O čom má byť rokovanie o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou

Existuje niekoľko kategórií ľudí, ktorí dnes volajú po mierových rokovaniach a skončení vyzbrojovania Ukrajiny. Prví sú tí, ktorí z princípu odmietajú riešenie konfliktov vojenským konfliktom, resp. "špeciálnymi operáciami". Im tak nejak z ich pohľadu "logicky" vychádza, že vyzbrojovanie hoc aj tej strany konfliktu, ktorá sa bráni, len predlžuje celý vojenský konflikt. Títo ľudia sa veľmi nezamýšľajú nad otázkami na akých fundamentoch by mal byť založený mier, či by bol udržateľný, či by sa tým niečo vyriešilo z dlhodobého hľadiska. Volajú po skončení konfliktu čím skôr a riešenie dokonca vidia v tom, aby odopreli brániacej sa strane prostriedky, ktorými by mohli odolávať agresorovi. Títo ľudia skrátka prezentujú akýchsi pacifistov za každých okolností. Umiernených, naivných, ale pacifistov. Sem však rátam iba ľudí, ktorí tento postoj prezentujú z naivity, či nevedosti, alebo skôr neschopnosti vidieť veci v celom kontexte. Vo veľkej miere chápem tento ich postoj, ktorý vyplýva zo strachu kam až tento konflikt môže zájsť a čo môže ešte spôsobiť. Typickým príkladom konania ľudí z tejto skupiny je napríklad demonštrácia v Ríme: https://www.postoj.sk/117905/v-rime-ziadali-mier-na-ukrajine. Keď sa človek nad tým zamyslí, tak ich výzvy na skončenie dodávania zbraní Ukrajine by sa dali vnímať ako : "nechajte Ukrajinu napospas Rusku, nech si s nimi urobia čo chcú". Dôsledky takéhot "mieru" na ruský spôsob by znášala celá Európa

Inou skupinou sú ľudia, ktorí volajú po mieri a skončení vyzbrojovania Ukrajiny z pozície proruských trollov a užitočných idiotov. To sú tí, ktorí sa ani veľmi netaja svojimi sympatiami a príklonom k Rusku v tomto konflikte a takýmito "dobre mienenými radami" vlastne nahrávajú proruskej propagande. Oni nie sú pacifisti z princípu, oni dobre vedia ako by sa skončil konflikt ak by Západ prestal zbraňami podporovať Ukrajinu. Oni vedia aj to, komu by prospelo v súčasnej dobe prímerie. Či vôbec tušia o čom by mali byť vlastne mierové rokovania a či existuje aspoň nejaký styčný bod v protichodných záujmoch Ruska a Ukrajiny tažko povedať. Zrejme si mier predstavujú tak, že sa Ukrajina vzdá časti svojho územia.

Treťou skupinou ľudí volajúcich po mieri a skončení vyzbrojovania Ruska sú tvz, "pragmatici", ale toto označenie nemyslím vôbec v pozitívnom význame, len ma iné slušné slovo nenapadlo. Ide o ľudí, ktorým je v podstate celý konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ukradnutý a najviac im vadia ekonomické dôsledky konfliktu na ich krajinu a svet. Pre nich je najväčší problém drahá energia, plyn, vysoká inflácia, zdražovanie. Ich volanie po mieri a skončení vyzbrojovania Ukrajiny vychádzajú z predpokladu, že všetko sa vráti do starých koľají, pokiaľ Rusko dosiahne na Ukrajine čo chce, USA a Európa zrušia sankcie a nám sa zase bude sveta žiť v našom konzumnom svete, na ktorý sme si už zvykli. Čo tam po nejakej morálke ! Čo tam po solidarite s Ukrajinou, po rešpektovaní princípov medzinárodného práva ! Mať dostatok a pohodlie je predsa nad všetko ostatné. Vieme komu je tento spôsob rozmýšľania vlastný u nás, či u našich južných susedov...

