokatérka. V tom čase som do Ilavy šla výhradne kvôli inej záležitosti, no nakoľko by som danou trasou zo stanice šla okolo nich...tým, že som sa náhodou deň predtým z Facebooku dozvedela o tom, že ĽSNS tam chystá svoju akciu, neodpustila by som si, ak by som len tak prešla bez toho, aby som nepovedala svoj názor. 

Denne stovky ľudí v rôznych FB skupinách vyjadrujú neúhlasný postoj k extrémistom. Prečo by som sa teda mala schovať, ak na nich priamo narazím? 

Samozrejme, "profesionáli" vypustili do éteru video, kde údajne hovorím, ako si každý z nás musí vziať domov imigranta, čo teda značnú časť obyvateľov pobúrilo. 

Nie, nepovedala som, že každý Slovák je povinný vziať si domov imigranta. Do všetkého toho kriku otázok sa ma spýtal istý pán: ,,Mali by sme si každý vziať domov migranta?", hneď na to ďalší:  ,,Tak vy si myslíte, že kresťania by im mali pomáhať? "

A konkrétne na to som reagovala: ,,Nie kresťania, ale všetci!" Pomôcť im. 

Bolo jasné čo ich nahnevalo a nebyť jedného neznámeho pána, ktorý ma odtiaľ odprevadil do môjho plánovaného bodu B, asi by to neskončilo len roztrhaným transparentom. Ale ani to, že som na margo kauzy na katolíckej škole považovaná za akéhosi pomyselného nepriateľa  a v rámci stretu s Kotlebovcami za "uplatenú slniečkárku", ma netrápi.  Netrápia ma ani tie desiatky vyhrážok, anonymov, mailov a telefonátov, ktoré od zverejnenia daných textov dostávam. Mám len jednu otázku.  

V akého Boha títo ľudia veria? Tak na proteste  ako aj cez správy na margo predošlého blogu, ktoré teraz dostávam, nechýba jedno - oháňanie sa Bohom. 

1. Postaršia pani stojaca na proteste z mojej rodnej obce, kde som vyrastala si ma odchytila, aby mi nežne a nenásilne povedala: ,,Helenka, poznala som ťa ako milé dievča a ty si takto zradila Boha. Chceš pomáhať dcéram a synom zla, sklamala si ma a sklamala si Boha." Pani, ak ten Váš "Boh" považuje zlomených ľudí utekajúcich pred vojnou za "deti zla", s takým Bohom ja nechcem mať nič spoločné. 

2. Jeden z anonymov: ,,Bodaj by si do rána ska*ala. Takto útočiť na cirkev a Pána." Drahý anonym. Ani Tvojho "Boha" si vo svojom živote neprosím. 

3. Telefonát: Nepoznám Vás osobne, ale budem sa modliť, že by vám niekto "vyklal oči". Vážený pane, ani o toho Vášho nestojím. 

Katolícka náuka nám pripomína plánovaný druhý príchod Krista na túto zem. Všetci asi čakáme, že to urobí vo veľkom štýle - hromy/blesky, biely oblak padajúci k zemi a z neho vykročí uhladený tridsiatnik v bielom rúchu, bielej pleti samozrejme ( lebo tak ho poznáme z filmov). Ale možno sme už zabudli, ako prišiel prvýkrát. V chudobnej maštali, v podobe dieťaťa. Keď dospel a začal hlásať, že je Mesiáš, drvivá väčšina ho poslala kade-ľahšie. 

Pravidelne cez kázne počúvame - ,,Hľadajte Boha v každom človeku." Nepamätám si však, že by to bolo s poznámkou - len ak to nie sú utečenci, ľudia inej ako bielej farby pleti, homosexuáli, inoverci...

Kto je pre nás človek? Aké musí spĺňať kritéria, aby sme ho tak nazvali? 

Ježiš si to naozaj pekne zlízol prvýkrát. Prišiel ako dieťa a už na neho "poľovali". Boli to deti, tisíce detí, ktoré dal kráľ Herodes zabiť z obavy pred Kristom.  Ja len dúfam, že pri svojom plánovanom "druhom príchode" nepríde v koži utečenca. Už teraz mu nezávidím : ,,Ty čierny príživník, ty nás tu nebudeš vyžierať z našich daní. Utop sa v mori, cez ktoré si preplával!"  

Vy, ktorí teraz urážate a vyhrážate sa na margo mojich textov ohľadom Katolíckej školy. Vy dobre viete, že problém tlel pod povrchom dlho.

Vedeli ste to. Videli ste to.

Tým, že ste mlčali , len aby ste ochránili "svoju skalu", lebo tak sa to má, tak si to iste želá Boh a pššt...ste len zahnisali nezahojenú ranu, ktorá raz musela vyjsť spod chrasty.

Nikdy by som úmyselne a účelovo neublížila cirkvi, ani kňazovi. Ani učiteľovi, ani lekárovi, ani predavačke v obchode, ani údržbárovi, ani murárovi. Ranu však nevyliečiš tým, že si ju nebudeš všímať, že sa na ňu vykašleš. Akurát ťa rozožerie. Vylieči sa iba tým, že sa odlúpne chrasta a nechá sa hnis vytiecť. Namiesto toho, aby ste podržali pravdu a pomohli jej von, ste mlčali.

Vedeli ste, že tá hŕstka ľudí, ktorí prosia o zmenu a pomoc potrebujú, aby ste Vy prestali mlčať. A teraz kričíte, prečo chceme "ranu hojiť"?

Viete čo znamenajú urážky,  vyhrážky a pľuvance? Sú len odrazom pošramotených hodnôt. Poďme hľadať pravdu. Diskutujme, komunikujme. Ale nie takto! Ako zvieratá ranené besnotou, ktoré číhajú v kroví a čakajú na skok. Nie zbabelo...

Príďte osobne. Predstavte sa. Hovorte. Len nie takto. Netlačte ma prosím k tomu, aby som stiahla texty, ktoré hája čestných a dobrých ľudí, pretože to neurobím.

Ak sa však ukáže a dokáže, že to celé bol omyl či nejaký kalkul alebo chyba, verejne a okamžite sa ospravedlním a prevezmem za každé moje slovo z predošlého textu a petície plnú zdpovednosť, v akomkoľvek ohľade. 

No ak sú vyhrážky a urážky Vašou predstavou Boha, tak Boh nás od takého ochraňuj.