Slovenský biskup na Islande: Ani komunisti tu nie sú ateisti (Výber z blogov)

Slovenský biskup na Islande: Ani komunisti tu nie sú ateisti (Výber z blogov)

Slovenský kapucín Dávid Bartimej Tencer bol 31. októbra vysvätený za nového biskupa diecézy Reykjavík, ktorá zahŕňa celý Island. Prinášam rozhovor o jeho skúsenostiach z tejto severskej krajiny.

Msgr., ThLic. Dávid Bartimej Tencer, O.F.M.Cap. (52) bol 31. októbra vysvätený za nového biskupa diecézy Reykjavík, ktorá zahŕňa celý Island. Prinášam rozhovor o jeho príbehu a skúsenostiach z tejto severskej krajiny. 

Na Islande pôsobíte už od roku 2004. Ako ste sa tam dostali? Bolo to plánované alebo skôr nečakané rozhodnutie nadriadených?

Nieže nečakané, ale naopak – vymodlené a vytúžené rozhodnutie to bolo. (Smiech.)

Prečo sa Kapucíni rozhodli ísť práve na Island? Mala tam Cirkev nejaké osobitné potreby?

Bola to jedna z možností, ktoré sa ponúkali, a dnes poviem, že tá najlepšia...

Na Islande ste boli hosťom na jednej reykjavíckej fare. Okrem štúdia islandčiny, na čo bolo zamerané toto obdobie?

Najviac na preniknutie do miestneho jazyka, kultúry a mentality, ale hneď aj trochu na formovanie našej budúcej farnosti, o ktorej nám p. biskup povedal hneď, ako sme prišli prvýkrát na Island s naším provinciálom v júni 2004 ešte len na návštevu.

Potom vám bola v roku 2007 zverená farnosť sv. Thorlaka na východe ostrova v mestečku Reyðarfjörður. S akými problémami a výzvami sa stretáva islandská farnosť?

Farnosť sv. Thorlaka bola zriadená v roku 2007 ako piata v poradí. Dnes ich už máme šesť a rysujú sa ďalšie. Predtým však bol čas príprav, ten bol o tom, dostať sa do kontaktu s budúcimi farníkmi, nájsť miesto, ktoré bude centrom tejto 700 km oblasti, následne niečo kúpiť, čo by mohlo slúžiť aj na bývanie a zároveň aj ako bohoslužobný priestor. A tak sme prišli na Kollaleiru v Reyðarfjörður.

Kollaleiru?

Kollaleira sa volá farma, ktorú sme kúpili v roku 2007 a prerobili na bývanie pre nás kapucínov a pre potreby farnosti sme v suteréne zriadili malú kaplnku a tiež aj priestory pre pastoráciu.

Katolicizmus bol na Islande prítomný už od 10. storočia. Doniesli ho tam mnísi. Ktorých mníšskych rádov boli členmi? A akým spôsobom šírili dielo evanjelizácie?

Podľa dochovaných ság bol Island katolícky už od 8.-9. storočia, lebo prví obyvatelia boli mnísi. Pohania prišli až dodatočne, mníšstvo zaniklo a súbežne s prvými pohanmi prišli v 10. storočí aj prví kresťanskí misionári vyslaní nórskym kráľom. Takto sa napríklad spomína kňaz Þorbrandur, po ktorom je dodnes pomenovaný jeden z ľadovcov na východe ostrova.

Ako vyzeral život týchto prvých mníchov z 8.-9. storočia? Boli to pustovníci alebo zakladali kláštorné školy?

To nevieme, lebo sa zachovalo z tých čias žalostne málo, ba skoro nič. Ale svojou povahou boli zrejme zameraní ako pustovníci, ináč by sem neboli prišli. 

Potom prišla reformácia. Prebiehala pokojne alebo bola násilná?

Reforma prebehla bez komplikácií, lebo ľudia celkovo ani nezbadali, že sa niečo zmenilo. Kruto zasiahla však katolíckych biskupov, ktorí zomreli ako mučeníci. Ľuďom to však trvalo skoro dve storočia, kým si uvedomili, čo sa vlastne stalo. Ba dá sa povedať, že dodnes sú kdesi medzi katolíkmi a protestantmi, ako ich vnímame napríklad u nás na Slovensku.

Uvažuje sa o beatifikácii alebo svätorečení týchto biskupov?

