Aj v štrajku treba poznať mieru

Tento blog treba vnímať ako osobný pohľad na dnešný krízu nie z pohľadu odborníka, ale z pohľadu bežného občana, ktorého zaujíma ako bude o neho postarané, keď bude potrebovať odbornú zdravotnú pomoc. A tiež ako prejav obáv a pochybností, či sa splnení požiadaviek LOZ a lekárov niečo reálne v zdravotníctve zmení v prospech pacienta.

Prežívam isté de javu, keď porovnávam štrajk lekárov v roku 2011 a teraz v roku 2022. Opäť je tu podobnosť v niekoľkých veciach:

Lekári vedení LOZ opäť neváhajú brať pacientov za rukojemníkov argumentujúc, že v konečnom dôsledku im ide o blaho pacienta a lepšie zdravotníctvo
Opäť štrajkujú počas demokratickej vlády a nie počas vlády, ktorá tu roky drancovala zdravotníctvo
Opäť si na to vybrali ten najnevhodnejší čas, najmä teraz, keď sa Slovensko borí s neuveriteľnými ekonomickými problémami a vláda musí vynakladať obrovské peniaze do všetkých oblastí
Opäť používajú tie isté argumenty hlavne ohľadom platov, ako že je to kvôli stabilizácii lekárov, aby neodchádzali do zahraničia, aby sa úroveň ich platov vyrovnala úrovni platov v iných krajinách
Opäť nechávajú v štichu svojich kolegov, ktorí považujú svoju prácu za poslanie a nikdy by neodišli od svojich pacientov
Základ požiadaviek sú platové požiadavky, hoci tentokrát boli k nim pridané aj iné požiadavky, čo je pokrok oproti roku 2011

Asi už neexistuje iná profesia, kde by si odborári mohli takto dávať ultimáta vláde a vydierať celú krajinu tým, že ohrozí ostatné skupiny obyvateľstva. Aj štrajk učiteľov bol oproti tomuto štrajku len slabým odvarom. Asi preto, že učitelia nemajú až taký tromf v rukáve ako lekári a počas ich štrajku by pravdepodobne nikto nezomrel, akurát by „len“ nemal kto naše deti učiť. Asi preto boli ich platové požiadavky o dosť „vyváženejšie“, než požiadavky lekárov. Potom sme tu mali štrajk autodopravcov, keď sa bavíme o štrajkoch s takpovediac celoštátnou pôsobnosťou. Nič proti štrajkom, je to demokratický spôsob dosiahnutia nejakého cieľa, keď nedôjde k dohode na (platových) požiadavkach. Chcel som len poukázať, akú váhu majú jednotlivé štrajky v závislosti od profesie a od toho, koho štrajkujúca profesia môže držať s prepáčením za gule. Z toho pohľadu je štrajk lekárov iste najvážnejší.

Nie, že by si lekári, učitelia, autodopravcovia nezaslúžili viac. Ak by to naozaj znamenalo zlepšenie nimi poskytovaných služieb a stavu rezortu pre ktorý pracujú, som za všetkými desiatimi. Tu skôr ide o otázku primeranosti ich nárokov vzhľadom napríklad na celkovú situáciu v štáte, vzhľadom na iné profesie, ktoré by si iste tiež zaslúžili pridať, ale akosi si nemôžu zobrať na presadenie svojich nárokov nejakých rukojemníkov.

Keď si človek analyzuje tých 8 požiadaviek LOZ, každá sa zdá úplne oprávnená a potrebná. Veď kto by neprivítal navýšenie počtu lekárov a sestier na úroveň povedzme Rakúska, či bol proti skvalitneniu vzdelávania zdravotníckeho personálu. Taktiež požiadavka, aby zdravotné poisťovne v plnej miere hradili všetky oprávnené zdravotné výkony je rozumná a logická. Spolu s už asi piatym oddĺžením štátnych nemocníc.

Škoda, že zatiaľ nikto nevyčíslil o koľko sa zdvihne rozpočet zdravotníctva v najbližších rokoch, keď vláda:

akceptuje všetky mzdové nároky lekárov a sestier podľa ich predstáv,
Doplní tie stovky až tisícky chýbajúcich lekárov a sestier s navýšenými platmi
Nejako prinúti zdravotné poisťovne preplácať všetky výkony v sume podľa predstáv lekárov
Naleje peniaze do zdravotníckych škôl , aby zabezpečila kvalitnú výučbu zvýšeného počtu študentov zdravotníckych odborov, predovšetkým lekárov a sestier
Preplatí dlhy štátnych nemocníc, ktoré sa vždy vytvárali nie veľmi efektívnym riadením, keďže manažment dobre vedel, že za neefektívne manažovanie nie sú žiadne postihy a štát to vždy raz z peňazí všetkých zaplatí

