Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. august 2021

List KDH-ákom, ktorý neodišiel

Aj teraz stretávam niektorých členov KDH, ktorí doteraz nevedia, či som odišiel, alebo neodišiel z KDH a už vôbec nevedia okolnosti môjho odchodu. Považujem za korektné ich o niektorých skutočnostiach, ktoré boli dôvodom môjho odchodu z KDH, aspoň takto informovať. Iná, vnútrostranícka možnosť mi nebola umožnená. V apríli tohto roku som napísal členom Predsedníctva KDH list prosbou, či by ho neposlali delegátom snemu. Dostal som odpoveď, že ho nepošlú.
List KDH-ákom, ktorý neodišiel

Aj teraz stretávam niektorých členov KDH, ktorí doteraz nevedia, či som odišiel, alebo neodišiel z KDH a už vôbec nevedia okolnosti môjho odchodu.

Považujem za korektné ich o niektorých skutočnostiach, ktoré boli dôvodom môjho odchodu z KDH, aspoň takto informovať. Iná, vnútrostranícka možnosť mi nebola umožnená.  V apríli tohto roku som napísal členom Predsedníctva KDH list prosbou, či by ho neposlali delegátom snemu. Dostal som odpoveď, že ho nepošlú.

Poviem si, môžem sa tomu ľudsky čudovať, ale zostáva mi to iba rešpektovať. Ja som si žiadne súbory mailových adries členov KDH neposťahoval, aby som im ho mohol poslať mailom, tak ten list, síce s odstupom času, ale pošlem aspoň takto. List je písaný v apríli, ale všetko platí aj teraz, kopírujem ho tu presne v tom znení,  ako bol 10.4. poslaný na Predsedníctvo KDH.  

Venoval som štyri roky života intenzívnej práci v KDH, presne tak, ako som to sľúbil. Niečo vyšlo, niečo nevyšlo, úprimne však poviem, že po tom všetkom, čo sa urobilo, som nečakal takú nemilosrdnosť od niektorých ľudí.

Nesvedčí to nám, špeciálne nám, ktorí si hovoríme, že sme súčasťou kresťanského spoločenstva.

Ja mám svoje svedomie čisté. Z  KDH som nechcel odísť, ale mám svoju dôstojnosť. Nemôžete zostať v spoločenstve, kde sa ku Vám takým spôsobom dávajú najavo, ako vami pohŕdajú /stále rozmýšľam, prečo vlastne/.

Mne sa plat nezvýši, ani nezníži, či budem alebo nebudem v KDH, ani či budem, alebo nebudem v nejakej  funkcii, v nejakom úrade.  V tom je moja sloboda rozhodnutia. Sloboda rozhodnutia, že nebudem tam, kde sa k vám po tom všetkom takým spôsobom správajú.

Nikdy som nebol farizej ani pokrytec, niekedy som bol možno viac priamy a úprimný, ale v tom obrovskom  mori pokrytectva, v ktorom sa tu na Slovensku kúpeme, mi to prišlo dôležité, napriek tomu, že to bolo a je nebezpečné.

Pokrytec pokrytca spozná na kilometer, chránia sa navzájom, vedia, že ich spoločným  nepriateľom je pravda a úprimný človek, ktorý ju hovorí. Takí ich dokážu odhaliť a pomenovať, preto sa vždy vedia spojiť a urobiť všetko preto, aby ten úprimný hlas utopili.

Modlím sa za to, aby mi Pán Boh dal toľko síl, aby som  nebol odkázaný robiť také veci, aké boli niektorí ľudia schopní robiť na svojej politickej ceste.

Samotný list:

Vážený stranícky kolega, kolegyňa,

ubehol už viac ako rok od konania posledných parlamentných volieb a s takýmto odstupom času je už možno aj správna chvíľa na vyjasnenie si niektorých skutočností. Tento list som mal napísaný už na „výročie“ jedného roku po voľbách, ale nechcel som Vás  ním v čase pred Veľkou Nocou zaťažovať a rozhodol som sa ho Vám zaslať až teraz.

Bolo mi cťou viesť hnutie KDH v časoch 2016 – 2020. Viedol som KDH ako neparlamentnú politickú stranu a žiaľ, nepodarilo sa pod mojím vedením KDH doviesť do parlamentu. O príčinách bolo popísaného veľa, odstup času nám umožňuje vidieť veci z nadhľadu. Niektoré skutočnosti som sa snažil popísať za čerstva v liste, ktorí niektorí z Vás dostali hneď po voľbách 2020.

Súčasný časový odstup mi umožňuje aj s určitým nadhľadom komentovať aj náš posledný snem v auguste 2020. Uplynulo viac ako 6 mesiacov, ale priznám sa, doposiaľ ľudsky a ani politicky nechápem, prečo bolo nutné zo strany manželov Majerský-Lexmann  vyvinúť takú enormnú snahu, aby som sa podpredsedom hnutia nestal.

