Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. september 2022

Pápež František a Slovenská cirkev

Návšteva pápeža Františka v septembri 2021 na niekoľko dní zviditeľnila Slovensko. Po mesiacoch pandémie priniesla radosť a duchovné povzbudenie omnoho viac ľuďom než 100 tisícom, ktorí sa s ním osobne stretli. V máji 2022, trištvrte roka po návšteve, sa uskutočnila „ďakovná“ púť do Ríma, ktorej sa zúčastnilo vyše 5 tisíc veriacich aj vedúci predstavitelia cirkvi i parlamentu. Návšteva potešila pápeža i účastníkov. Dôležitejšie je však zamyslieť sa nad posolstvom pápeža Slovensku, ako ho v našej Cirkvi a štáte čo najlepšie prakticky uskutočňovať, aby priniesla ovocie do budúcnosti.
Pápež František a Slovenská cirkev

Slovensko rok po návšteve

Vláde sa zvykne dávať po zvolení 100 dní aby v kľude rozbehla riadenie štátu a ukázala čo vie. Ako vyzerá Slovensko a naša Cirkev rok po historickej návšteve pápeža Františka?

Krátko po návšteve vyhlásili biskupi zbierku na pomoc chudobným na Kube. Viacerým čo tam v dôsledku komunistickej vlády žijú v biede to iste pomohlo. Je to však zároveň to najľahšie čo mohli naši duchovní pastieri a vlastne aj veriaci spraviť, a bolo by smutné keby sme tým považovali pápežovo posolstvo za vybavené. Viac ukázala veľká pomoc ktorú Slovensko poskytlo utečencom z Ukrajiny po ruskej agresii 24. 2. 2022. Popri mnohých jednotlivcoch s dobrým srdcom sa najviac pričinili kresťania a mimovládky, ktoré dlhodobo neznášajú exkomunisti aj proruské weby. Sociálne aktivity niektorých kresťanov však zjavne nestačia. Po troch mesiacoch už pomoc jednotlivcov silno klesla a pomoc štátu je nedostatočná alebo mešká.     (pozn. - text bol písaný v júni)

Ukazuje sa, že spôsob akým sa niektorí aktivisti vrátane duchovných viac rokov snažili politicky a s podporou istých politikov presadiť vybrané „kresťanské hodnoty“ za mlčania cirkvi k hrubému porušovaniu iných, cirkvi i Slovensku viac uškodil než pomohol.

Dokazujú to aj výsledky sčítania obyvateľov Slovenska z r. 2021, zverejnené v januári 2022. V ňom sa ku Katolíckej cirkvi prihlásilo o 9,2 % menej ľudí ako pred 10 rokmi. K Evanjelickej AV o 9,3 %, ku Kalvínom o 17,7 %, k iným cirkvám o 60-70 %. Počet Gréckokatolíkov vzrástol o 5,5 %, o viac percent príslušníkov niektorých „cirkví“ s malým počtom členov vrátane moslimov a budhistov. O 10 % viac ľudí sa nehlási k žiadnej cirkvi. Už viac rokov klesá počet novokňazov, tak že niektoré semináre vybudované po páde komunizmu sa museli zatvoriť.

V riadení štátu, parlamente, politike vlády a činnosti opozície žiadne ovocie pápežovej návštevy nevidno. Napriek tomu že väčšina Slovenska sa stále hlási ku kresťanstvu a cirkev má už 32 rokov úplnú slobodu.

Pápež František a prezidentka Čaputová

Štvordňová návšteva Slovenska v septembri 2021 bola spolu s niekoľkohodinovou návštevou Budapešti prvou zahraničnou cestou pápeža Františka po polročnej pandemickej prestávke. Užitočné môže byť zamyslenie a poučenie z toho, na koho pozvanie pápež František prišiel.

Na Slovensko, podobne ako do iných krajín, ho pozývali viacerí. Prišiel sem z viacerých dôvodov. Veľvyslanec SR pri Svätej stolici Lisánsky povedal, že za 3 roky boli vo Vatikáne 4 návštevy najvyšších činiteľov, a práve Zuzana Čaputová „vo vatikánskom prostredí zanechala skutočne významný dojem.“ https://www.postoj.sk/87570/caputova-vo-vatikane-zanechala-naozaj-vyznamny-dojem-tvrdi-velvyslanec-lisansky Pápež to nepriamo potvrdil, keď po prílete na letisku povedal prezidentke: „Pozvali ste ma v decembri na Slovensko a dnes plním tento sľub." Na záver ďakovnej púte v máji 2022 nechal prezidentku Čaputovú pozdravovať.

