Obri - Nefilim

V rozprávkach a mýtoch sa často vyskytujú postavy obrov. Ide o zvláštnych ľudí s nadmernou veľkosťou a silou. Spomínajú sa však aj v niektorých náboženských knihách ako sú Biblia a Korán alebo v posvätných tradíciách rôznych starých náboženstiev. Tých zmienok je toľko, že sa môžeme oprávnene pýtať, či to bola len neuveriteľná náhoda, že autorov všetkých týchto rozprávaní a kníh v rôznych častiach sveta a teda nezávisle od seba, napadla tá istá predstava, fantázia, alebo nejakí takýto obri skutočne existovali. Práve odpoveď na túto otázku sa budem snažiť dať v nasledujúcom článku.

Pri oznámení zámeru písať článok o obroch, by sa mohol niekto chytiť za hlavu: „Čože? Ty chceš písať článok o obroch?! To nemyslíš vážne! Teraz, v tejto situácii, keď kolabuje zdravotníctvo, máme tu mafiánsky štát, nedostavanú diaľničnú sieť a ty chceš písať článok o nejakých obroch? Koho už len toto zaujíma? Tie články, čo si písal predtým o klimatickom alarmizme, to aspoň malo nejaký zmysel, aj keď som s tebou skoro v ničom nesúhlasil, ale obri? To tu už akože nikto nič negarantuje?“

Na takúto námietku by som odpovedal: „Plne si uvedomujem, že téma obrov nie je téma, ktorá by hýbala slovenskou spoločnosťou a nepopieram ani to, že témy zdravotníctva, mafiánskeho štátu alebo diaľnic sú dôležité. Týmto témam však venujú médiá dostatočný priestor. Možno až príliš veľký, a tak sa niektorí ľudia môžu cítiť neustálym informovaním o nich unavení a radi by si prečítali aj niečo iné, niečo zaujímavé, tajomné, čo by im pomohlo zabudnúť na problémy všedných dní. A práve ich by mohol zaujať môj článok. Navyše, obrom sa u nás nikto podrobnejšie nevenoval, takže môj článok bude mať priekopnícky charakter. No a pokiaľ niekoho obri nezaujímajú, tak nemusí môj článok čítať a nech si radšej prečíta niečo zmysluplné o kolapse zdravotníctva, mafiánskom štáte alebo diaľniciach. Dúfam, že sloboda vyjadrovania, minimálne na blogoch, stále platí.“

Dôvodom, prečo som sa začal zaujímať o obrov, bola záhadná pasáž z knihy Genezis, kde v kapitole Potopa sveta sa píše:

„Príčina potopy: Ľudská skazenosť.

Keď sa ľudia začali na zemi množiť a keď sa im narodili dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: „Môj Duch nezostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba 120 rokov.“ V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.“ (Genezis 6, 1 – 4)

Väčšina čitateľov by nad touto pasážou asi mávla rukou ako nad bájkou, ktorá je len výtvorom Mojžišovej fantázie. Ja sa však neriadim podľa toho, ako uvažuje väčšina a Bibliu beriem vážne. Preto som sa snažil dopátrať zmyslu hore uvedených slov a s výsledkom môjho pátrania by som sa chcel teraz podeliť aj s čitateľmi Postoja. Môj článok sa dá chápať aj ako pokus o biblickú exegézu.

Asi najdôležitejšie pre pochopenie tejto pasáže Biblie je zistiť, kto boli tí Boží synovia a kto boli obri. Stretol som sa s takým vysvetlením, že Boží synovia bolo označenie príslušníkov nejakého náboženstva alebo nejakých kňazov, že oni sami sa takto označovali a obri, že boli ľudia, ktorí vynikali určitými schopnosťami alebo hrdinskými skutkami, a preto ich označovali obrazne ako obrov. Ani jedno z týchto vysvetlení ma neuspokojilo, lebo pôsobia až príliš intelektuálsky, príliš racionalisticky, príliš lacno a povrchne. Akože osvietený interpret sa pri takomto vysvetlení ani veľmi nenarobí. Je až príliš človekom svojej doby, ktorá stratila zmysel pre tajomno.

Ja budem postupovať tak, že budem zvažovať rôzne možnosti, kto by tí Boží synovia a obri mohli byť.