Zatiaľ som o tom nepočul a bolo by to zrejme aj veľmi ťažké. Ale ktovie?

V roku 1857 bola misijná činnosť obnovená. V tomto čase bol však katolicizmus na Islande zakázaný. Ako to prebiehalo? Zažívala Cirkev prenasledovanie? Predsa len 19. storočie bolo pre Cirkev dosť turbulentné...

Katolicizmus bol zakázaný pre domácich, ale u cudzincov bol vždy tolerovaný a otvorené prenasledovanie vlastne ani nebolo. Prví misionári boli Francúzi a prišli na Island ako duchovný doprovod francúzskych rybárov, ktorí sem priplávali pravidelne každý rok. Na zimu sa rybári vrátili do Francúzska, ale misionári už zostali, lebo tu bolo dosť cudzincov, ktorí boli katolíci.

Kedy sa zákaz oficiálne zrušil?

Dátum si presne nepamätám, ale bolo to na konci 19. storočia.

V roku 1950 bolo na Islande 450 katolíkov, v roku 2008 asi 8 000. Dnes oficiálna webová stránka Katolíckej Cirkvi na Islande hlási 13 000 ľudí vyznávajúcich katolícku vieru. To je úžasný nárast, ktorý sa pohybuje dokonca mimo európskeho trendu. Čím si tento nárast vysvetľujete?

Prisťahovalectvom a postojom mnohých veriacich Islanďanov – protestantov, pre ktorých je Katolícka cirkev „Matka“ cirkev, z ktorej aj oni pochádzajú ako „Dcéra“ cirkev...

Hlásite síce 13 000 ľudí, ale koľko z tých ľudí svoju vieru praktizuje? Je aj na Islande problém papierových katolíkov?

Ten problém nie je nikde. Neexistujú papieroví katolíci, to len nepriatelia Cirkvi vymysleli takýto termín a tešia sa, keď si ho aj neprezieraví katolíci osvoja a používajú ho. Je normálne, že katolíci prežívajú svoju vieru na rozličných úrovniach, niekto ako ten, kto sa modlí každý deň a chodí často do kostola a niekomu na tom až tak nezáleží. Viera je ako ideál a niekto je mu bližšie, niekto ďalej, ale ideálom je pre jedného aj druhého.

Ak teda vezmeme praktizovanie viery vo forme pravidelnej účasti na bohoslužbách a snahy o dodržiavanie cirkevných ustanovizní ako ideál, tak koľko je na Islande „ideálnych“ katolíkov? Predsa len viera nie je len o tom, že zaškrtnem „to správne“ políčko...

Znovu to nepríjemné slovo „ideálnych“. To sú akí? Ale ak ťa zaujíma, koľko ich chodí pravidelne do kostola, tak sme to kedysi počítali a vyšlo nám to ako aj v iných kresťanských krajinách, ako napríklad Poľsko a Taliansko a podobne. Teda 20 až 25 %.

Na Islande máte 10-krát viac krstov ako pohrebov. Kto sa podieľa na katolíckej populácii? Je katolícka viera len záležitosťou prisťahovalcov alebo zažívajú obrátenia aj domáci Islanďania?

Katolícka cirkev je na Islande naozaj katolícka, teda všeobecná. Ľudia všetkých národov a jazykov. A tak máme veľmi veľa cudzincov, ale dosť aj domácich a to zvlášť deti a mládež, lebo tí sa narodili už tu a Island je pre nich miesto, o ktorom hovoria: „Tu som doma...“

Aké národnosti sa najviac hlásia ku katolíckej viere? Koľko z nich je domácich Islanďanov?

Najviac je asi veriacich poľského pôvodu. Z Islanďanov môže byť okolo 3000 katolíkov.

Čo iné cirkvi a náboženské spoločnosti? Island okrem katolicizmu pozná severské pohanské náboženstvá a luteranizmus.

Väčšinové náboženstvo je tzv. Islandská národná luteránska cirkev. Okolo 90 %. Katolíci tvoria asi 4 % a zvyšok, to je všetko možné. Áno, sú tu aj novopohania, ktorí sa snažia o renesanciu starých vikingských kultov, ale to je skôr o tradícii ako o viere (ako keď si u nás niekto povie, že bude znovu chodiť v kroji a nenechá si to vyhovoriť...) a množstvo je zanedbateľné. Akurát, že narobia dosť kriku.  