Nerozumiem tomu ľudsky. To možno ale preto, že asi naozaj nie som autentický kresťan, plný krásnych vyjadrení, ale opačných činov. Ten autentický slovenský politický kresťan, ktorý zlo neodpláca dobrom, ale naopak, dobro odpláca zlom. Mal by som sa to už konečne naučiť, problém ale je, že toto sa nechcem naučiť. Podľa mňa to tak nie je správne.

Áno, som ikonou zlyhania tej slovenskej verzie kresťanskej politiky. Tú írečitú slovenskú verziu vedia robiť politici, ako M. Kotleba, M. Mazurek, B. Kollár, R. Vašečka, A. Záborská, Š. Harabin. To sú titáni kresťanskej politiky, oni to vedia a ja som popri nich neschopný. Uvedomujem si to.

Predsedom KDH som sa stal, keď bolo hnutie mimoparlamentným hnutím a  preferencie malo niečo tesne nad tri percentá. Keď som sa funkcie predsedu vzdal, KDH tiež bola mimoparlamentnou stranou a do parlamentu sme neprešli tesne. Chcem aj tu vyjadriť potešenie nad posledným naším prieskumom.

V konkurencii už spomínaných  titánov slovenskej  kresťanskej politiky a emočnej  vlny pre bláznivý projekt OĽaNO typu: „Koľko tenistov nájdeš, toľko ich dáš na kandidátku“ a samozrejme, aj pre moju neschopnosť, nám chýbalo 0.3%, aby sa KDH stalo parlamentnou stranou.

  • Áno, je aj moja vina, že neparlamentná strana zostala neparlamentnou stranou.
  • Áno, aj mojou vinou KDH získalo prvýkrát vo VÚC voľbách post župana a najviac poslancov po   Smere.
  • Áno, aj mojou vinou KDH bolo druhou najsilnejšou stranou v komunálnych voľbách a získali sme najviac starostov.
  • Áno, aj mojou vinou KDH obhájilo dva poslanecké mandáty v eurovoľbách, a to z pozície neparlamentnej strany.

Funkcie predsedu som sa vzdal deň po neúspešných voľbách.

Stranu som po mojom vedení zanechal konsolidovanú, s finančnými prostriedkami na činnosť o milión eur vyššími, ako som ju prevzal.

V tom našom tvrdom a neľútostnom spoločenstve viem, že pre mňa nie je poľahčujúcou okolnosťou ani to, že tá emočná vlna, ktorá vyhnala OĽANO na 25 %, skoro zmietla stranu bývalého prezidenta, s veľmi silnou kandidátkou a s trojnásobným rozpočtom. Rovnako skoro zmietla parlamentnú stranu SAS s jasnou agendou, s osobnosťami a rovnako trojnásobným rozpočtom.

A áno, nás tesne zmietla.

Za všetky tieto moje viny sa ospravedlňujem, ale ani tieto chyby neboli tak veľké, aby sa snem v auguste 2020 stal skôr snemom o tom, koho nezvoliť, ako koho zvoliť.

Inzercia

Naozaj som sa ľudsky čudoval tej enormnej snahe, ktorá bola vyvinutá, aby som sa nestal podpredsedom. Podľa mňa tak krutí nie sú v žiadnej strane. Ja by som sa obrazne povedané určite nehádzal pod vlak, ak by pán Vašečka v našich straníckych  voľbách 2018 povedal, že chce  kandidovať za podpredsedu. Rešpektoval by som výsledok.

Naozaj neviem, čím som tak hrozne ublížil niekomu u nás, že konali tak, ako konali.

Nerozumiem tomu ani politicky. Naozaj si myslím, že ak by KDH vyslalo signál, že v sebe dokáže integrovať aj viaceré podoby vnímania kresťanskej politiky, bolo by to pre stranu plusom. Nemyslím si, že vydezintifikovať po Hlinovi bolo to, čo slovenská verejnosť očakávala od KDH. Možno to očakávali sponzori a autentickí kresťania, s ktorými sa teraz asi KDH bude spájať, keď už po Hlinovi vydezintifikovali a vysvätili priestory. Ale môžem sa mýliť, som v tom pokorný.

Lenže ten obraz svätosti niekoho nesedí a kto vie, o čom hovorím, ten vie.

Bojím sa, že budeme teraz ukazovať a potvrdzovať pokrytecký obraz farizejský obraz našej politiky. Budeme chcieť od iných, aby robili to, čo my sami nerobíme. Korektne som na sneme povedal, že sa chcem venovať práci vo verejnom priestore. Chcem zostať politicky činný. Vďaka Pánu Bohu v demokracii, ktorú si nadovšetko ctím, si na to, aby som tam mohol byť, nemusím pýtať od nikoho povolenie.

Po voľbách, či po našom volebnom sneme som nekomentoval, čo by malo, resp. nemalo KDH robiť, je to plne v kompetencii tých, ktorí KDH riadia. Držím im palce.