1. Boží synovia boli mimozemšťania.

Po 2. svetovej vojne sa začali množiť správy o pozorovaniach UFO a o kontaktoch s mimozemšťanmi. Na konci 60. rokov minulého storočia vyšla slávna Dänikenova kniha Spomienky na budúcnosť, ktorá hovorila o zásahoch mimozemšťanov do ľudských dejín. V určitom prúde ezoteriky, new age, medzi záhadológmi alebo ľuďmi, ktorí majú silný sklon veriť konšpiračným teóriám, sa pripisuje mimozemšťanom výrazný vplyv na dianie v našom svete.

Ešte pred 100 rokmi sa považovala viera v existenciu mimozemských bytostí za nevedeckú, iracionálnu. Seriózni vedci takéto názory nezastávali. Mnohí vedci si mysleli, že len na zemi je inteligentný život, či život vôbec. Ak si uvedomíme, aký je vesmír obrovský a aká je naša zem malá, bude nám jasné, aké bolo toto presvedčenie neopodstatnené. Malý mravček sa svojimi tenkými nožičkami bije do hrude a hovorí: „Len v našom mravenisku je život, nikde inde.“

V posledných desaťročiach sa situácia zmenila, čo súvisí najmä s objavom exoplanét a tiež celkovým nárastom vedeckého poznania vesmíru. Dnes je naopak považované za rozumné predpokladať existenciu života aj inde vo vesmíre. Odmietanie existencie mimozemského života pred 100 rokmi bolo dôsledkom obmedzenosti vtedajšieho vedeckého poznania.Vzhľadom na to, že vo vesmíre je 10²⁴ hviezd a mnohé z nich majú planetárne sústavy, tak je naopak krajne nepravdepodobné, že život by mal byť len v našom mravenisku.

Ak teda mimozemšťania existujú, môžu zasahovať do diania na našej planéte? Ak nepočítame s existenciou takýchto bytostí v našej slnečnej sústave, potom najbližšia hviezda Proxima centauri je vzdialená 4 svetelné roky, teda keby odtiaľ letel niekto k nám rýchlosťou svetla, trvalo by mu to 4 roky. Táto hviezda však planéty nemá. Otázka teda je, či vôbec môžu existovať dopravné prostriedky, ktoré by mimozemským kozmonautom umožnili prekonať vzdialenosť desiatok, stoviek alebo tisícov svetelných rokov v nejakom rozumnom čase.

Otázne je aj to, či by mohla nejaká kozmická loď dosiahnuť rýchlosť svetla, pričom aj vtedy by let k nám mohol trvať stovky, tisíce alebo milióny rokov, a čo by sa dialo s bytosťami, ktoré by boli v takto rýchlo idúcom dopravnom prostriedku. Dokázala by nejaká živá bytosť prežiť let rýchlosťou svetla?

O rôznych záhadných lietajúcich objektoch sa objavovali správy už v minulých storočiach. Nie je to teda nová záležitosť. Nová je len ich  vysoká početnosť, čo môže súvisieť aj s našimi lepšími možnosťami pozorovania. Mnohé tieto objekty pozorovali vojenskí alebo civilní piloti. Keď sa ich snažili prenasledovať, objekty zrýchlili a zmizli im z dosahu. Toto správanie naznačuje, že ide o objekty riadené inteligentnými bytosťami.

Jedna moja príbuzná, ktorá ešte ako dôchodkyňa robila strážničku na družstve, videla ráno okolo tretej štvrtej, keď išla do roboty, svietiaci lietajúci tanier, ktorý išiel asi dvesto metrov paralelne s ňou. Potom sa z ničoho nič rozplynul a zostala po ňom sivá hmla. Aj pre tento zážitok mojej príbuznej nemám o existencii UFO žiadne pochybnosti.

Existencia UFO je už dnes nespochybniteľná, ide len o to, čo tieto objekty predstavujú. Sú to mimozemšťania z nejakej vzdialenej galaxie, obyvatelia nejakého paralelného vesmíru alebo nie sme my ľudia ako inteligentné bytosti na Zemi sami?

Ja si myslím, že ak sú tu nejaké vesmírne presuny, tak sa dejú iným spôsobom, než je bežné presúvanie priestorom z bodu a do bodu b. Ak k nám mimozemšťania cestujú, tak skôr využívajú vlastnosti časopriestoru, ktoré my nepoznáme. Mám na mysli niečo podobné ako v rozprávke o Narnii, kde ste sa do iného sveta dostali cez skriňu. Alebo v rozprávke o Arabele mali taký plášť, ktorým keď ste sa zakryli, tak vás v momente preniesol na miesto, ktoré ste si želali. Sú to síce len rozprávky, ale rozprávky sú často založené na niečom reálnom. Môžu existovať určité miesta v priestore, cez ktoré je možné sa v okamihu dostať na iné, aj veľmi vzdialené, miesto v inej časti priestoru?

