Má kresťanská demokracia ešte čo ponúknuť?

Hlavnou silou kresťanskej demokracie je jej prvé slovo, jej hlavný koreň, teda kresťanstvo. Bolo ním v minulosti, je ním teraz a som presvedčený, že ním bude aj v budúcnosti. Náboženstvo sa v istom zmysle potýka s rovnakou výzvou ako hodnotová politická strana – adekvátne existovať v zmenenom a meniacom sa svete. Zdá sa, že po prehnaných a nereálnych očakávaniach od vedecko-technického rozvoja v poslednom storočí sa roviny vedy a viery už lepšie vymedzili a kresťanstvo opäť naberá na svojej autenticite a zaujímavosti. Najmä v USA dokážu protestantské cirkvi dobre koexistovať s modernou civilizáciou, napriek tomu, že ju dokážu aj trefne kritizovať. Podobne aj katolícka cirkev so svojou ohromnou šírkou spiritualít počínajúc charizmatickým hnutím, cez laické inštitúty až po kontemplatívne rády, vie zaujať moderných a z materializmu vyhoretých ľudí. Rozdiely ohľadom vitálnosti kresťanstva vo svete sú iste veľké, ale myslím, že môžeme pokojne konštatovať, že existuje nemalý počet skutočne živých kresťanských komunít a kresťanstvo nie je ani zďaleka mŕtve. Kresťanská demokracia, ktorá je praktickým prejavom kresťanskej viery vo verejnej sfére, tak môže ťažiť z tejto novej atraktivity kresťanstva.  

Najdôležitejší prínos kresťanskej demokracie vnímam v tom, že  vyvažuje zhubné  tendencie demokracie, ktoré sú takpovediac prítomné v jej genetickom kóde. Mám na mysli predovšetkým riziko zneužívania moci väčšinou a zotierania rozdielov medzi dobrým a zlým v mene slobody. Je to práve kresťanstvo, ktoré vnáša do užívania moci moment pokory. Zverenú moc vníma ako záväzok, povolanie k službe a zodpovednosti. Presadzuje koncept správcovstva, nie vlastnenia, prístup, v ktorom ani väčšina si nemôže robiť, čo sa jej zapáči, pretože je tu vedomie omnoho vyššej moci, od ktorej pochádza každá autorita. A preto sa zverená moc nesmie zneužívať. Kresťanská demokracia má predpoklady byť obhajcom spravodlivosti aj v prípade, že spravodlivosť nie je po chuti jej samej či vládnucej väčšine. Podobne ukotvenosť kresťanskej demokracie v službe spoločnému dobru chráni spoločnosť pred zhubnými dôsledkami stále sa opakujúcich tendencií nadradzovať slobodou a rovnosť nad to, čo je správne a dobré.   

Kresťanská demokracia ponúka dlhodobé koncepcie, nie krátkodobé lacné riešenia na jedno použitie. Či už sa jedná o hospodárstvo, sociálny systém, verejnú správu, obranu a pod., pre kresťanskú demokraciu je hlavnou otázkou ako napomôcť spoločnému dobru, nie iba sebe, vlastnej strane. To znižuje riziko utiekať sa k marketingovým riešeniam, ktoré sú dobré na jedno volebné obdobie a využívať oportunizmus a populizmus ako štandardnú metódu politiky.

Kresťanská demokracia, ktorej ústredným záujmom je podpora prirodzeného, vyvažuje tiež extrémne úlety socializmu a liberalizmu na jednej strane a kapitalizmu na strane druhej. Vníma snahu o slobodu jednotlivca, ale zároveň pripomína, že nemôže byť zo svojej podstaty neobmedzená, aby napokon nešla proti samotnému človeku. Preto zdôrazňuje ľudskú dôstojnosť a jej nedotknuteľnosť. Kresťanská demokracia vníma potrebu budovania spoločenstva a potrebu participácie „ľudu“ na vláde, ale zároveň kladie do popredia rodinu ako prirodzené spoločenstvo, ktoré predchádza štát a ktorého autonómiu treba nielen rešpektovať, ale i podporovať. Kresťanská demokracia podporuje súkromné vlastníctvo a uznáva prirodzené rozdiely medzi schopnosťami ľudí avšak pripomína nutnosť solidarity s tými, ktorí nie sú prirodzene tak obdarení schopnosťami alebo možnosťami ako iní.  

Kresťanská demokracia je dobrý koncept, ktorý ale realizujú ľudia. Najmä zo Západu poznáme príbehy postupného strácania kresťanskej identity kresťanských demokracií, ktoré v záujme tolerancie ustúpili zo svojich koreňov. Nezbadali kvalitatívny rozdiel medzi praktickými témami, v ktorých je možných mnoho ciest a témami, pri ktorých ide o základné hodnoty (rodina, ľudská dôstojnosť, ľudské práva) a všetky riešili rovnakým spôsobom, teda konsenzom. V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že kresťansko-demokratickí politici v krajinách Západnej Európy prijali spolu s liberálmi a socialistami také zákony, ktoré sú v úplnom rozpore s kresťanskými hodnotami. 

Ak má kresťanská demokracia zostať autentickou, teda skutočne kresťanskou, zrejme nebude dosahovať percentá iných politických systémov alebo v dnešnej dobe aj antisystémov, ktoré sú viac náchylné používať oportunizmus a populizmus ako metódu politiky. Avšak aj v tejto pozícii nedominancie môže plniť dôležitú a podľa mňa aj zásadnú funkciu v stabilite a kvalite parlamentnej demokracie, čo vôbec nie je málo.  

Ak to zhrniem, vidím pre kresťanskú demokraciu dve základné výzvy: zostať autenticky kresťanskou a zároveň ponúkať svoje idey zrozumiteľným a atraktívnym spôsobom.   

Kresťanská demokracia je koncept vhodný do náročných podmienok, až kríz. Dokázala to po vojne a vo veľkej miere aj po páde komunizmu. Hodnoty ako poctivosť, zodpovednosť, trpezlivosť, dočasné odriekanie si v prospech budúcich prínosov, nehazardovanie s budúcnosťou – toto kresťanská demokracia ponúka a práve toto teraz potrebujeme.

Foto: KDH, 26. výročie vzniku KDH