Pred koncom sveta...

Koniec osobného života a nášho malého sveta bude 21.12.2012 pravdepodobne

asi pre dvestotisíc ľudí na tejto planéte. Tak ako to je štatisticky priemerne každý deň.

Kto nám zaručí, že medzi nimi nebudeme ja alebo ty? Preto sú reči o tom, že príde raz

koniec vlastne užitočné.

Bodaj by nás priviedli k zamysleniu, o čom je vlastne zmysel nášho života.

Bodaj by sme žili tak, aby sme sa na svojom konci nemuseli za seba hanbiť. Aby sme

si to podstatné vnútorné bohatstvo zobrali zo sebou a nežialili nad tým, že ho tu

necháme. My kresťania musíme pripomenúť prihorlivým apoštolom apokalýps, že sám

Ježiš nám pripomenul, že ani on ten dátum nevie, iba Otec v nebi to vie. Čiže kto tvrdí

presný dátum konca sveta pre všetkých je klamár, čo sa povyšuje nad Božieho Syna.

Ježiš nás varoval na viacerých miestach, že sa nám treba pripraviť aj na jeho druhý

príchod, aj na slávu Jeho Kráľovstva. Veriaci v Neho tak robí. A berie to vážne.

Zaujímavé je upozornenie, že jedno zo znamení bude prenasledovanie svetom a

ochladnutie lásky medzi ľuďmi. Svet nie je iba sekulárne prostredie, ale jeho najlepší

spolupracovníci sú falošne svätí a pýchou naplnení farizeji v prostredí sakrálnom.

Kto a čo sme my vlastne zač sa nám samým aj iným naplno ukáže pri prenasledovaní.

Čiže pri skúškach a ťažkých chvíľach života. Nie pri tých príjemných či slávnostných.

"Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. / Mt 24.10 /

Tak definuje evanjelium podstatu odpadnutia od viery a tzv.ochladnutie lásky.

Ježišovmu príkazu o napomenutí najskôr medzi 4. potom medzi 6.očami, ktorému v

praxi nevenujeme neraz pozornosť a úplne bežne veselo sa po znaku pokoja v kostole

ohovárame, osočujeme a aj udávame, by sme po hlbšom zamyslení sa dali väčšiu

pozornosť než na mnohé iné.

Teda nie iba vlažne pristupovať k sviatostiam, málo navštevovať sv.omše, žiť sexuálne

bez manželstva, málo sa modliť, nerešpektovať pravé autority, málo sa venovať šírkam

Sv.písma, ísť sa v advente či pôste zabávať, nepodeliť sa s chudobnejšími, a pod.

Takéto definície ozbíjania sa od viery a lásky totiž máme neraz my, čo sa hrdíme

že sme kresťania, ale podstatu veci evanjelia nám prekrývajú neraz naše svojské

interpretácie kresťanstva.