Taliansky novinár vatikanista Andrea Gagliarducci ako jeden z troch hlavných dôvodov návštevy uvádza: „pápež veľmi ocenil pozvanie prezidentky Čaputovej, s ktorou preukázal dobrú osobnú harmóniu.“ (Postoj, 31. 8. 2021) Nebola to bezvýhradná zhoda názorov na všetky otázky. Tú harmóniu okrem možno osobných pocitov tvorí snaha o kultúrny tolerantný dialóg, úsilie o spravodlivosť ktorá je základom pokoja, boj proti korupcii, ochrana prírody, a v tom čase zrejme aj podpora očkovania na ochranu zdravia a života ľudí.

Táto návšteva ukázala aj jeden závažný omyl v politických postojoch niektorých veriacich a cirkevných predstaviteľov. Použijúc slová kontroverznej predvolebnej kázne istého arcibiskupa, pápež prišiel na Slovensko aj preto, že viacerí katolíci „spáchali ťažký hriech“ a volili za prezidentku Zuzanu Čaputovú. Keby bol prezidentom SR exkomunista a člen Ficovho SMERu Šefčovič, ktorý ešte 3 mesiace pred voľbami v europarlamente podporoval LGBTI agendu, predsedom vlády exkomunista Fico, predsedom parlamentu extrémista Kotleba, alebo JUDr. Danko, tak by sme pápeža na Slovensku určite nevideli. Tých podporovali aj viacerí duchovní pastieri.

Chlieb pokoja a spravodlivosti

Príhovor po stretnutí s prezidentkou bol určený najmä politickým predstaviteľom. Cirkev by mal zaujímať aj preto, že táto síce nemá priamo vykonávať politickú činnosť, ale má povinnosť učiť a vychovávať spoločnosť, aby sa v štáte a politike čo najlepšie realizovali požiadavky spravodlivosti. (Benedikt XVI., Deus Caritas est)

Pripomenul, že „dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy.“ Aké prorocké sú vo svetle vojny na Ukrajine jeho slová „Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja, a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín.“ Z toho vyplýva aj kritérium akú politiku a politikov by mala cirkev podporiť.

Zo slovanského zvyku vítať hosťa chlebom a soľou vyvodil dôležité myšlienky tohto príhovoru: „Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších. Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Kresťanský pohľad nevidí v tých najkrehkejších bremeno alebo problém, ale bratov a sestry, ktorých máme sprevádzať a opatrovať.“ Na pandémiu a najmä súčasné rekordné zdražovanie najviac doplácajú samoživitelia (drobní podnikatelia) a dôchodcovia. Tým vláda SR nijako nepomáha. Čo na to cirkev?

„Nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína význam spravodlivosti, dávať každému príležitosť sa realizovať. Je dôležité zasadiť sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivosť neostala abstraktnou ideou, ale aby bola konkrétna ako chlieb, treba viesť dôrazný boj proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať zákonnosť.“

Úsilie o spravodlivosť je podľa Benedikta XVI. základnou úlohou štátu, vlády a politiky. Biblia hovorí, že spravodlivosť a právo sú základom Božieho trónu. Cirkev oddávna učí, že skutočný pokoj vychádza zo spravodlivosti. František opakovane zdôrazňuje že korupcia je najväčšou neresťou politiky, modloslužbou a spolu s vojnou najväčším ničiteľom života. Slovenská cirkev až na nepatrné výnimky jeho výzvy na aktívny boj proti korupcii roky ignorovala, a naopak, niektorí jej predstavitelia a aktivisti podporovali politikov, ktorí ju najhrubšie porušovali. Aj preto v oblasti korupcie a justície patrí formálne kresťanské Slovensko k najhorším v Európe. Aj preto Cirkev u mnohých stráca kredit v oblasti, kde by ho mohla získavať, keby lepšie nasledovala výzvy pápeža.