Island sa uvádza ako príklad sekulárnej krajiny. Zodpovedá tomu aj počet ateistov a agnostikov?

Ešte som tu skutočného ateistu, teda človeka, ktorý naozaj neverí v Boha alebo nejaké božstvo, nestretol. Dokonca aj komunisti, a tých som tu už stretol a aj pochovával. Väčšinou je to o problémoch s inštitúciou cirkvi ako takou.

Ako vníma islandská spoločnosť Katolícku cirkev?

Poväčšine o nej ľudia nevedia až tak veľa a ani ich to až tak nezaujíma. Vedia o pápežovi a oceňujú ho, vedia o našich omšiach, vedia aj o našich problémoch a postojoch napríklad vo veci potratov, eutanázie a podobne. Avšak stačí, že sa v novinách objaví správa o zmene ceny za kilo ulovenej ryby a už je debata úplne inde...

Zájdu aj na omše? Stáva sa, že domáci prídu do kostola a povedia, že ich zaujala katolícka viera a chcú ju spoznať bližšie?

Áno, stáva sa to. Ale nie sú to nijaké davy.

Island je liberálna krajina. Umelé potraty sa môžu vykonať do 16. týždňa tehotenstva, homosexuálne manželstvá a adopcie detí týmito pármi sú takisto dlhšiu dobu legálne. Fungujú na Islande pochody za život? 

Diskusia o týchto, pre nás takých citlivých a bolestivých témach, veď ide o ľudské životy, tu nie je tak emotívne vystupňovaná. Preto sa ľudia ani nevedia zapáliť na náš spôsob za alebo proti. Demonštratívne prostriedky sa tu všeobecne málo používajú, lebo prístup do otvorenej diskusie ma vlastne takmer každý. Umožňuje to práve fakt, že spoločnosť je taká málopočetná a pomerne tolerantná, že nezvykne používať takéto vyhranené spôsoby. Manipulácia verejnej mienky prostredníctvom médií totiž nie je taká silná ako napr. v ostatnej Európe.

Ako teda vyzerá diskusia o týchto témach?

Keďže to nie je téma číslo jeden, tak sa masmédiá o to až tak nezaujímajú, a teda sa to veľmi nedostáva ani do televízie, ani do novín. Ale medzi ľuďmi sa to vie, ako som už odpovedal, a jednoducho to berú a evidujú.

Aké konkrétne kroky robí miestna Cirkev, aby sa šírilo dielo evanjelizácie? Sú na Islande katolícke školy? Organizujete evanjelizačné podujatia?

Katolícka škola tu bola len jedna, ale zanikla. Zvláštne evanjelizačné podujatia organizujeme veľmi málo. Znovu preto, lebo tu všetci všetko vedia, ale snažíme sa najmä my kňazi a ostatní, ktorí sú činní v Cirkvi, brať ako evanjelizačné podujatie všetko to, čo nám Pán Boh sám pripravil. A tak pre mňa je príležitosťou k evanjelizácii každá jedna sv. omša, krst, sobáš, pohreb. Každé stretnutie, na ktoré ma pozvú z nejakého dôvodu. To všetko mi dáva možnosť svedčiť o viere, o Cirkvi, o Bohu. Až tak nepotrebujem robiť voľačo výnimočné.

Koľko je katolíckych kňazov na Islande? A koľko z nich je pôvodom z Islandu?

Osemnásť. Z nich je len jeden Islanďan.

Island zažil ekonomickú krízu. Ako sa to pretavilo do bežného života? Zažili ste, že za vami prišiel človek, ktorý nevedel, ako ďalej žiť, lebo je ekonomická kríza?

Áno, v tom čase keď to kulminovalo, ľudia chodili aj za nami po pomoc a povzbudenie.

Ste čerstvo vysvätený biskup. Máte konkrétne plány, ktoré chcete naplniť alebo nechávate veciam voľnejší priebeh?

Prvý a najdôležitejší plán je ten katechizmový, ktorý je odpoveďou na otázku v starom katechizme: Načo je človek na svete? A tá odpoveď je Pána Boha poznať, dobre žiť, pobožne umrieť a večnú blaženosť v nebi dosiahnuť. A to by som chcel nielen pre seba, ale pre každého, s kým sa stretnem. 

Rozhovor bol autorizovaný. 

Viac informácií v angličtine o Katolíckej cirkvi na Islande tu. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo