Reakcia na blog

"Rusko-ukrajinský konflikt sa stáva závažným problémom pre celé svetové spoločenstvo" - píše autor v prvej vete a toto je asi jediná veta z jeho blogu, z ktorou bez výhrad súhlasím.

"Snaha USA, aby sa zjednotil celý svet proti Rusku, nie celkom vyšla. Ich interpretácia tohto konfliktu nevedela pokryť hodnoty a záujmy mnohých ďalších významných hráčov sveta" - v podstate aj toto konštatovanie je pravdivé, škoda len, že autor neuvádza dôvody, pre ktoré niektoré krajiny nechcú odsúdiť vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a kvôli akým "hodnotám" tak robia. Nespomenul napríklad, že sú to krajiny s podobným diktátorským režimom ako má Rusko, ako Čína, Severná Kórea, Irán, Sýria.... ďalej sú to krajiny, ktoré dúfajú v zachovanie ekonomických výhod a snažia sa byť akože neutrálne. Nikto asi neočakával, že USA " zjednotí celý svet proti Rusku". Dovolím si však tvrdiť, že USA zjednotilo proti Rusku všetky demokratické krajiny a to je podstatné. 

"Základnou príčinou tohto konfliktu je ultimátum Ruska, v ktorom požaduje od americkej vlády, aby zastavila približovanie sa vojsk NATO k ukrajinsko-ruským hraniciam..." - tento naratív, že Rusko malo byť k napadnutiu Ukrajiny vyprovokované USA, či NATO je holý nezmysel a dôkazy k tomu predložilo samo Rusko a Putin. Z množstva argumentov je treba spomenúť fakt, že v najbližších 20 rokoch nehrozilo prijatie Ukrajiny do NATO, ani do EÚ a teda neexistovalo žiadne bezprostredné ohrozenie Ruska. Ukrajina navyše pred inváziou dávala jasne najavo, že je ochotná vzdať sa prípadneho budúceho členstva v NATO výmenou za bezpečnostné garancie. Rusko ako hovoria nové informácie už dlho pred týmto konfliktom sa na túto vojnu pripravovalo a neexistovalo nič, čo by ho bolo od tohoto plánu odradilo. Vyhlásenia Putina krátko pred vojnou a na jej začiatku jasne hovorili o tom, že ciele Putina sú imperialistické a ide mu pripojenie čo najväčšej časti Ukrajiny, ak nie celej k Rusku. Už tu je zrejmý autorov problém, ktorý spočíva v tom, že ak nedokáže správne vnímať samotné príčiny konfliktu, potom bude mať samozrejme aj problém s určením toho, kto je zodpovedný za eskaláciu a predlžovanie konfliktu. Okrem toho by malo byť každému jasné, že ak by sme prijali teóriu o tom, že dôvodom na začatie tento vojny malo byť približovanie NATO ku hraniciam Ruska, tak musí byť jasné, že práve tento konflikt to umožní v oveľa väčšom rozsahu. Vieme už, že Fínsko ako priamy sused Ruska požiadalo spolu so Švédskom o členstvo v NATO a Ukrajina sa natoľko vzdialila Rusku po tejto barbarskej vojne, že po nej je už smerovanie Ukrajiny smerom k EÚ a vojenskej spolupráci s NATO nespochybniteľné. Je zrejmé, že to bolo Rusko, ktoré chcelo a plánovalo konflikt a nie NATO, ktoré do poslednej chvíle vyzývalo Rusko na rokovanie a odrádzalo ho všemožnými spôsobmi od jeho plánov.

Putina k intervencii teda nevyprovokovalo NATO, ako si autor p.Šebo myslí, ale jeho radikalizácia v posledných rokoch a chorobné presvedčenie, že podobne ako minulý vládcovia Ruska musí po sebe zanechať niečo veľké. Že je povolaný navrátiť údajné ruské územia pod Rusko. Nakoniec, anexia štyroch ukrajinských územných celkov je jasným dôkazom o čo v tejto vojne Putinovi hlavne ide.

