Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. september 2022

Má zmysel byť pokorný!?

Môžem byť pokorný vo svojej jedinečnosti? Posadil by som sa za vrch stola, alebo na samý koniec?
Má zmysel byť pokorný!?

Kamarátka mi poslala parte nášho suseda, ktorý nedávno zomrel. Keď som si prečítala, že bol PhDr, Doc. a za menom mal CSc, prekvapilo ma to. Vedela som iba to, že predtým učil na nejakej vysokej škole. Stretávala som ho celé roky chodiť na bicykli do kostola a keď som sa s ním občas rozprávala, tak to bol vzdelaný, ale jednoduchý, milý a úctivý muž. Bol pokorným človekom.

Nedávno na nedeľnej omši rozprával kňaz na tému pokora. Zaujala ma jeho veta, že človek, ktorý je tichý, v ústraní, na nič nemá svoj vlastný názor, nechá si zo sebou robiť čo ostatní chcú, nie je pokorný, ale je to chudák. 

Naozaj o pokore máme mnohí presne takýto názor. Myslíme si, že pokora je niečo úbohé, zastarané a vôbec neatraktívne, lebo dnešný svet chce práve úplne opačných ľudí. Sebavedomých, úspešných a ctižiadostivých.

Význam slova pokora som sama preciťovala najviac v detstve, kedy som toto slovo spájala s poslušnosťou voči svojej mame, s utlmením svojich názorov a pocitov hlavne v škole. A so závisťou pozerala na všetkých, ktorí pokornými odmietali byť a užívali si život s radosťou a bez výčitiek. Pokora bola pre mňa to, akou som bola ja sama a akou som sa cítila. Chuderkou. Vždy som stála v úzadí a hanbila sa verejne vyjadriť svoj vlastný názor. A presne také isté boli aj spolužiačky, ktoré sa so mnou bavili. Tiché, veriace dievčatá, ktorými zvyšok triedy pohŕdal. Práve pre to, že sme boli z veriacich rodín, sme  boli pre niektorých našich učiteľov tŕňom v oku. Ja som to takto vnímala celé roky základnej školy. Bola som dievčaťom, ktoré chodilo na náboženstvo spolu so svojou sestrou a nebyť nás dvoch, náboženská výchova by bola na našej škole zrušená. Pamätám si, ako ma raz moja učiteľka postavila spolu s dvoma spolužiačkami, ktoré tiež chodili na náboženstvo pred našu triedu a povedala: „Toto sú čierne ovce našej triedy.” A podľa toho sa k nám naši spolužiaci správali. Ale to je iný príbeh. Rovnako pokorne som prechádzala aj stredoškolské roky na gymnáziu.

A presne, ako to na začiatku povedal na omši kňaz, že takýto človek je chudák, ja som ako  dospelá žena  s  deťmi s ním súhlasila. Pokorný  človek je niekto úplne iný.

Môže to byť človek bohatý, vysoko vzdelaný, hoci pokora so vzdelaním nesúvisí, môže mať uznanie v spoločnosti za dosiahnuté výsledky svojej práce. Je to niekto, kto vyjadruje na verejnosti svoje názory, svoju vlastnu pravdu, má vlastný názor, ale vypočuje si aj názor ostatných. Ale s rozvahou, protiargumentami a bez urážok voči inému človeku. Pokorný človek si svoju úspešnosť, svoje bohatstvo nemusí dokazovať pred ostatnými tým, že je arogantný, povýšenecký a sebecký. Je si vedomý toho, že všetko to, čo dosiahol, čo vlastní, bez Boha neznamená nič. 

Inzercia

Zamyslela som sa nad príbehom z liturgie, ktorý som počula. Na svadbu prišli svadobčania a každý si sadol, kde sám uznal za vhodné. A tak prišiel niekto, kto sa usadil za vrch stola a niekto, kto sa usadil na samom konci stola. Prišiel hostiteľ a pristúpil k človek, ktorý bol za vrchom stola a poprosil ho. „Priateľu, je tu niekto, kto má väčšie postavenie ako ty, prosím, uvoľni mu miesto.” A ten, čo sedel za vrchom stola vstal a s hanbou si išiel sadnúť na posledné miesto.

Potom prišiel hostiteľ a pristúpil k človeku, ktorý sedel na samom konci stola a povedal mu:  „Priateľu vstaň a poď si sadnúť za vrch stola, lebo tam je tvoje miesto.” A ten vstal a dostalo sa mu uznania od všetkých zúčastnených. Lebo tí, ktorí sú ponížení, budú raz povýšení. A tí, ktorí sú povýšení, budú raz ponížení.

Je niekedy ťažké to celé pochopiť, ako aj význam slova pokora. Či je niekto z nás profesor, lekár, modelka, alebo zvárač, ľudia nás vnímajú najmä podľa toho, aký pocit z nás majú a ako sa k nim správame. Či vidia pred sebou človeka povýšeneckého, alebo niekoho, kto si síce uvedomujeme svoju jedinečnosť, ale rovnako vníma aj jedinečnosť toho druhého. 

Chceme byť prijatí, uznaní, obdivovaní, úspešní… Ak pridáme k tomu pokoru, môžeme sa takými ľuďmi stať.         

 

Ľuba Struková       

Mám rada život so všetkým, čo prináša. Rada píšem. Najviac na tému zvládnutia každej životnej situácie vlastnou vôľou a vierou v Boha. Ľúbim svoju rodinu. A milujem tanec :)

Odporúčame

Blog
Emil a Dana Zátopková majú sto rokov

Emil a Dana Zátopková majú sto rokov

19. septembra oslávili storočnicu. V mladosti bol Emil vzorom mnohých, aj mojim, napodobňoval som jeho tréningy. Neskôr v Prahe som sa s ním viackrát stretol, vždy ma prosil, aby sme nezabudli na šport. Manželia boli veriaci, pri ich jubileu to treba tiež spomenúť.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.