Skúsenosť mojej príbuznej naznačuje ešte inú možnosť. Lietajúci tanier sa dematerializoval, čo môže znamenať, že prešiel do iného, pre nás nevnímateľného módu bytia, alebo sa presunul do iného paralelného sveta či sveta vyššieho rádu, a v našom svete po ňom zostala len sivá hmla. Mimochodom, táto hmla po niekom, kto zmizne, je tiež motív, ktorý sa často vyskytuje v rozprávkach. Pokiaľ mimozemšťania dokážu prekonávať vzdialenosti stoviek svetelných rokov, tak to robia takto nejako, a nie tak, ako si to my zvyčajne predstavujeme.

Roky sa zaujímam o tajomné veci a zvyknem sa pýtať ľudí na to, či nemajú nejaké mysteriózne zážitky. Takto som si vypočul už množstvo rôznych prípadov ako keby z Aktov X. Jeden taký prípad mám aj od regresného terapeuta Patrika Bálinta. Raz k nemu prišla na terapiu žena, ktorej našli pri rontgene v nemocnici vzadu v krku kúsok plechu. Nikto, ani ona sama, nevedel, ako sa tam ten plech dostal. Vybrala sa teda na regresnú terapiu, aby zistila, čo to má byť. P. Bálint  s ňou išiel v regrese do momentu, kedy sa jej ten pliešok ocitol v krku a ona mu povedala, že jej ho tam dali mimozemšťania, aby ju monitorovali. On požiadal jedného z nich prostredníctvom tejto ženy, aby to dali preč, že tá žena si to neželá. Mimozemšťan odpovedal, že ak si to neželá, tak to dajú preč. A skutočne, ten plech jej z krku zmizol, čo potvrdil aj ďalší rontgen. (Podľa mojich informácií regiónom Slovenska, kde sa odohráva najviac prípadov ako keby z Aktov X, je Orava.)

Záhada, ktorá sa zvykne dávať do súvisu s mimozemšťanmi, sú aj kruhy v obilí. Niektoré tieto kruhy možno vznikli aj podvodne, ale väčšina z nich nemá ľudský pôvod. Vytvoriť niečo tak veľké a tak presné v noci bez toho, aby si to niekto všimol, aby tam nezanechal stopy v podobe pováľaného obilia alebo stopy po strojoch, je mimo ľudských možností. Tieto kruhy teda musia vznikať nejako inak, ale to automaticky neznamená, že ich autormi sú ufóni. Momentálne to vysvetliť nevieme.

Kapitolou samou o sebe sú dnes rôzne UFO kulty. To je niečo, čo pred Druhou svetovou vojnou neexistovalo. Niektorí ľudia majú zvláštne mysteriózne zážitky, ktoré opisujú ako stretnutia s mimozemšťanmi, pobyt na lietajúcom tanieri, pár žien dokonca s mimozemšťanom otehotnelo. Carl Gustav Jung analyzoval tieto skúsenosti v knihe Tajomno na obzore, ale ani on nezaujal jednoznačný postoj, či sa jedná o skutočné fyzické udalosti, alebo ide len o svojrázne mystické vízie, ktoré sa odohrávajú v mysliach ľudí.

V našich zemepisných šírkach sú najznámejším UFO kultom asi Vesmírni ľudia Iva Bendu. Aktívni sú aj na Slovensku. Dokonca chceli odovzdať posolstvo od mimozemšťanov aj nášmu prezidentovi Schusterovi. V stručnosti ide o vesmírne bytosti, anjelov svetla, ktorí k nám prišli z vesmírnych diaľav, aby nám pomáhali. Stotisíc ich vesmírnych lodí sa pohybuje v blízkosti našej planéty a ich posádky sú pripravené nás v prípade potreby, keby došlo ku katastrofe, evakuovať. Najznámejšia z týchto bytostí a zároveň veliteľ tejto vesmírnej flotily sa nazýva Aštar Seran, ale je medzi nimi aj bytosť s menom Pán Ježiš Kristus alebo Ptaah.

