Staré štruktúry založili novú stranu

A samozrejme, politických strán musí byť viac ako poslancov v parlamente, takže viac ako 150. Tým sme svetovým lídrom v počte politických strán. A kto sú tie staré štruktúry a nová strana? Ďalší pokus skrachovancov a ich Dobrá voľba a umiernení Tomáša Druckera. Pri tom umiernení som sa veľmi dobre zasmial, keď vidím, že v "manažemente" tohoto ďalšieho podnikateľského subjektu je cholerik Alojz Hlina.

Takže skúsme si týchto "nových" ľudí trochu predstaviť. Tomáš Drucker sa takmer celý svoj profesný život ako samosprávny manažér, školiteľ motal okolo politických strán, najmä okolo Smeru a SDKÚ. V bratislavskom kraji mali tieto strany totiž od roku 2006 veľmi zaujímavé vzťahy, aj keď to veľmi nedávali najavo. Jeho kariéra vyústila tým, že sa stal ministrom zdravotníctva a neskôr ministrom vnútra. Jeho pôsobenie? Veď si spomeňte. Upoteno-usmievavé nič.

Ďaľším "členom predstavenstva" tejto politickej s.r.o. je Peter Kresák. Vy ho asi poznáte len ako ústavného právnika. O jeho vedomostiach z ústavného práva určite nebudem pochybovať, ale je tu pár faktov, ktoré dávajú predpoklady, že do politiky nepatrí. Jednak ide o bývalý komunistický káder, nazvyme to vyššieho stupňa. Jeho svokor Ľudovít Kilár bol posledným ministrom školstva Slovenskej socialistickej republiky a tak kariéra Petra Kresáka v odbore ústavného práva bola naštartovaná. Ako kovaný komunista sa prejavil aj po revolúcii keď pri hlasovaní nepodporil vznik Ústavu pamäti národa. Asi sa bál, že by sa verejnosť čo-to dozvedela o jeho kamarátoch zo zločineckej organizácie ŠtB. Neskôr vstúpil do strany komunistického funkcionára Rudolfa Schustera s takými "skvelými" ľuďmi ako Jirko Malchárek a Pavol Hamšík. Bola to v podstate strana na jedno použitie. Neskôr sa so Smerom zlúčila. Poslednou prestupnou stanicou bol Bugárov Most-Híd, ktorý sa deklaroval ako pravicová maďarská strana, ale v skutočnosti to bola - ako sa neskôr ukázalo - rohožka pre oligarchov a privatizérov z prostredia maďarskej menšiny.

Ďaľším predstaviteľom je Anton Marcinšin. Tohto pána poznám osobne. Je to slušný človek, ale bývalý poslanec za KDH. Neviem však pochopiť, ako mohol pôsobiť ako externý poradca takej trápnej postave ako Peter Kažimír. 

A aby tejto biedy nebolo dosť, v tomto spolku sa objavila aj Katarína Cséfalvajová, ktorá, ak si pamätáte, nedokázala pochopiť, že podnikanie a funkcia poslanca NR SR naozaj nejde dohromady. Mňa osobne veľmi pobavilo jej profesné zameranie. Environmentálna diplomacia a socioekonomické dopady otepľovania-hotový krajčír-stolár.

Aby to nebolo všetko, objavil sa nám tu aj pán zo samosprávy a to hneď starosta mestskej časti Bratislava-Lamač Lukáš Baňacký, pre mňa osobne, keďže pomerne dobre poznám bratislavskú samosprávu a osobne poznám aj veľa miestnych a mestských poslancov, starostky a starostov nevynímajíc, ide o neviditeľného starostu, ktorý počas svojho pôsobenia, teda takmer počas štyroch rokoch, ani raz nevystúpil na mestskom zastupiteľstve. Akoby Lamač ani nebol súčasťou Bratislavy. Žiadna iniciatíva, žiadna aktivita, žiadne požiadavky, žiadne návrhy. A Lamač, pri mojej poslednej návšteve, vyzerá dosť biedne.

O ďalšej veľkej hviezde tejto strany - novomestskom starostovi Rudolfovi Kusom napíšem radšej nabudúce, je to na samostatný blog. Ten si totiž pomýlil stoličku starostu s vysedávaním u Druckera, mimochodom jeho veľkým heslom pri predvolebných kampaniach bolo, že strany a straníci sú pliagou samosprávy.

Záverom len toľko, Tomáš Drucker je naozaj talent na vyhľadávanie kádrov, v nedávnej minulosti u neho totiž pôsobili Branislav Becík - člen becíkovského-mečiarovského klanu a Zuzana Dolinková, zdravotnícky analfabet. Dobrá voľba. Uff.