Aby sme ohlasovali nepančované evanjelium

K Ježišovmu evanjeliu sa hlási iba tretina zo 7 miliárd ľudí. Je to preto, lebo

je to pre nich veľmi vysoká morálna a intelektuálna latka, ktorú si preskočiť netrúfajú?

Vyše miliardy, čiže vyše tisíc mil. ľudí sa hlásime ku Katolíckej Cirkvi. Iná miliarda sú

nekatolícky kresťania roztrúsení v mnohých podobách kresťanstva. Keby chcela vyššia

moc, tak by bola iba jedna Cirkev. Bolo by to však úprimné? Boli by sme všetci

navonok katolíci a chodili by sme iba do katolíckych chrámov, ale boli by tam však aj

mnohí bludári, popierajúci podstatné dogmy viery a pristupovali by s veľkou

pravdepodobnosťou nehodne k platným sviatostiam.

Výsledok by bol, že by na nich i na nás ostatných prichádzali nie požehnania, ale stále

ťažšie tresty. Z vyššieho hľadiska je milosrdenstvom, že mnohí kresťania sú členmi

rôznych cirkvičiek z neplatnými sviatosťami, lebo im chýba apoštolská postupnosť ich

lídrov. Prijímajú “premenený“ chlieb a víno nie naozaj, ale iba ako symbol. Na svojich

zhomaždeniach tým viac tancujú a tešia sa, čím viac sú od pravej Eucharistie

vzdialení. Nás katolíkov niekedy zo svojej "výšky" obvinia, že sme na svojich

zhromaždeniach príliš vážny. Nuž, ak sa trocha zamyslíme nad zmyslom nášho

stretnutia na sv.omši tak vážny a zdravo konzervatívny byť aj musíme.

Po spoločnej sv. obete by sme mali byť aj radostní, lebo keby nám chýbal

tento rozmer, bolo by to nekatolícke, až choré. Ak má však niekto svoje „kresťanské“

bohoslužby iba ako stále hlučnejšiu zábavu, ak sa ideme liečiť všetci ako hlúpe ovce

bez spomenutia zmyslu nesenia kríža, ako je to v niektorých nekatolíckych

spoločenstvách bežné, tam sa ponúka nie poctivá výživa, ale vo voňavom obale

duchovne zaplesnený chlebík bez Kristovej podstaty a pančovaným a prisladeným

vínom bez podstaty poctivej lásky.

V katolíckej tradícii je prísne dodržiavaná disciplína, že v omšovom víne nesmú byť

nijaké umelé prísady. V tomto cirkevnom predpise je ukrytý hlboký zmysel.

Ak si samozvaní lídri skopírujú od katolíkov bibliu a začnú ohlasovať evanjelium a takto

bez licencie nábožne podnikať, budú za to raz niesť aj zodpovednosť. Na žiadnej

ekumenickej bohoslužbe takúto nótu asi počuť nebudete. Asi by to v zárodku narušilo

vzťahy. Ak by sa pridala ku nej aj naša sebakritika, že aj my katolíci budeme ešte

vážnejšie zodpovední za pančovanie evanjelia iným spôsobom, tak by naše

ekumenické vzťahy nabrali iba hlbší rozmer. Ak sa verejne niekde ignorujú

tri katolícke piliere,/ tisíc krát dôležitejšie než tie dôchodkové/ čiže

panenská Ježišova matka, pápežská autorita a platná eucharistia,

pridáva sa tak do Božieho Kráľovstva akoby umelá želatina do poctivého tvarohu.

Ak má v sebe ktosi priodvážny nenávisť voči týmto trom pilierom,

tak primiešava do svojho ohlasovania aj jed. Mal by ho niekto aj napomenúť.

Na jednej strane je dobré, že sa evanjelium ohlasuje, ale na strane druhej to nemôže

byť dobré, ak niekto dlhé roky iných zavádza, kŕmi mnohých týždeň čo týždeň neplatne

vyslúženými sviatosťami a káže o vyprázdnenom Kristovom kríži./ čiže ohlasuje

kresťanstvo iba ako zábavu a radosť bez nesenia si osobného kríža/ A aby dosiahol

"dokonalosť" ešte sa aj s obrovskou drzosťou zahryzne ako had do trpiacich kresťanov

a označí ich za strestaných „bohom“. A vyškerí sa im do tváre aký je len "zdravý a

úspešný". To je fakt vrchol, ale nekresťanského a neľudského cynizmu.

Na bohoslužbách kresťanov sa produkuje aj istý pokrm pre telo i ducha.

Totálna neznalosť, až trestuhodná slepota je tvrdiť, že je všade rovnaká kvalita.

Rozum sme dostali aj na to, aby sme rozlišovali.

Katolíci sa nezvykneme/ až na výnimky/ o nekatolíkoch vyjadrovať pohrdlivo.

Aj keď vieme, že sa tam ponúkajú kresťanské produkty v rôznych stupňoch nekvality.

Tak ako sa ponúkajú v hypermarketoch zlacnené ovocia v rôznych stupňoch nahnitosti.

Čím sú horšom stave, tým sú lacnejšie. Teda aj dostupnejšie pre darmožráčov.

Ten, kto nestratil sebaúctu, ten si do svojho tela nahnitú potravinu nedáva, lebo vie, že

by si tak sám spôsobil zdravotné komplikácie. Keď sa však na Sv. Katolícku Cirkev

ktosi osopí a kôli nejakému Judášovi, ktorý sa v nej nemôže nenachádzať, a osočí sa

tak celé Božie Dielo ako prehnité, vtedy si myslím, že je našou povinnosťou sa ozvať

a nenechať kydať na hlavu tým, ktorým to nepatrí. Rôzne milosti, ktoré sú v rôznych

podobách po celom svete, aj v rôznych iba niekoľkoročných a nekompletných cirkvách,

sú totiž ovocím svätých obiet predovšetkým tej pôvodnej, čiže Petrovej Cirkvi.

Kto je pravý učeník, ten tomu rozumie, rozlišuje a Matku Cirkev bráni.

Aj sám Ježiš sa na krížovej ceste ozval, keď mu nejaký

darebák dal zaucho : „Ak som zle povedal, tak dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre,

prečo ma biješ ?!“ /Jn 18,23/