Veru ku týmto dvom odlišným stavom smerujú tí, čo sa snažia o identitu kňaza.
Kňaz robotník má ako prioritu „Čo si dnes odo mňa praješ Pane Ježišu. Ja nie som až taký dôležitý, ani môj úspech ani moja povesť. Čo si praješ Ty. Aký je tvoj plán so mnou.“ Slúži, pomáha ako vie. Aj nenápadne. Neraz bez vďačnosti. Roky sa namáha v nejakej oblasti Božieho kráľovstva a potom ho nejaká cudzia čierna ovca, čo ho ani nepozná a nepozná ani on ju, u baču alebo u medveďa či vlka udá, a on ide na iné pôsobisko za podobným či iným druhom pastierskej práce. Takto zbiera očierňujúci „titul za titulom“ od blázna, cez otca nemanželských detí, zlodeja farských peňazí, frajerkára až po pedofila.
Kňaz manekýn, to je vyšší level. Už od seminára. Toho priorita sú tiež tituly. Ale nie tie degradújúce,a platiace až v nebi, ale tie, ktoré uznáva svet. Jeho prioritou je to, čo vyhovuje môjmu postupu nahor v spoločenskom rebríčku. V odbornosti a tzv. renomovanosti. Na výpomoc kolegovi nemá čas, on išiel za kňaza nie aby iných spovedal, ale aby im ešte pred tridsiadkou robil profesorské prednášky. Chodí iba pekne nahodený. Nevie čo sú špinavé monterky, ani duchovne špinavé monterky. Jeho asexuálna čistota je uchvacujúca. Kým kňaz robotník sa s ňou nevystatuje, ale roky svoju ľudskosť spracuváva, lebo ju podedil v znesvätenom stave, a to si aj bez mučenia prizná, kňaz manekýn s tým žiaden problém nemá a klame že ani nemal. Asi si ten problém vyriešil radikálnou duchovnou kastráciou a vydrapil si erós aj s káblikmi.
Raz a navždy. A bez boja. Stačilo trochu bezcitného násilia voči sebe, a je to.
Tak sa stal asexuálom, ktorému začne však ako vedľajší účinok rásť neprirodzená pýcha, ktorá sa vyžíva v odsudzovaní iných, čo sa pošmykli. Duchovná neplodnosť sa mu bude prejavovať tak, že dosiahne sedem akademických titulov a tri cirkevno hierarchické, a stále cíti,že to je málo, a že musí na sebe ešte viac pracovať a ešte viac tlačiť na iných, aby podávali výkony ako otroci. A bude aj všelijako vymýšľať, ako komplikovať život robotníkom a robotniciam medzi zasvätenými, ozajstným veriacim či študentom. A dokonalosť si cibrí stále sofistikovanejším spôsobom, ako trestať tých, čo nie sú kariéristi, primitívni donašači či radikálni asexuáli, čo sa vyvýjajú nie raketovo ako hotoví "svätci", ale normálne ako ľudia aj ako kresťania, a čo sa netúžia stať egyptskými otrokmi v nejakej virtuálnej pyramíde, kde sa pestuje narcizmus ako vrchol.
Kňaz manekýn sa vie ukázať. Navonok vie, ako sa to má robiť. Ako na ľudí herecky zapôsobiť. Ten má čistý štít. Nič nečisté sa ho nedotklo ani on sa ničoho nečistého ani nedotkol. Namočiť sa do problému, to mu nehrozí.Rád sa dáva odfotiť s rôznymi "matkami terezami", ktoré sa nečistých vecí dotýkať v práci musia lebo to vylepšuje jeho imidž.Neudáva ho roky nik, a to preto, lebo robí iba "veľké" veci a „dokonale“. Asi ako poloboh. On ľudské potreby asi nemá. Keď treba však kolegu robotníka alebo temnými silami napadnutého slušného človeka obrániť, buď nemo mlčí alebo podľa potreby pridá nejaké to obvinenie a potom rýchlo strčí hlavu do piesku a má ju tam pevne zastrčenú. Aby jeho rokmi vybudované meno a postavenie, čiže "to v kňazstve najpodstatnejšie" nebolo nijakým spôsobom, nikým a ničím ohrozené...