Skrátka, všetky požiadavky lekárov dohromady si budú vyžadovať enormný balík finančných prostriedkov. Nehovoriac ešte o prostriedkoch, ktoré je potrebné vynaložiť na obnovu infraštruktúry a prístrojového vybavenia. Samozrejme, ak by sa tým odstránili všetky problémy zdravotníctva, a naozaj to pomohlo k zlepšeniu úrovne zdravotného systému, potom by sa to dalo aj akceptovať. Odhliadnuc od toho, že asi by niektoré rezorty museli byť ukrátené, pretože v dnešnej kríze sa asi na všetkých nemôže dostať v rovnakej miere ako na zdravotníctvo.

Keď sa však zamýšľam nad všetkými súvislosťami, nemôžem sa ubrániť pocitu, že lekári a LOZ akosi na niečo vo svojich požiadavkách zabudli. Zabudli na definovanie toho, akú protihodnotu a zlepšenie chcú ponúknuť svojim pacientom za splnenie všetkých ich požiadaviek. Akú zmenu môžu očakávať v ich prístupe k pacientom, ako inak a lepšiu budú vykonávať svoju prácu, čo ich bude motivovať ku kvalite, ak návrh na zvyšovanie ich platov absolútne nezohľadňuje kvalitu ich práce, ale len odpracované roky. Asi by viaceré profesie privítali mať takýto garantovaný nárast miezd a neprihliadať pritom na kvalitu a kvantitu odvedenej práce.

Ako je známe, do slovenského zdravotníctva, v prepočte na hlavu, nejde až tak málo peňazí. Ale už roky sa strácajú v zle nastavenom systéme, roky už na zdravotníctve niekto ryžuje. A ako keby nikto nechcel, či nevedel zmeniť nastavené pravidlá, aby sa peniaze využívali efektívnejšie. Ak aj boli pokusy o zmenu, napríklad za ministra Zajaca, viete kto bol najviac proti tomu? Nuž práve samotní lekári, ktorí nesúhlasili najmä s tým, aby sa ich odmeňovanie odvíjalo od kvality práce a vyhrážali sa štrajkom. Rovnako tak boli proti tomu, aby sa zdravotnícke zariadenia zmenili z príspevkových, štátom podporovaných zariadení na inú formu, ktorá by nemohla vytvárať stámiliónové dlhy, ktoré štát pravidelne uhradí z našich spoločných peňazí.

A preto mám odôvodnenú obavu, či splnenie požiadaviek lekárov niečo naozaj zlepší. Teda, niečo asi áno, ale obávam sa, že sa tým zle nastavený systém nezmení a ten, kto by z toho mal najviac profitovať, teda pacient to nepocíti. Nie sú tam totiž zadefinované žiadne kroky na zefektívnenie systému, odstránenie zbytočných výkonov (kde je toľko sľubovaný e-systém, aby mal každý lekár kdekoľvek informácie o všetkých vyšetreniach pacienta, aby ich nemusel opäť podstúpiť?).

Aj pri štrajku treba vedieť kedy je potrebné pritlačiť a kedy už ustúpiť a zobrať čo je ponúkané. Myslím si, že LOZ premeškalo vhodný čas a neprijalo ponúkané podmienky. Javili sa naozaj ako dobrá a veľkorysá ponuka. Aj v požiadavke platov, o ktorú išlo LOZ až v prvom rade. LOZ chcelo viac...A narazilo. Nielen na vládu, ale zdá sa, že už aj mnohí lekári pochopili, že to LOZ prehnalo. Chcel by som veriť, že väčšina lekárov bude akceptovať nový návrh vlády. Je tiež veľkorysý z finančného hľadiska, ako aj prísľubom splnenia ostatných 7 požiadaviek. Prosím, prijmite túto ponuku a prestaňte traumatizovať spoločnosť. Máme aj dôležitejšie problémy

Na záver by som sa chcel poďakovať tým lekárom, ktorí nepodali výpovede a chcú ostať pri svojich pacientoch. Lekárom, ktorí považujú za neprijateľné, brať si svojich pacientov za rukojemníkov, nech by jeho požiadavky boli akokoľvek oprávnené. V takýchto lekárov mám dôveru, lebo viem, že keď ich budem potrebovať, nájdem u nich pomoc. Samozrejme, vážim si každého lekára, zdravotné sestry, iné zdravotné profesie ktoré vykonávajú a berú svoju profesiu ako poslanie a nielen ako povolanie.

Ján Moncoľ