Návrat k minulosti a kultúrne vojny

Viacerí kresťania vrátane niektorých duchovných pastierov hovoria a konajú ako keby liekom na súčasné problémy Cirkvi a spoločnosti bol návrat k idealizovanej minulosti a politika kultúrnych vojen. Spolu s praxou hrubých čiar za minulosťou, najmä komunistickou, to za 32 slobodných rokov po páde komunistickej diktatúry pomohlo k volebným víťazstvám a vládam tých najhorších politikov. Výsledok je úpadok kultúrnosti, spravodlivosti i morálky spoločnosti. V Cirkvi sa to aktuálne prejavuje najmä u radikálnych tradicionalistov, z ktorých viacerí sú zároveň antivaxeri a podporovatelia Putinovej politiky, niektorí aj odmietači II. Vatikánskeho koncilu.

Pápež pripomenul: „svätí Cyril a Metod ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa.“

„Okrem toho, že dávala chuť, slúžila soľ v Ježišových časoch na konzervovanie jedla, chránila ho od skazy. Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami. Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky.“ (Pozn.: ideologickou kolonializáciou rodiny František označuje rodovú ideológiu a snahy nahlodať hodnotu a postavenie rodiny založenej na zväzku muža a ženy)

Duchovným pastierom o cirkvi

„Cirkev nie je pevnosťou, nie je mocenskou štruktúrou, či hradom, ktorý je postavený na návrší, hľadiaci zhora na svet s odstupom a vystačí si sám.“ … „Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri. Žiť vo vnútri – nezabudnime na to: zdieľať, kráčať spolu, prijímať otázky a očakávania ľudí.“ Veriaci od Cirkvi čakajú najmä sviatosti a službu božieho slova. Kresťania i nekresťania však čakajú a majú dostať aj svedectvo a slovo múdrosti a pravdy v úsilí o spravodlivosť, obecné dobro a praktickú lásku k blížnemu. Aj kultúrnosť ako ukázali sv. Cyril a Metod, a mnohí iní vďaka ktorým bola Cirkev stáročia inšpiráciou a podporovateľkou vzdelania a umenia. …

Praktický návod či radu do budúcnosti František v príhovore biskupom, kňazom, zasväteným osobám a katechétom v bratislavskej Katedrále svätého Martina 13. 9. 2021 ponúkol zamyslením nad tromi slovami: sloboda, tvorivosť a dialóg.

Sloboda

„Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv.“ To znamená aj jasné odmietnutie ideológii, politikov a strán, ktoré boli a sú proti slobode. Vrátane agresie Putinovho Ruska proti Ukrajine.

„Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou...“ Na skutočnú slobodu „nestačí, aby sme boli slobodní na vonkajšej rovine alebo v spoločenských štruktúrach. Sloboda nás priamo volá k zodpovednosti za svoje rozhodnutia, k rozlišovaniu, k tomu, aby sme rozvíjali životné procesy.“ V tom je rozdiel medzi kresťanským a „liberálne“ voľnomyšlienkárskym chápaním slobody: zodpovednosť a rozlišovanie hodnôt, dobrého a zlého. Pri tom nemáme „opakovať minulosť … bez srdca, bez voľby.“ Ani podliehať tomu, aby za nás rozhodoval „dav alebo verejná mienka, alebo veci ktoré nám médiá predávajú.“ Ani podľahnúť pokušeniu „radšej trochu cibule než námaha a riziko súvisiace so slobodou“ - s odvolaním na cestu Izraelitov za slobodou od tyranskej vlády faraóna. O tom je už vyše 30 slobodných rokov aj podpora značnej časti Slovenska pre nacionalistických a ex-komunistických politikov. Aj snaha niektorých cirkevných predstaviteľov nerozhádzať si to s takými vládami kritickými vyjadreniami k ich nespravodlivosti a nemorálnosti.