Tieto tri skupiny ľudí a ich opis vnímam ako najpočetnejšie, samozrejme zďaleka som tým nevyčerpal všetky názorové prúdy, a ani som to nemal v úmysle. Ak sa niekto pýta, kde by som zaradil sv.Otca Františka, tak ani do jednej zo skupín. Je zrejmé z jeho vyjadrení, že jasne vníma kto je agresor, rovnako tak, že Ukrajina sa musí brániť zlu so zbraňou v ruke, čo je v súlade aj s katolíckym učením. Voči pomoci Západu dovážaním zbraní sa nikde nevyhranil, lebo je mu jasné, že bez týchto zbraní by to zlo zvíťazilo. Aj keď vyzýva k mieru, je mu jasné, že mier závisí len a len od Ruska, tým, že skončí vojnu a stiahne sa za hranice Ukrajiny. Je v poriadku, ak osobnosť ako František apaluje za mier, odzbrojenie a pod., to sa koniec koncom od neho aj očakáva. Ide len o to, aby si každý uvedomil, za akých podmienok a kedy je to dosiahnuteľné. Ak sa teda Rusko nemieni vzdač svojich imperialistických chúťok, je jasné, že mier tak skoro nenastane. Bohužiaľ. A treba pochopiť, že mier by nenastal už vôbec v prípade, ak by Západ prestal Ukrajinu vojensky podporovať. Takýto "mier" by zrejme vo viacerých európskych krajinách vyvolal naopak potrebu masívneho zbrojenia, aby sa chránil pred ruskou hrozbou.

 Kľúčové pre pochopenie prečo v súčasnej dobe mier nie je možný sú dôvody a zámery Ruska. Nemyslím tie, ktorými Rusko kŕmi svojich obyvateľov a svojich podporovateľov vo svete a ktoré sú súčasťou jeho propagandy. Ako vraj bolo do vojny vtiahnuté Západom a že na Ukrajine vlastne bojuje proti dekadentnému a skazenému Západu a pod. Skutočným dôvodom prečo Rusko napadlo Ukrajinu sú primitívne imperialistické chúťky vládcu Kremľa, ktorý sa podľa jeho vlastných slov nikdy nezmieril s rozpadom Sovietskeho Zväzu a chce si len "vziať", čo vraj vždy bolo ruské. Známe je jeho vyjadrenie ešte pred začatím konflitu ako by rád vrátil veci pred rok 1990 a taktiež už počas konfliktu, kde sa neskrývane vyjadroval, o Ukrajine ako umelom, či neexistujúcom štáte, o Kyjeve ako o meste  "matke všetkých ruských miest". Aj nedávna nelegálna anexia 4 ukrajinských regiónov nemôže nechávať nikoho v ilúziách že Rusku nešlo a nejde o nič iné ako zmazanie Ukrajiny z mapy sveta a anektovanie jej územia v takej miere akej to bude možné. Tento cieľ Putina je zrejmý a ak to niekto nevidel už v roku 2014 keď anektoval Krym a separatisti začali na jeho povel destabilizáciu na Donbase, tak v súčasnej dobe to nemôže vidieť len niekto, kto to nechce vidieť.

Aké je teda Putinova predstava o mieri? Zrejme by sa mu páčilo, aby Ukrajina uznala anexiu ich 4 území a Krymu. Čím by vlastne dosiahol Putin svoj cieľ, aj keď len čiastkový, keďže si brúsil zuby aj na Odesskú, Kyjevskú a iné oblasti. Mohli by snáď Ukrajinci súhlasiť s takouto predstavou "mieru"? Ktorý štát sa len tak vzdá svojho územia, medzinárodne uznaných hraníc, v mene akože mieru? Mieru s niekým, kto by nemal v budúcnosti žiadne zábrany pokračovať v odkrajovaní územia. S niekým, kto nemá naozaj žiadne zábrany zabíjať a ničiť civilné ciele a ľudí, o ktorých hovorí, že ich chce zachraňovať. S niekým kto vraždí ženy, deti, starcov a nemá problém obetovať aj státisíce svojich ľudí, aby dosiahol svojhich zvrátených cieľov.