S určitými rozpakmi však vnímam činnosť hnutia a jeho schopností niečo nabrať z tých veľkých počtov voličov,  ktorí v húfoch odchádzali od strán koalície. Škoda, že skoro všetkých a len s malou námahou získal P. Pellegrini.  Túto poznámku som si dovolil až teraz.

Dovolím si aj na ilustráciu toho, že niekto nie je schopný prekročiť svoj obraz, pripomenúť  inú skutočnosť. KDH vytváralo odborné tímy. Je to dôležité, držím týmto tímom palce, ale dopátrať sa k niektorým informáciám o nich, je viac ako ťažké. Len sprostredkovane som sa dozvedel, že lídrom pre poľnohospodárstvo je M. Čaučík. Maroša Čaučíka si vážim, koniec-koncov sa aj veľa urobilo, aby Maroš Čaučik bol do určitého momentu relevantným a dôstojným kandidátom na prezidenta, ale pri všetkej úcte k nemu, sa mi jeho meno s poľnohospodárstvom neasociuje.

Som vyštudovaný poľnohospodár, aktívne sa poľnohospodárstvu venujem a dovolím si tvrdiť, že aj tomu primerane rozumiem. Bol som však nehodný toho, aby mi niekto čo i len zavolal a opýtal sa, či nemám záujem pracovať v takej skupine. A pýtam sa: To je tá stratégia spájania, ktorú predstavil predseda M. Majerský na sneme v Ružomberku?

Moja sloboda bola vždy veľká a vždy som si ju úzkostlivo chránil. Slobodu toho, že robím to, čo si myslím, že je správne. Slobodu toho, že ma nikto nemôže vydierať za to, že niekedy som od niekoho niečo zobral bokom, či urobil niečo, čo sa nemá. Slobodu toho, že po úpenlivom hľadaní mojich hriechov  sa našlo iba to, že som nevedel povedať desatoro.

A aj to bolo trochu inak.

V relácii na Markíze, kde som bol spolu s I. Matovičom, sme ani jeden na tú otázku neodpovedali s tým, že asi by nám niečo vypadlo. Zaujímavé, že k tomu Matovičovi sa potom obrazne niesla moja hlava na tanieri, na znak toho, že KDH už teraz nebude I. Matoviča kritizovať a hlavne, aby nepostavil, resp. podporil kandidáta na župana v Prešove.

V druhej relácii som desatoro na výzvy moderátora povedal, ale jedno prikázanie mi vypadlo.  „Cti otca a matku svoju“. Asi je pravda, že podvedomie je silné, ktovie asi by aj niekomu inému vypadlo, ak si zažil to, čo som ako dieťa zažil ja. Chcem zostať slobodný, priamy, úprimný a férový a myslím, že tých druhých je už naozaj dostatok. Moja sloboda bola, aj je aj v tom, že nie som tam, kde ma nechcú, tam, kde nie som vítaný, či dokonca ako niekto povie, tam, kde škodím. To naozaj nechcem.

Vážim si veľa ľudí v KDH a budem si ich vážiť.

Na niektorých sa môj názor zmenil, ale nerobím z toho nejaké hysterické závery, taký vie byť život. Takí vedia byť ľudia. Možno by ich mohlo byť o niečo menej v kresťanskej strane, ale čo už. Možno by to nemusela byť stratégia prežitia v našej strane, možno sme už mohli byť inde, ak by nebola.

Sľúbil som vernosť manželke, nie strane.

Ženil som sa s ňou, nie so stranou a ak ma strana nechce, či nie som jej hodný, pochopím to. Možno mi to treba povedať a potom treba povedať, že nastal čas aj sa rozísť. Nebudem si vybavovať žiadnu nulitu, vždy budem bývalým predsedom KDH.

Vždy budem konzervatívec a kresťanský demokrat.

Počkám jeden mesiac  na návrh od predsedu KDH M. Majerského, akým spôsobom chce so mnou spolupracovať. Na základe toho sa rozhodnem, ako budem ďalej pokračovať.

Ďakujem Vám za trpezlivosť dočítať to až sem. Považoval som za korektné správne Vám to napísať.

Všetko dobré,

Držte sa.

Alojz Hlina

Odporúčame

Blog
Annibale Bugnini: Profil architekta pokoncilovej liturgickej reformy

Annibale Bugnini: Profil architekta pokoncilovej liturgickej reformy

Arcibiskup Bugnini bol jednou z najvplyvnejších postáv katolíckej Cirkvi v 20. storočí. Svätá omša, ako ju poznáme dnes nesie rukopis tohto muža. Hoci Bugnininov vplyv je hmatateľný, liturgická reforma je dodnes v istých katolíckych kruhoch vnímaná kontroverzne. Kto bol Annibale Bugnini? A prečo musel až dvakrát počas svojej cirkevnej dráhy odísť do „exilu“?

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.