" Základnou požiadavkou ukrajinských nacionalistických bataliónov bolo ukrajinizovať aj východné etnicky ruské časti Ukrajiny a prinútiť všetkých občanov, aby sa vzdali ruštiny a osvojili si ukrajinčinu, a tak ukončili dominanciu ruskej kultúry, prepojenia na ruské médiá a ruskú politiku" - opäť jeden z už ošúchaných argumentov proruskej demagógie, ktorý s obľubou používa Putin, ako on vlastne "oslobodzuje" územie Ukrajiny, lebo etnickí Rusi tam boli utláčaní a nemohli vraj ani hovoriť svojim jazykom. Je to samozrejme v rozpore s realitou, pretože od roku 2014 tam na príkaz Ruska začali vyvolávať nepokoje práve separatisti. Podobne ako to robili na všetkých územiach s väčšinovými ruským obyvateľstvom a to potom samozrejme, podľa ruskej logiky (demagógie) vyvovalo potrebu chrániť toto obyvateľstvo vojenským vpádom. Táto ruská stratégia je zjavná všade vo svete, kde majú svoje enklávy. Či v Podnestersku, Osetsku, Donecku,....

Autor prejavuje istý zmysel pre humor, aj keď čierny, keď o Putinovi hovorí, že on ako právnik si myslí, "že aj vo vojne je najdôležitejší legalistický prístup založený na dohodách a zmluvách" - naozaj bizarné tvrdenie uvedomiac si, že Putin touto vojnou porušil všetky písané aj nepísané Zmluvy a medzinárodné právo, dokonca aj Ženevskú konvenciu, ktoré hovoria o spôsobe vedenia vojny a vojnových zločinoch. V humornom duchu pokračuje aj ďalej, keď píše, že Putin svojím neologizmom   „špeciálna operácia" vraj ukazuje ako nechce, či odmieta vojnu. Podľa autora asi stačí, keď niekto nazve vojnu špeciálnou operáciou a hneď ho môžeme považovať asi za mierumilovného pacifistu. Z zmienku tiež stojí pasáž, kde autor tvrdí, že ruské vojská mali politické zadanie útočiť len na vojenské objekty. Od začiatku vojny je totiž zrejmé, že rakety väčšinou vždy dopadali na civilné objekty. Zničené mestá a dediny hovoria za všetko...

V ďalších častiach blogu autor kritizuje chyby Putina, jeho velenia, ale človek sa neubráni dojmu, že ho tie chyby mrzia, lebo nebyť týchto chýb, Rusko by už dávno splnilo svoje ciele na Ukrajine. Mrzia ho chyby vojenského velenia Ruska, "ktoré svojou vojenskou nekompetentnosťou a neschopnosťou iba aktivujú všetkých protiruských účastníkov do ďalšej eskalácie tejto vojny". Je teda zrejmé, že z eskalácie vojny skôr obviňuje tých, ktorí sa snažia pomáhať Ukrajine brániť a vyhnať agresora, kým na strane Ruska je problém len v nekompetentnosti velenia. Tým je jasné, kto je podľa autora zodpovedný za eskaláciu a predlžovanie konfliktu. Aj keď sa to dá čítať iba medzi riadkami, je zrejmé, že sú to USA a všetky štáty odsudzujúce vojnu, tým, že posielajú zbrane na Ukrajinu. Opäť klasický prípad demagógie, keď sú vinní všetci, len nie samotný vinník, samotný agresor. 

Neviem, či si p.Šebo predstavuje riešenie konfliktu tak, že zlé USA a spojenci prestanú v podpore Ukrajiny, nech tam Rusko dokončí svoje plány a zámery, aj za pomoci iránskych dronov, balistických rakiet zo Severnej Kórei. Nie je jasné, prečo riešenie nevidí v stiahnutí sa Ruska z územia Ukrajiny. Jedine Rusko je totiž tá strana konfliktu, ktorá ako konflikt začala, tak by ho mala aj skončiť. Inak ho skončí Ukrajina silou, aj keď za cenu dlhého utrpenia. Problémom Slovenska však je, že v našej krajine je až príliš veľký podiel ľudí, ktorí zmýšľajú o tejto vojne podobne ako ruskí propagandisti a zamieňajú si obeť s agresorom a hľadajú ospravedlnenia pre konanie Ruska. 

Ján Moncoľ