Inzercia

„Niekedy nás táto predstava ohrozuje aj v Cirkvi: radšej mať všetko vopred stanovené, zákony, ktoré treba dodržať, bezpečnosť a uniformnosť, než byť zodpovední a dospelí kresťania, ktorí myslia, pýtajú sa vlastného svedomia a vedia aj spochybniť svoje predstavy. … Bezpečná egyptská cibuľa je pohodlnejšia ako neznáme púšte. Avšak Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote – hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou.“ Najmä mladšie generácie „nepriťahuje Cirkev, kde musia všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať. Moji drahí, nebojte sa formovať ľudí tak, aby mali zrelý a slobodný vzťah k Bohu.“

Tvorivosť

Pápež František: „Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Radosťou Evanjelia je vždy Kristus, ale cesty, ktorými sa táto radostná zvesť má šíriť časom a dejinami sú rozdielne.“ Cyril a Metod sa „stali apoštolmi inkulturácie viery tu u vás. Vymysleli nové jazyky na šírenie Evanjelia; boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva; boli tak blízko ľudu s ktorým sa stretali, že sa naučili rozprávať ich jazykom a prijali ich kultúru. Nepotrebuje toto isté aj dnešné Slovensko?“ …. Rastie v posledných rokoch viac tvorivosť evanjelizácie, lásky k blížnemu, a svedectva, alebo vplyv ultrakonzervatívnych tradicionalistov, ktorí v zápale boja proti vágne definovanému „liberalizmu“ a za opakovanie minulých foriem odmietajú ešte aj koncil a pápeža?

Dialóg

Kvalitný dialóg je v slovenskej cirkvi niekedy ešte väčší problém než v civilnej spoločnosti. Aj kauza kontroverzného odvolania arcibiskupa Bezáka, ktorá Cirkvi uškodila viac než 10 rokov proticirkevnej propagandy, je do značnej miery dôsledkom a prejavom zlyhania vnútrocirkevného dialógu.

V slovenskom kresťansko-konzervatívnom prostredí často vidíme sťažnosti na mainstream a liberálne médiá. Takmer nikdy diskusiu či kritické zamyslenie nad kvalitou našich médií, a o tom, prečo na formálne kresťanskom Slovensku po 32 slobodných rokoch nemáme žiadne mienkotvorné kresťansko-konzervatívne médium. Známy a medzi viacerými najpopulárnejší kňaz žiada „liberálov vypratať buldozérom“, ale vecnú diskusiu odmieta. Nesleduje internet ale kontroverzným spôsobom ovplyvňoval politiku. Slovensko z okolitých krajín najviac verí hoaxom, dezinformačným médiám, a pro-ruskej i antivaxerskej propagande, ktorá je často nenávistná a rozdeľuje národ aj cirkev.

Pápež k tomu povedal: „Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá ponoriac sa do dejín a kultúry, je tiež Cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú „naši ľudia“; s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania; a tiež s tými, ktorí neveria. Nie je selektívny, nie je to dialóg s malou skupinou, ale so všetkými: s veriacimi, s tými, ktorí sa usilujú o svätosť, s vlažnými a s neveriacimi. Hovorí s každým. Je to Cirkev, ktorá – podľa príkladu Cyrila a Metoda – pevne spája Východ a Západ, s ich rozličnými tradíciami a citlivosťou. Je to spoločenstvo, ktoré zvestovaním Evanjelia lásky vytvára spoločenstvo, priateľstvo a dialóg medzi veriacimi, medzi rôznymi vierovyznaniami a medzi národmi.“

Otázky a odpovede s mladými

Zažil som niekoľko seminárov a konferencií, napríklad na tému kresťanskej kultúry, politiky či médií, ktoré mali podobný priebeh. Najprv mali prednášku predstavitelia cirkvi, či katolíckej fakulty, kresťansko-demokratickí politici. Alebo sa biskup v neverejnej časti porozprával so šéfredaktormi katolíckych médií, ktorí po jeho odchode predniesli prezentáciu svojej činnosti. Potom duchovní pastieri, politici či šéfredaktori odišli, lebo nemali čas (= chuť) v ďalšej časti počúvať vyjadrenia ľudí „zdola“. V lepšom prípade niektorí z nich vydržali pred odchodom či koncom veľmi krátku „diskusiu“ kde tak 15 % záujemcov dostalo možnosť veľmi stručne sa niečo spýtať...

