Priateľky a milenky kňazov

V Starom zákone natrafíme u prorokov na mnohých miestach na výčitky Jahveho

svojmu ľudu, svojej neveste a šľachetnej vinici, aby radikálne opustila obcovanie so

škodlivými milencami, ktorí sa jej ponúkajú, až tisnú z okolitého pohanského sveta.

Dnes by napr. taký Jeremiáš nahlas pomenoval naše biedy aj v kňazských radoch.

Jeden dekan sa až opil láskou k Ješitnosti, iný farár po dlhoročnom intímnom vzťahu

s Obezitou čaká dvojičky , ďalší kaplánko sa najradšej cukruje s Povrchnosťou.

Našli by ste aj takého pacienta, ktorý sa nechá titulovať iba ako pán doktor, čo asi

10 x viac než Pána Ježiša i so všetkými svätými miluje svoju najmilšiu, /š/ tetku Kariéru.

Alebo aj toho, čo sa asi chystá na parody - olympiádu v prepadnutí sa hanbou a okrem

Lakomosti sa "sakrálne osobášil" aj zo Zbabelosťou a Nemilosrdnosťou, ktorá sa denne

nadchne už len z toho, ak niekoho odsúdi. A on sa z toho tuším roky ani nespovedá...

Tieto "frajerky" niekomu zdanlivo pomáhajú. Nie však do neba.

Robia peklo zo života iným kolegom, veriacim, a nakoniec i fičúrovi, ktorého

vernosť ku sebe samému asi desaťročia nepozná žiadnu neveru.

Frajerka to je tá sila, ktorá pomáha byť väčším frajerom. Čiže buduje pýchu.

Takéto "milenky" sú zakázané. V sakrálnom priestore jednoducho nemôžu byť legálne.

V realite však bežne šarapatia. Paradoxne sa im darí aj pod celibátnou maskou.

Ak je niekto ozaj Kristovým kňazom , ten sa novozákonným farizejom stať netúži.

Ten si nájde určite nejakú dôstojnejšiu Priateľku.

Napr. Meditáciu. Či Liturgiu. Alebo Históriu. Či Spiritualitu sv.Ignáca. Pastorálnu

medicínu. Filozofiu. Alebo Vedu či Prírodovedu. Nie hocijakú Hudbu. Teológiu tela.

Hagioterapiu. Homiletiku. Misiológiu. Etiku či Estetiku. Niekto si trúfne aj na Mystiku.

Veru, nie je dobre človeku samotnému...

Aj kňaz je len človek.

Cirkev je miesto, kde by sa to nemalo točiť všetko okolo padlých žien / čiže

stelesnených bludov a nerestí/ a peňazí, ako už skoro všade inde.

.

Páter Róbert nám raz na duchovných cvičeniach pripomenul, že

v tomto svete je veru umením , aby kňaz zostal normálnym človekom.

Kňazské ideály nás však vedú, aby sme išli ďalej, a prežívali aj čosi nadprirodzené,

až posvätné, nie iba priemerné a pozývali ku tomu s priateľkou Nezištnosťou aj iných.