Keď Instagram ovládnu zelení ezoterici

Už som si zvykla, že ženy influencerky čítajú rovnaké knižky. Menej si zvykám na ich kolektívnu „mesič“, ktorú zasievajú medzi mladých. Neviem, kde nastala chyba, ale tak sa zdá, že vrchol ženského intelektualizmu má dnes vyústiť do postoja: som žena bohyňa a nechcem deti, lebo chcem zachrániť planétu. Síce recyklujem ako divá a nejem nič živočíšne, aby zvieratká netrpeli, ale plne podporujem interrupcie a právo ženy na potrat, lebo to je niečo celkom iné, sme premnožení a ľudí na zemi viac netreba.

Táto rétorika je masívne podporená východným vizuálom, kedy sa žena prejavuje ako tá, čo medituje a cvičí jogu. Problém je, že k žiadnej oficiálnej religiozite sa nehlási. Kde tu spomenie vibrácie a silu vizualizácie, nadhodí citát Dalajlámu, ale všemožne sa vyhýba seba-určeniu. Nevie ešte, v čo konkrétne verí, ale svoju vieru propaguje o to nástojčivejšie. No a najmä vie, kto pravdu nemá: katolícka cirkev a jej predstavitelia.

Ideológia spomenutej skupiny je deravá hneď z viacerých dôvodov:

• Zbožšťujú svoje emócie a hlásajú, že pravda je relatívna a musíme dať na svoj pocit. Týmto postojom na jednej strane upierajú dôveryhodnosť hocijakej autorite, no na strane druhej slepo a oddane nasledujú všetky jeden a ten istý imperatív. Zamýšľali sa tieto ženy vôbec nad tým, koho tak vehementne nasledujú a z akých dôvodov? Neuznávať autority, a pritom nevymyslieť nič nové, naznačuje že nejakú autoritu predsa len mám, len si ani nie som vedomý, kto alebo čo to je a kam ma vlastne vedie.

• Nerozumiem tej premrštenej ochrane všetkých živých organizmov, keď súčasne propagujem právo ženy na potrat. Je to, akoby si strelili do vlastnej nohy. Keď nechcem spôsobovať žiadne utrpenie žiadnym živočíchom, o čo skôr by do tejto kategórie mali spadať živí, aj keď zatiaľ nenarodení ľudia? Zdá sa, akoby sa človek ocitol na samom spodku v rebríčku obľúbenosti alebo v rebríčku práv na ochranu života.

• Tieto ženy nechcú deti, údajne z dôvodu, že sú príliš zodpovedné na to, aby priviedli svoje deti do tak klimaticky neistej doby. Ekologickí influenceri teda očakávajú nejakú prírodnú katastrofu, kvôli ktorej sa podľa nich neoplatí mať deti. Ale úplne opomínajú katastrofy morálne, ekonomické, pandemické, vojnové, ktoré už prišli alebo môžu prísť v každom čase, lebo život je už raz taký, je nevyspytateľný. Ktorá doba je v tomto duchu dobrá na rodenie detí? Ženy otrasené druhou svetovou vojnou by podľa tejto logiky už nikdy neplodili. Je tu však ešte jeden argument. Tieto ženy ďalej nechcú deti kvôli populačnej krivke, ktorú chcú týmto rozhodnutím zraziť. Inými slovami, nebudem mať deti, aspoň nás bude na planéte menej, a tak si planéta konečne oddýchne. Deravá teória jednak odhaľuje priam fantastický samospasiteľský syndróm a jednak úplne ignoruje fakt, že planéta si už mnoho rokov radí sama a zatiaľ to celkom dobre zvládla aj bez instagramových celebrít. Zemeguľa sa s nejakými človiečikmi na povrchu poráta raz dva, ako príklad spomeňme pandémiu posledných rokov.

Dalo by sa ešte dlho menovať, ale o to mi vlastne nejde.

Nemôžem sa ubrániť dojmu, že odmietanie mať rodinu, prehnaný ekologický pacifizmus a načieranie do New Age vôd odhaľuje len jediné: sebavedomo sa tváriacu neistotu.  Tvárim sa asertívne, ale pritom som zúfalo neistý. Neviem ani to, kto som a ani to, kam idem. Nie som schopný dospieť a mám strach z veľkých rozhodnutí, tak sa ich snažím všemožne nahrádzať za vznešené ambície, akou je záchrana planéty. Neberte ma v zlom, veď nie je hanbou byť vnútorne nevyprofilovaný, najmä ak som taký mladučký. Ale neistota v nepriznanej forme kričí ešte oveľa hlasnejšie, ako je nutné.  A žiaľ, neskryje sa ani za múdry citát, ani za značkový šilt.  Aby človek dospel, musí si dožičiť čas. A trošku lepšie knižky.

_____________

Tentokrát nemám úplne k veci pesničku. Ale napriek tomu pridávam. Refrén "If it makes you happy, why are you so sad" - ten si treba všimnúť. 
V mene oslobodzovania a relativizácie pravdy sa nejavíme šťastnejšími. So why the hell are we so sad? Enjoy!