Pápež nám pri stretnutí s mládežou v Košiciach ukázal iný príklad, dôležitý z hľadiska inšpirácie pre budúcnosť slovenskej cirkvi: vypočul svedectvo mladých „obyčajných“ veriacich, poďakoval sa za otázky, povedal že chce spolu s nimi hľadať odpovede. To je zvlášť v dnešnej dobe omnoho účinnejší „apoštolát“ než hromženie, prísny dohľad nad dodržiavaním „tradičných“ foriem, odsudzovanie nepriateľov. Pritom jasne pomenoval aktuálne problémy vo vzťahoch a ukázal východiská.

Jeho slová o vysokej hodnote lásky, ktorá nemá byť povrchnou telenovelou, ale je spojená s hrdinstvom, stoja za opakované čítanie. „Láska neznamená mať všetko a hneď, nezodpovedá logike „použi a odhoď“. Láska je vernosť, dar, zodpovednosť.“ … „Keď snívate o láske, neverte v špeciálne efekty, ale v to, že každý z vás je výnimočný: každý z vás. Každý je darom a môže zo života, zo svojho vlastného života urobiť dar.“

Ekumenizmus, akcia i kontemplácia

Stretnutie pápeža Františka so zástupcami Ekumenickej rady cirkví bolo „znak, že kresťanská viera je a chce byť v tejto krajine semienkom jednoty a kvasom bratstva.“ Pripomenul to, na čo dnes mnohí zabúdajú: „Cesta vašich komunít začala nanovo po rokoch ateistického prenasledovania, keď bola náboženská sloboda znemožnená alebo tvrdo skúšaná.“ Na príklade Veľkého inkvizítora z Dostojevského diela zdôraznil Boží dar slobody, ktorú podľa Inkvizítora ľudia „vo svojej prostoduchosti a vrodenom rozvratníctve nemôžu ani pochopiť, ktorého sa boja a ľakajú“.. „ľudia sú pripravení vymeniť svoju slobodu za pohodlnejšie otroctvo, podriadenie sa niekomu, kto za nich rozhodne, aby mali chlieb a istoty.“ To je jedna z príčin toho že v ťažkostiach po páde komunistickej diktatúry väčšina zvolila koalíciu exkomunistov a nacionalistov pod vedením V. M. Pôsobí to podnes. Vieme akých mnohí volia za sľub istôt. Podľa prieskumu GLOBSEC v septembri 2020 by 38 % Slovenska chcelo mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami.

Pápež vyzval: „Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu.“ … aby sme „nestratili elán v hľadaní jednoty, za ktorú prosil Ježiš.“ K tomu dal dva podnety: Kontemplácia a aktivita - „tým, že robíme niečo pre tých, ktorí nás väčšmi približujú k Pánovi. Sú to chudobní, lebo v nich je prítomný Ježiš.“

Sociálna služba patrí asi k tým, kde cirkev, duchovní aj laici, najlepšie využila slobodu, ktorú získala pádom komunizmu. Často sú to aktivity bez veľkej publicity. Tie pápež ocenil a vyzdvihol návštevou centra spravovaného misionárkami lásky v bratislavskej Petžalke a rómskej komunity na Luniku IX. To treba rozvíjať.

Synagóga a katedrála, nacizmus a komunizmus

Pápež už v roku 1937 encyklikami odsúdil aj komunizmus, aj nacionálny socializmus. Cez vojnu on aj iní kresťania pomáhali Židom, ktorých prenasledoval aj Slovenský štát. Ten viacerí katolíci podnes uctievajú, lebo na jeho čele stál katolícky kňaz. Pápeži od vojny rozvíjajú dobré vzťahy s predstaviteľmi Židov. V komunistickom väzení zomrel aj gréckokatolícky biskup Gojdič, ktorý od začiatku verejne odmietal nacionálno-socialistickú ideológiu a protižidovské zákony. Odchovancov či priaznivcov týchto režimov opakovane volí tretina až polovica Slovenska. Dobré vzťahy Židov a Katolíckej cirkvi na Slovensku najviac narúšajú kresťania oslavujúci Slovenský štát a politici ktorí na tom získavajú podporu.

Pápež pri stretnutí so židovskou komunitou s odvolaním na slová jedného z jej predstaviteľov pripomenul „Tu bola synagóga, hneď vedľa korunovačnej katedrály. (synagógu zbúrali komunisti.) Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov.“ …. „Následne, však, bolo Božie meno zneuctené... Božie meno, teda jeho samotná osobná skutočnosť, sa vyslovuje nadarmo, keď sa porušuje jedinečná a neopakovateľná dôstojnosť človeka, stvoreného na jeho obraz. Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých.“ Aj od toho, nakoľko si to zoberieme k srdcu, závisí budúcnosť našej cirkvi.

