Dokedy bude Slovensko živiť mečiarovsko-miklošovských privazérov?

O koho ide? O veľkoprivatizéra Babiša, známeho aj ako agenta Bureša, ktorý celé svoje podnikanie postavil na bankových úveroch, privatizáciach a dotáciach, či už z eurofondov alebo štátneho rozpočtu. Tento fiktivný miliardár, ktorého majetok počítajú - tak ako každému miliardárovi - "slávne ekonomické novinárske mozgy", kde nefigurujú úvery, ktoré často tento majetok prevyšujú, súčastnú situáciu využíva aj teraz. Ide o jeho podnik Duslo Šala. Už v minulosti sa pokúšal vydierať slovenskú vládu, vraj zavrie podnik, keď nedostane príspevok na zamestnancov. Vydieranie zamestnanosťou je častou praktikou toxických firiem. V krajine, kde je nedostatok zamestnancov a kde pracujú desaťtisíce Ukrajincov a Srbov. Ako teda vyzerá to hospodárenie slávnej chemicko-hnojovej fabriky? Pán Babiš kúpil Duslo od mečiarovských privatizérov a dodnes má naň bankový úver vo výške 203 milióna eur. Ten mu asi majú splatiť všetci daňoví poplatníci Slovenska. Pritom za rok 2020 mal podnik výnosy vo výške takmer 357 miliónov eur a zisk viac ako 9 miliónov eur. Bureš-Babiš má ale záväzky a to dlhodobé vo výške viac ako 29 miliónov eur a krátkodobé takmer 45 miliónov eur. A to všetko pri veľmi lacných cenách energií. Veľmi by sa čudoval, koľko by platil za energie v západnej Európe. (Keď už spomínam jeho "agentovanie" - nie je jediný, všetkých veľkých oligarchov v Čechách a na Slovensku nájdete v zoznamoch Štátnej tajnej bezpečnosti. Ovládajú nás na kompletku - vlastia vlastne celú krajinu.) Inak len na okraj, bratislavský podnik Istrochem aj s pozemkami vo výmere 150 hektárov mu "dohodili",za drobné, Miklošovci.

Druhým privatizačným nepodarkom je istý "sympatický" pán Soták, mečiarovský privatizér Železiarní Podbrezová. Ten pravidelne a rád necháva počuť svoje hlasné vzdychania a známy je hlavne podnikaním, že zaplatiť dane tomuto štátu, to je čosi nenormálne. Výnosy jeho prehistorických železniarní, podniku, ktorý by vo vyspelej Európe bol najmenej tridsať rokov zatvorený, boli v minulom roku viac ako 222 miliónov eur a prirodznene hospodáril v strate viac ako 3 milióny eur. Jeho bankové úvery sú viac ako 32 miliónov eur, zázäzky dosahujú sumu 42 miliónov eur - veď treba poskupovať aj ďašlie pozemky na nízkotatranských Táloch, poprípade prikúpiť ďaľší hrad, aby si mal kde vycapiť ďalšie a ďalšie príšerné obrazy s vlastným portrétom.

Tretím v poradí, ktorý sa nechal počuť, je ďalší úspešný podnikateľ jeden z najvačších a dlhodobo aj najväčším znečisťovateľom životného prostredia na strednom Slovensku - žiarska hlinikáreň, ktorá dnes zamestnáva minimum ľudí. V minulosti vďaka nej vymrela takmer celá blízka obec. Do privatizácie išla vďaka potentátovi SNS neskôr SDKÚ Ľudovítovi Černákovi, ktorého iste poznáte v súvislosti so Slaviou Capital a mladého Kvietika poznáte ešte lepšie. Pri lacných cenách energií mala vlani výnosy viac ako 281 miliónov eur a stratu vykázala stratu viac 43 miliónov eur. Žiarska hlinikáreň Slovalco síce oficiálne patrí Nórom, ale zaujímavé je, že v predstavenstve sedí istý Marián Slivovič, ktorý sedí aj v predstavenstve Slovalco Invest a to je firma oligarchov z Penty. Takže s najväčšou pravdepodbnosťou hraničiacov s istotou, peniaze daňových poplatníkov môžu skončiť na Cypre. 

Môžeme dotovať každoročne takéto ekonomicko-fabrické nepodarky, nie miliónmi ale rovno miliardami eur. Nikdy nebudú mať dosť. Vždy budú vyrevovať a ulievať zo štátneho rozpočtu. Pritom zamestnancom zaplatia s plačom a to len najnutnejšie minimum. Možno vedia, že pre nich pracuje už tá posledná generácia obyvateľov Slovenska a v budúcnosti pre nich nebude pracovať ani tá lacná pracovná sila z okolitého zahraničia. Preto sa treba ponáhľať.

Uvidíme ako sa k týmto eštebáko-privatizérom postaví pán Sulík, kde vidím nebezpečenstvo, ktoré mu stojí za chrbtom - a to politická zombie Mikloš s jeho Gorilou na pleci.