Obri - Nefilim II.

Boží synovia zmieňovaní v knihe Genezis mohli byť mimozemšťania, ale nielen. Mohli to byť aj príslušníci nejakej vyspelejšej civilizácie, ktorí sa javili ostatným ľuďom ako vyššie bytosti, a preto ich nazvali Božími synmi. To, že to tak mohlo byť, ukazuje príklad z dejín dobývania Ameriky, keď Aztékovia považovali Cortézových Španielov spočiatku za bohov. Z akej dávnej vyspelej civilizácie by mohli pochádzať potom títo Boží synovia? Do úvahy prichádza civilizácia Atlantídy.

Prvá zmienka o Atlantíde je zo 4. st. p. n. l., kedy o nej písal Platón v dialógoch Timaios a Kritias. O Atlantíde sa zmieňujú aj niektorí neskorší autori ako Diodoros Sicílsky z 1. st. p. n. l. V Timaiovi Platón píše, že keď bol jeho predok, významný aténsky zákonodarca, Solón, okolo 600 p. n. l. v Egypte, ukázali mu kňazi v meste Sais stĺpy, na ktorých boli nápisy o potopenom ostrove Atlantída. Ostrov sa mal potopiť pred 9 000 rokmi (čiže cca 9 600 p. n. l.) a mal sa nachádzať za Heraklovými stĺpmi (Gibraltár) v Atlantickom oceáne. Podľa tohto ostrova sú Atlantický oceán a tiež pohorie Atlas pomenované.

V Atlantíde existovala vyspelá civilizácia, neskôr však došlo k úpadku mravov, k zneužívaniu technických a duchovných znalostí, čo nahnevalo bohov. Boží hnev sa prejavil ako séria katastrof (zemetrasenia, sopečná činnosť, možno pád asteroidu), v dôsledku ktorých sa ostrov potopil.

Tento príbeh o Atlantíde dosť pripomína biblický príbeh o potope a ja si myslím, že ide o jednu a tú istú udalosť. Teda biblické rozprávanie o potope vlastne hovorí o zániku Atlantídy. Biblická správa o potope je prevzatá zo starších mezopotámskych zdrojov, ale podobné príbehy o potope sa vyskytujú takmer po celom svete. V Afrike, v Ázii, Severnej a Južnej Amerike, v Tichom oceáne, ale aj u Keltov a Germánov. V Biblii sa označuje postava, ktorá prežila potopu Noe, u starých Grékov je to Deukalion, v Epose o Gilgamešovi Utanapištim, v Indii Manu, autor známeho Manuovho zákonníka. Keby sa biblická zmienka o potope vzťahovala na nejakú lokálnu potopu v Mezopotámii (Archeologicky je v Mezopotámii doložených len viacero regionálnych záplav.), potom by sa len ťažko v časoch bez mobilov a internetu odrazila v mýtoch celého sveta.

Existenciu mýtov o veľkej (nie však celosvetovej) potope a podobné architektonické prvky stavieb na oboch brehoch Atlantiku by mohla vysvetliť migrácia preživších Atlanťanov do Ameriky, do Egypta, do Európy a do Ázie.

Biblická zmienka o potope je v niečom určite prehnaná, lebo aj keby spadla všetka voda, ktorá je v oblakoch, tak by nedokázala spôsobiť celosvetovú potopu. O koľko by nastalo zvýšenie hladiny morí a riek, to sa dá exaktne vypočítať. Tak isto bolo technicky nemožné, aby Noe vzal na palubu pár z každého živočíšneho druhu. Tu asi autor biblického textu popustil uzdu svojej fantázii. V jadre však môže byť tento príbeh pravdivý. Autor knihy Genezis (Mojžiš?) prevzal možno už trochu pokrivenú tisícročia tradovanú mezopotámsku správu o zániku Atlantídy. Ak sa v Biblii hovorí skutočne o Atlantíde, potom by bola Atlantída aj kandidátom na pozemský raj, na miesto, kde vznikol človek.

Jednoznačné vedecké dôkazy o Atlantíde chýbajú. Sú len mýty, vyjadrenia jasnovidcov, určité indície a niektorí antickí autori, najmä Platón. Z jasnovidcov o existencii Atlantídy hovorili zakladateľka Teozofickej spoločnosti Helena Blavatská, Spiaci prorok Edgar Cayce, Rudolf Steiner, Paul Brunton a niektorí ďalší. Podľa ich vyjadrení vytvorili Atlanťania vyspelú civilizáciu, hoci postavenú na inom type znalostí, akými disponujeme my. Vraj vedeli využívať silu nerastov na generovanie energie a silu rastlín na pohon lietajúcich zariadení.

V Mexiku boli nájdené vyobrazenia, ktoré ukazujú ľudí ovládajúcich nejaké stroje a podľa Dänikena, a iných podobne zameraných autorov, ide o mimozemšťanov na lietajúcich strojoch. Ak však Atlanťania dokázali lietať, nemohlo by ísť o vyobrazenie atlantských letcov? Podobnou záhadou sú aj obrazce v Nazke viditeľné len zo vzduchu, ktoré podľa Dänikena slúžili ako pristávacia dráha pre mimozemských kozmonautov. Ale čo ak slúžili ako pristávacia dráha pre atlantských vzduchoplavcov? Neboli tí Dänikenovi mimozemšťania v skutočnosti Atlanťanmi?

Aztékovia verili, že ich predkovia sa doplavili do Mexika z východnej krajiny menom Aztlan. Odtiaľ je odvodné aj pomenovanie tohto národa. Aztlan, to znie podobne ako Atlantída.

Edgar Cayce okolo roku 1940 predpovedal, že niekedy koncom 60. rokov budú v Karibiku objavené zvyšky Atlantídy. V tom čase boli skutočne pri Bimini objavené kamenné platne, o ktorých si stúpenci existencie Atlantídy myslia, že ide o zvyšky atlantského prístavu (móla) resp. cesty, ale podľa skeptických vedcov mohli takéto pravidelnú útvary vzniknúť aj prirodzeným spôsobom.

Existujú o Atlantíde nejaké dôkazy ako písomnosti alebo nejaké zachované stavby? Pokiaľ ide o písomnosti, tak podľa Cayceho sa nachádzajú písomnosti dokazujúce existenciu Atlantídy v nejakej podzemnej miestnosti v blízkosti gízskej sfingy a v budúcnosti majú byť objavené. Sú tu aj Platónove dialógy Kritias a Timaios, ale tie vedci považujú skôr za produkt Platónovej fantázie. Ani žiadne stavby nie sú identifikované jednoznačne ako atlantské, hoci niektoré takými môžu byť. Do úvahy prichádza hlavne pyramídový komplex v Gíze.

O pyramídach v Gíze koluje mnoho legiend a oprávnene. Napr. aj také, že ich postavili mimozemšťania a na vrchu pyramídy pristávali so svojimi lietajúcimi taniermi. Dodnes nevieme, ako boli postavené, hoci sú na to rôzne teórie, a záhadou je aj to, ako mohli také veľkolepé stavby postaviť ľudia, ktorí používali len medené, kamenné a drevené nástroje. M. Aivanhov sa vyjadril, že to, ako boli pyramídy v Gíze postavené, sa dozvieme až vtedy, keď ich rozoberieme, čo sa niekedy v budúcnosti má stať.

Vzhľadom na náročnosť a zachovalosť týchto stavieb, sa môžeme oprávnene pýtať, či komplex v Gíze nie je výtvorom nejakej vyspelejšej civilizácie, než bola civilizácia starých Egypťanov pred 4500 rokmi. Podľa Roberta Schocha, geológa z bostonskej univerzity, by mohla byť sfinga na základe stavu erózie svojho povrchu aj o 5000 rokov staršia, ako sa dnes predpokladá. Potom by sme mohli datovať čas jej vzniku do obdobia okolo roku 7500 p. n. l.

Pyramídy nie sú len v Egypte, ale vyskytujú sa hojne aj v strednej Amerike. Vie sa aj o čínskych pyramídach, ale tieto nie sú prístupné pre verejnosť, ani pre bádateľov. Semir Osmanagič bojuje za to, aby bolo niekoľko kopcov v Bosne uznaných za umelo vytvorené pyramídy.

Záhadné útvary v Bosne. Ide o umelo vytvorené pyramídy, alebo len  o prirodzene vzniknuté kopce, ktoré majú zvláštnou zhodou okolností pravidelný tvar pyramídy?

Medzi egyptológmi prevláda presvedčenie, že pyramídy v Gíze si nechali postaviť pyšní faraóni štvrtej dynastie ako svoje opulentné hrobky. Existujú však aj alternatívne teórie o ich pôvode a účele a podľa jednej z nich ich postavili Atlanťania.

Keďže Atlantída sa mala potopiť okolo roku 9600 p. n. l., musel by pyramídový komplex v Gíze, pokiaľ by mal mať atlantský pôvod, vzniknúť pred týmto časom. Cayce  v rámci jedného svojho výkladu uviedol: „Kedy začala a skončila stavba Veľkej pyramídy? Stavali ju 100 rokov, zahájená a dokončená v období Araart-art Hermesom a Raom. Ktorý rok pred naším letopočtom bol? Bolo to od 10 490 do 10 390 pred vstupom Princa mieru (Ježiša – J. B.) do Egypta.“ (Cayce (1995), s. 114)

Belgický záhadológ Robert Bauval zistil, že rozostavenie a pomer veľkostí troch pyramíd v Gíze, zodpovedá rozostaveniu a pomerom veľkostí troch hviezd v strednom páse súhvezdia Oriona okolo roku 10 500 p. n. l. Nie je v týchto pomeroch uložený údaj o tom, kedy boli pyramídy postavené? Pozoruhodné je, že Bauvalovo zistenie sa zhruba zhoduje s údajom, ktorý uviedol Cayce.

Bauval je belgický Indiana Džons. Zaoberá sa najmä záhadami starého Egypta. Robí niečo podobné ako Däniken, ale robí to na vyššej kvalitatívnej úrovni.

Súhvezdie Orionu nebolo vybraté náhodne, pretože egyptskí hviezdopravci spájali toto súhvezdie s jednou z najdôležitejších postáv egyptského panteónu, Osirisom. Osiris je podľa niektorých interpretácií egyptským predobrazom Krista.

Stúpenci štandardného datovania pyramíd si vydýchli, keď francúzsky egyptológ Pierre Tallet objavil v roku 2013 tzv. Mererov papyrus. Ide o veľmi starý dokument, ktorý opisuje prácu a život robotníkov na pyramídovom komplexe v Gíze. Nechcem egyptológom brať ilúzie, ale ani tento papyrus nedokazuje, že pyramídy v Gíze vybudovali Egypťania, lebo robotníci z Mererovho papyrusu (Spomína sa ich tam 200, čo je ďaleko za počtom 20 000 robotníkov, ktorí mali podľa viacerých teórií pracovať na stavbe Cheopsovej pyramídy desaťročia.) sa mohli podieľať len na rekonštrukcii komplexu alebo stavali len menšie pyramídy pre Cheopsove manželky. Takže tento papyrus dokazuje len to, že tam tí robotníci vykonávali nejaké práce, ale aké to boli práce, to je už iná otázka.

Neexistuje jednoznačný, alebo aspoň silný, dôkaz, že Veľkú pyramídu v Gíze dal postaviť faraón Cheops. Je to len viera egyptológov, ktorú s nimi zdieľajú milióny ľudí po celom svete. V pyramídach v Gíze neboli nájdené žiadne zvyšky múmií (Vykrádači hrobiek sa zaujímali len o cennosti, ktoré mohli predať, ale nie o múmie, takže aspoň nejaké minimálne zvyšky múmií by tam mali byť.), ani žiadne nápisy oslavujúce činy faraóna, a to je možno preto, lebo tam žiadni faraóni nikdy pochovaní neboli. Sarkofág z druhej najväčšej, Rachefovej, pyramídy už dnes nemôžeme podrobiť vedeckému výskumu, lebo loď, ktorá ho prevážala do Európy, sa potopila v búrke v Stredozemnom mori.

V priestore nad tzv. Kráľovskom komorou vo Veľkej pyramíde sa síce nachádza kartuša s Cheopsovým menom, ale tento nápis sa tam mohol dostať aj dávno po tom, ako bola pyramída postavená. Ak niekto na nejakej stavbe zanechá svoje meno, tak to neznamená, že je aj jej autorom. Nápis s Cheopsovým menom mohli vo veľkej pyramíde zanechať jeho služobníci vtedy, keď  pátrali po knihách boha Thovtha obsahujúcich súhrn egyptského poznania (Z prameňov vieme, že Cheops pátral po týchto knihách.), alebo sa tam mohol ocitnúť počas rekonštrukcie pyramídy.

Pýtal som sa jedného slovenského egyptológa na problematické datovanie doby vzniku Veľkej pyramídy. On mi odpovedal, že tam našli drevo, ktoré na základe uhlíkovej metódy datovali do doby okolo 2400 p. n. l. Mňa však takáto odpoveď neuspokojila, lebo to drevo sa mohlo v pyramíde ocitnúť dávno po tom, ako bola postavená. V lepšom prípade je to len indícia, ale nie dôkaz.

Pyramídy v Gíze nemuseli byť postavené ako hrobky, ale ako chrámy, podobne ako pyramídy v Mexiku. Tu by sa mohol niekto opýtať, prečo sú potom v nich sarkofágy, veď tie predsa slúžili na uloženie múmie faraóna. Nie nevyhnutne. Sarkofágy sa mohli využívať aj na náboženské alebo zasväcovacie rituály. Do sarkofágu si ľahol adept zasvätenia a jeho duchovný vodca ho uviedol do stavu podobného klinickej smrti. Došlo k oddeleniu duše od tela a adept v tomto stave mohol vnímať duchovný svet. Na konci, zhruba po troch dňoch, kedy bol žiak v stave navonok pripomínajúcom smrť, ho duchovný vodca priviedol naspäť k bežnému vedomiu.

Počas rituálu došlo k duchovnej premene človeka, preto by sme mohli povedať, že do sarkofágu si ľahol starý človek, ktorý umrel a zrodil sa, alebo znovuzrodil sa, nový, duchovne premenený človek.  Tento rituál, alebo skôr jeho dozvuky, je dodnes prítomný u Slobodomurárov, ktorí svoj pôvod odvodzujú od starého Egypta. Kandidát zasvätenia si ľahne do truhly a potom vstane, aby znázornil smrť starého človeka a zrodenie človeka nového.

Vzhľadom na to, aký má charakter Platónova filozofia, je vysoko pravdepodobné, že takýmto zasvätením prešiel v Egypte aj sám Platón. To, čo Platón opisuje, tá jeho ríša ideí, to je práve poznanie, pochádzajúce z takéhoto typu zasvätenia.

Prečo mali tieto chrámy, ak to boli chrámy, tvar pyramídy? O tajomstve pyramídy som dumal pomerne dlho. Čítal som knihy o pyramídach a kúpil som si aj malý drevený model Veľkej pyramídy s dĺžkou základne asi 40 cm. Zavesil som ho doma na tyč, na ktorej bol záves. Moja starká, ktorá bola celoživotná katolíčka a o nejaké záhady a pyramídy sa vôbec nezaujímala, sa raz išla pod tú pyramídu modliť ruženec. Z jej strany to však nebol zámer. Bola to len zhoda okolností, že si tam sadla. Počas modlenia mala pocit, ako keby jej chrbticou prechádzal elektrický prúd a tak sa jej to pozdávalo, že sa pod tou pyramídou modlievala pravidelne. Tvar pyramídy má harmonizujúci účinok na človeka, a preto sa využíva v alternatívnej medicíne. Vraj dokáže konzervovať potraviny a český inžinier Karel Drbal tvrdil, že keď dáte do modelu pyramídy tupú žiletku, tak sa vám „sama od seba“ nabrúsi. Vzhľadom na tieto pozoruhodné vlastnosti sa tvar pyramídy hodí aj pre chrámovú stavbu.

Čo znamenajú pyramída a sfinga symbolicky? Pyramída má štyri steny symbolizujúce štyri prvky, z ktorých je podľa starej filozofie vytvorený náš svet: oheň, voda, zem, vzduch. Kocka alebo v dvojrozmernom priestore štvorec (pôdorys pyramídy) symbolizujú hmotu. Preto boli faraóni zobrazovaní aj na tróne v tvare kocky, čo symbolizovalo ich vládu nad hmotným svetom. To, že sa všetky steny pyramídy stretávajú v jednom bode, znamená, že všetky štyri prvky a náš celý svet pochádza z jedného zdroja, z Boha. Zlatom obložený vrchol pyramídy predstavoval Boha. Vesmír je božou projekciou.

Do pyramídového komplexu v Gíze vložili atlantskí (alebo egyptskí?) vedomci mnohé vedomstvá. Kapitolu samu osebe tvoria obdivuhodné geografické a astronomické znalosti, ktorými disponovali stavitelia pyramíd v Gíze.

Podľa mystika Paula Bruntona mala sfinga v Gíze pôvodne aj krídla. Išlo teda o syntetickú bytosť pozostávajúcu z hlavy človeka, z tela býka, z láb leva a z krídel orla. To sú štyri posvätné zvieratá resp. bytosti: človek, orol, lev, býk, ktoré podľa Ezechielovho videnia, nesú Boží trón. Ide o štyroch anjelov – cherubov, vládcov štyroch prvkov. Pre istotu dodávam: nie sú to mimozemšťania, ale anjeli.

Anglický mystik Paul Brunton strávil osamote noc v tzv. Kráľovskej komore Veľkej pyramídy niekedy okolo 1930. Svoj mysteriózny zážitok, ktorý tam zažil, opísal v knihe Tajnosti egyptské.

Pyramídy, ktoré vznikli neskôr ako tie v Gíze, dnes väčšinou pripomínajú hromadu sutín. Aj keď sú mladšie a menšie, sú v horšom stave. Ako keby Egypťania tie najveľkolepejšie pyramídy postavili hneď na začiatku a potom, namiesto toho, aby svoje stavebné umenie zdokonaľovali, smerovali skôr k úpadku. Možné je však aj to, že tie najväčšie pyramídy Egypťania našli ako pozostatok nejakej prehistorickej civilizácie a snažili sa ich v rámci svojich obmedzených možností napodobniť.

Mnoho vedomostí o staroveku a stredoveku je dnes stratených. Veľa papyrusových a pergamenových zvitkov zhorelo počas viacnásobných požiarov obrovskej Alexandrijskej knižnice. Mnohé poničila voda, hmyz, hlodavce či nekultúrni ľudia a mnohé ešte, dúfajme, niekde čakajú na svoje objavenie. Aj keď sa nám o Atlantíde nezachovalo veľa správ, tieto slová Murray Hope o jednom z prvých cirkevných otcov Klementovi Alexandrijskom ukazujú, že ešte tesne po prelome letopočtu, bola spomienka na potopený kontinent živá:

„Klement Alexandrijský (150-220) nám hovorí, že bohovia Hermes, Ptah a Imhotep, kedysi žili medzi ľuďmi v Egypte, kam prišli pred potopou z nejakej inej krajiny. Hermes ako nás tento učený otec informuje, priniesol z tej krajiny isté knihy lekárskeho zamerania, ktoré boli úplne nepostrádateľné. Bolo ich celkovo 42 a z nich 36 obsahovalo všetku múdrosť tohto vedného odboru Egypťanov, ktorú sa kňazi museli učiť naspamäť, zvyšných 6 kníh sa týkalo liečiteľského umenia... Tertulianus uvádza, že Hermes bol Platónovým učiteľom a že teória reinkarnácie pochádza z civilizácie, ktorá existovala pred potopu. (Hoppe 2009, 214)

V prospech existencie Atlantídy svedčia Platónove spisy, celosvetovo rozšírené mýty o veľkej potope, ktorú bohovia zoslali na ľudí pre ich skazenosť a rôzne indície ako podobnosti v architektúre starého Egypta a Latinskej Ameriky, objav z Bimini, objav lávy z morského dna neďaleko Azorských ostrovov, ktorá stuhla na povrchu alebo objav zvyškov sladkovodných rastlín pri kladení káblov po dne Atlantického oceánu. Špeciálnu kategóriu potom tvoria správy jasnovidcov ako Cayce alebo Steiner, čo ale môže byť pre moderného na materializme odkojeného človeka tvrdý oriešok.

Proti existencii kontinentu či väčšieho ostrova uprostred Atlantiku sa vyslovujú geológovia. Pri výskume oceánskeho dna neboli nájdené stopy po Atlantíde. Aj keď je to silný argument, zase by som ho neabsolutizoval. Odmietam si pred vedou kľaknúť na kolená a klaňať sa jej ako modernému bôžikovi. Veda má svoje silné stránky, ale má aj svoje slabiny. Niekto povedal, že dejiny vedy sú dejinami omylov. Už mnohé vedecké teórie a názory museli byť prehodnotené alebo úplne odmietnuté pod tlakom nových poznatkov. Vedecké poznanie je obmedzené a stále sa vyvíja. Súčasní geológovia zďaleka nevedia všetko. Nevedia, čo všetko sa mohlo pred tými 11 600 rokmi v Atlantiku odohrať, aké silné boli zemetrasenia alebo sopečná činnosť, ktorá spôsobila zánik Atlantídy. Registrujem tvrdenie súčasnej vedy, ale pre mňa majú váhu aj iné argumenty, a preto zostávam pevne presvedčený o existencii Atlantídy.

Niekedy sa kladie Atlantída aj na ostrov Santorini, táto teória však nekorešponduje s Platónovým opisom, ani s mýtmi a ani s tým, čo hovoria jasnovidci. Atlantída a Santorini sú dve rôzne kauzy.

Niekoľko tisícročí pred naším letopočtom došlo aj k zaplaveniu rozsiahlych oblastí pri pobreží západnej Európy, kde sú dnes šelfové moria a kde podmorskí archeológovia nachádzajú stopy po prítomnosti človeka. Ani toto však nie je Atlantída, lebo stúpanie hladiny mora bolo postupné a ľudia mohli tieto územia väčšinou bezpečne opustiť. Iný je prípad Čierneho mora, ktoré bolo kedysi sladkovodným jazerom, ale po prevalení sa vody zo stredozemného mora cez Bospor, boli zatopené rozsiahle oblasti na jeho pobreží, hoci novšie výskumy ukazujú, že to nebolo toľko, ako si mysleli vedci v minulosti. Vtedy zrejme mnoho ľudí zahynulo, ale ani toto nebola Atlantída. Stačí sa pozrieť na meno strateného kontinentu a bude nám jasné, že ho máme hľadať v Atlantickom oceáne. Ak Atlantída existovala, tak tam, a nie inde.

Staroveký Egypt ešte nevydal všetky svoje tajomstvá. Vie sa napr. o existencii doteraz nepreskúmaných priestorov vo Veľkej pyramíde. Či vznikli zámerne, alebo len ako vedľajší náhodný produkt pri stavbe, to sa ukáže, keď budú preskúmané. Pozrite sa na tieto dva obrázky.

Na prvom vidíme niečo, čo silne pripomína žiarovku. Poznali starí Egypťania elektrinu? Zrejme áno.

Na druhom, z chrámu v Abyde, môžeme vidieť schematické znázornenie tanku, lietadla, vzducholode a vrtuľníku. Že by išlo o náhodné kliky haky, ktoré zhodou okolností vypálili ako moderné dopravné prostriedky, to je veľmi málo pravdepodobné. Čo to potom znamená? Chyba v Matrixe? Starí Egypťania tank alebo vrtuľník určite nepoznali. Jediné vysvetlenie, ktoré prichádza do úvahy, je, že autor tých kresieb alebo ten, kto mu dal námet, musel mať schopnosť vidieť do budúcnosti. Možno nám chcel zanechať odkaz, lebo to, čo je tu nakreslené, nemohli dešifrovať ani ľudia v starom Ríme, ani stredovekí ľudia, ba ani ľudia novoveku, až my ľudia 20. storočia vieme, čo tieto obrázky znamenajú. Budúcnosť prenikla do minulosti a z minulosti sa odrazila ako pingpongová loptička naspäť do budúcnosti.

Mohli byť predstavitelia vyspelej atlantskej civilizácie Božími synmi spomínanými v knihe Genezis? Sú tu argumenty za, aj proti. Za, hovorí to, že ako civilizačne vyspelejší ľudia sa mohli primitívnejším ľuďom javiť ako vyššie bytosti - Boží synovia a tiež to, že Atlantída bola zničená potopou, o ktorej sa hovorí v príslušnej kapitole Genezis. Proti je to, že nie je jasné, prečo by mali mať Atlanťania s ľudskými ženami deti - obrov, lebo človek, ak má deti, tak sú to zase len ľudia, hoci občas sa rodia aj deti s určitými deformáciami, ale to nebol tento prípad.

Zatiaľ som prebral dve možnosti, kto by mohli byť Boží synovia. Ani jedna z týchto možností nie je celkom uspokojivá, preto na budúce sa budem zaoberať treťou, už poslednou, možnosťou, kto by to mohol byť.

Nejaký čitateľ by sa mohol po prečítaní tejto druhej časti článku cítiť mrzutý: "Už som prečítal druhú časť článku akože o obroch a o obroch som sa  dokopy nič nedozvedel. Aj moja čitateľská trpezlivosť má svoje hranice." Máte pravdu, o obroch som toho zatiaľ veľa nepovedal, smerujem k tomu zo široka, ale nakoniec sa k tomu predsa len dostanem, takže za svoju trpezlivosť budete odmenený. Ešte budú nasledovať jedna alebo dve časti, v ktorých ponúknem vysvetlenie toho, kto boli Boží synovia a obri. 

Literatúra:

Aivanhov, M. O. (2002): Die geometrischen Figuren und ihre Sprache. PROSVETA.

Bauval, R. (2002): Tajná komora. Remedium.

Brunton, P. (2010): Tajnosti egyptské. Eugenika.

Cayce, E. (1995): Tajemství Atlantidy. Eko – konzult.

Hoppe, M. (2009): Sirius a souvislosti. Pragma.

Vašíček, A. (2002): Egyptské záhady. Mystery film.

Zajdler, L. (1980): Tajomná Atlantída. Smena.