Je zrejmé, že Ukrajina nikdy nebude súhlasiť s takouto predstavou o mieri a teda, že akékoľvek rozhovory sú bezpredmetné. Rovnako tak prímerie v súčasnosti, keď ukrajinská armáda prebrala iniciatívu a spôsobuje Rusom ťažké straty na technike a ľudskej sile. Prímerie by len pomohlo Rusom načerpať sily, docvičiť nedávno naverbovaných vojakov, dotiahnuť zbrane z Iránu a Severnej Kórei. A na jar by s novou silou pokračovali, kde v zime skončili.

 Mier, či prímerie je jedine možné za predpokladu, že sa Rusi stiahnu zo všetkých okupovaných území, minimálne na hranice spred 24.2.2022, kedy napadli Ukrajinu. Jedine na tomto základe je mier, či prímerie možné. Je však jasné, že Putin už hrá vabank. Je mu jasné, že cesta späť nevedie, že by ho jeho vojnoví jastrabi a štváči zožrali za živa. Preto bude hrať svoju hru až do konca.

  Ak by teraz svet prestal podporovať Ukrajinu, ak by jej prestal posielať zbrane, ktoré by jej pomohli ubrániť sa pred agresorom, je to akoby sme vydali Ukrajinu Rusku napospas. Akoby sme súhlasili, aby Rusi zavraždili a zotročili milióny Ukrajincov, ako to urobili viackrát v minulosti. Už z princípu by išlo o podvolenie sa zlu, násiliu, triumfovala by hrubá sila a divné predstavy o svete. A tí, ktorí by dúfali, že Rusko im za ich kolaboráciu bude posielať lacné energie by boli zrejme sklamaní. Žiť totiž s vedomím, že sme dopustili víťazstvo zla za to, aby sme mali plné bruchá a nohy v teple, nie je z hľadiska histórie príjemná predstava. Je tu jasná paralela ešte z čias II.svetovej vojny, kedy tých, čo spolupracovai s Hitlerom v domnení, že budú mať pokoj sa veľmi prerátali.Tak ako sa prerátalo Anglicko a Francúzsko, keď volili medzi habou a vojnou a nakoniec  mali aj jedno aj druhé. Na tento známy výrok W.Churchila netreba nikdy zabúdať.

   Napokon, jediný, kto môže rozhodovať o tom kedy a za akých podmienok bude rokovať o mieri je Ukrajina. Oni sa rozhodli bojovať a bojujú aj za nás. Táto vojna už oslabila a ešte oslabí Rusko na najbližších 30-50 rokov a to je jediná záruka toho, že ich tak skoro nenapadne niekoho napadnúť. Aj preto by celý svet mal neochvejne stáť na strane Ukrajiny a podporovať ich dovtedy, kým oni uznajú za vhodné. Navzdory všetkému ruskému vyhrážaniu sa, čo sú schopní urobiť, vrátane použitia jadrových zbraní. Oni dobre vedia, že by to bol aj ich koniec a preto ostane len pri slovách. Rusko potrebuje túto lekciu od Ukrajiny pre bezpečnosť celého sveta, aj pre nich samotných, pokiaľ ich prehra nasmeruje k demokracii. Prestať podporovať Ukrajinu teraz keď ukázala svoje odhodlanie a schopnosť brániť sa, by bolo neodpustiteľné. 

   Iste, budúci rok bude veľmi ťažký, ale keď budeme nadávať na všetko dookola, uvedomme si aspoň občas, že to Ukrajinci sú tí, ktorí najviac trpia, umierajú, strácajjú najbližších, domy nad hlavami, mrznú v ruinách, kým my sa musíme "len" uskromniť". A tiež by sme si mali uvedomiť, že ani tie najbohatšie statky sveta a bohatstvo je ničím, ak človek stratí dušu a spolupracuje so zlom. Nedajme sa oklamať, že Rusko je nejaký zástanca kresťanských hodnôt. Nikdy ním nebolo. Hoci nemusíme súhlasiť so všetkým, čo k nám prúdi zo Západu, v koflikte medzi Ruskom a Ukrajinou sú karty rozdané jasne a každý normálne uvažujúci človek by mal vedieť na ktorej strane stojí.

foto na titulke: TASR/ Hannibal Hanschke

Ján Moncoľ