Pokušenie triumfálneho kresťanstva

V homílii na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove sa sústredil na význam evanjeliového chápania kríža, ktorý je v očiach sveta prehrou. „Je to veľké pokušenie. Koľkokrát túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré by bolo dôležité a významné, oslavované a uctievané. Ale kresťanstvo bez kríža je svetské a stáva sa neplodným.“ Nestačí mať kríž na krku, v dome, v aute„ neosoží nám to, ak sa nezastavíme, nezahľadíme na Ukrižovaného a neotvoríme mu srdce.“

„Z nazerania na kríž vychádza druhý krok: vydávanie svedectva. … Myslím na mučeníkov, ktorí v tomto národe vydávali svedectvo Kristovej lásky vo veľmi ťažkých časoch...“ … „Svedok, ktorý má kríž v srdci a nie iba na krku, nevidí nikoho ako nepriateľa, ale všetkých ako bratov a sestry, ...Svedok kríža nepoužíva podvodné spôsoby a svetskú moc: Nehľadá vlastné výhody, aby sa potom ukázal zbožný: toto by bolo náboženstvo pretvárky, nie vydávanie svedectva ukrižovaného Boha.“

Koľkí horlivci presadzujú „kresťanské hodnoty“ najmä bojom proti nepriateľom a podporujú politikov, čo kresťanstvo objavia len v predvolebnej kampani? -- „Takto sa šíri viera: nie mocou sveta, ale múdrosťou kríža; nie štruktúrami, ale svedectvom.“

Mária a kresťanstvo na ceste

Pri bohoslužbe v Šaštíne hovoril, že Mária „stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty.“ Pre Slovensko má byť „vzorom viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. … Nezastavte sa!, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.!“ … „Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život.“ … „nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.“

Poznámka: Všetky príhovory pápeža Františka pri jeho návšteve Slovenska sú na webe KBS.

Článok uverejnil časopis „Zasvätený život“ č. 26, v auguste 2022.

Som knihomoľ a turista. Pri mojej architektonickej a výtvarnej tvorbe hľadám krásu a harmóniu. Pri písaní a v politike usilujem hlavne o kultúrnosť, pravdu a spravodlivosť.

Odporúčame

Blog
Ad: Juraj Šúst – Rusko a Západ, vojna a boží štát

Ad: Juraj Šúst – Rusko a Západ, vojna a boží štát

Kresťanský aktivista a predseda SLH Juraj Šúst uverejnil 13. 8. 2022 na Postoji esej „Vojna na Ukrajine a Boží štát“, kde sa pýta aký postoj má kresťan zaujať k vojne. Svoje úvahy odvíja z citátov sv. Augustína. Viac krát, a niekedy aj zavádzajúco kritizuje „liberálny Západ“, ale takmer vôbec nie Rusko, ktoré túto nespravodlivú vojnu začalo. Myšlienky sv. Augustína o štáte lepšie na súčasnosť aplikoval kardinál Ratzinger - Benedikt XVI.

Blog
Čo som videl v „denacifikovanom“ Charkive?

Čo som videl v „denacifikovanom“ Charkive?

​Je 27. Júla 2022, 4:10 ráno. Sedím v izbe, v centre mesta Charkiv a čakám na druhý výbuch, ktorý by dal definitívnu bodku za mojím kľudným spánkom. Skutočne prišiel. Steny s oknami sa s hlasnou vibráciou zatriasli. Ako som sa neskôr dozvedel, tento výbuch bol len niekoľko sto metrov od nás.

Blog
Navštívil som Leningrad a Kijev

Navštívil som Leningrad a Kijev

 Na jar som bol na dvojtýždňovom vedeckom pobyte v Leningrade a v Kijeve. Obe mestá vtedy úzko vedecky spolupracovali. Navštívil som špičkové matematické a počítačové kapacity, na ktorých knihy sme, najmä v utorok ráno, čakali pred obchodom vedľa kostola sv. Trojice v Bratislave.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.