Čo si o tomto celom má myslieť bežný smrteľník? Sú to naozaj mimozemšťania, alebo je to len produkt Bendovej bujnej fantázie? Pravda bude niekde uprostred. Nie sú to mimozemšťania, ale nie je to ani produkt Bendovej fantázie, pretože s bytosťou menom Aštar komunikovalo viacero ľudí aj mimo Česka. Ide teda o reálnu entitu, nie o výmysel. Komunikácia  s ním prebieha prostredníctvom channelingu, po slovensky kanálovania. Kontaktér ako Benda sa stáva kanálom, prostredníkom, ktorý prijíma vnuknutia týchto bytostí a zapisuje ich bez toho, aby ich on nejako ovplyvňoval. Niekedy im ani nemusí rozumieť.

Vesmírni ľudia sú často zobrazovaní ako idealizované podoby z hollywoodskych filmov.

K porozumeniu toho, kto je Aštar, nám môže napomôcť jeho meno. Meno Aštar nie je meno bytosti z inej galaxie, ale je to meno starého kanaánskeho božstva Aštarté, ktoré súviselo s Venušou, Zorničkou. Aštar Seran je len modernou verziou božstva Aštarté a toto božstvo si dnes buduje svoj kult prostredníctvom náboženského hnutia Vesmírnych ľudí.

Vyobrazenie starovekéko kanaánskeho božstva Aštarté - Ištar vytvorené moderným umelcom podľa starovekého vzoru.

Benda hovorí, že ide o anjelov svetla, prekrásne bytosti lásky. To sú  venušské atribúty. Z angelológie a démonológie vieme, že padnutou inteligenciou Venuše je anjel označovaný ako Lucifer, bytosť svetla, svetlonos a zároveň bytosť veľmi krásna. Teda Aštar Seran by mohol byť sám Lucifer, alebo, pravdepodobnejšie, jeden z luciferských duchov, jeden z padnutých anjelov sféry Venuše.

Zvláštne na Bendovom učení je, že anjeli sú tu predstavovaní ako kozmonauti z vesmíru. Anjeli sú však bytosti, ktoré nemajú fyzické telo a už vôbec nelietajú na vesmírnych koráboch. Keby bolo okolo zeme skutočne také veľké množstvo vesmírnych lodí, tak by to asi neuniklo našej pozornosti. A zvláštne je aj to, že títo mimozemskí kozmonauti majú vždy len takú technológiu, ktorá zodpovedá vyspelej technológii ľudí. Aštar Seran, hoci je bytosť neviem akej vysokej duchovnej úrovne, tak pozná len našu ľudskú technológiu, nič viac. To je podozrivé.

Vo svete je viac takých kontaktérov ako Benda. Veľmi známy je Billy Meier, ktorý je v kontakte s bytosťou, ktorá sa mu predstavila ako Semyaza z Plejád. Opäť ide o anjela kozmonauta. Meier už napísal celé knihy posolstiev od Plejáďanov. Najnovšie sa už vyjadrujú aj ku Gréte Thunbergovej a globálnemu otepľovaniu. Tak naša Gréta je už známa v celom vesmíre.

K pochopeniu toho, o čo tu ide, nám opäť môže napomôcť meno tejto plejádskej entity. Semyaza je totiž podľa židovskej tradície meno jedného z padlých anjelov. Teda ani Meierov Semyaza, ani Bendov Aštar Seran nie je v skutočnosti mimozemšťan, ale ide o padlých anjelov, ktorí sa dnes snažia získať vplyv vo svete tým, že sa vydávajú za kozmonautov, lebo do istej miery správne predpokladajú, že ľudia v materialistickom veku techniky a prebiehajúceho výskumu vesmíru, budú práve takémuto naratívu náchylní veriť. A skutočne na to v celosvetovom meradle naleteli milióny ľudí.

Problematikou luciferských duchov sa v roku 1997 zaoberal v časopise Sophia Emil Páleš: "V starom Egypte nastalo rozštiepenie anjelov na tých, čo sa rozhodli prijať prichádzajúceho Krista a pôsobiť v novom zmysle pod jeho vedením - a na tých, čo Kristovu prítomnosť ignorovali. Títo anjeli sa stali luciferskými len tým činom, že naďalej, až dodnes pokračujú vo svojom pôsobení rovnakým spôsobom, ako pôsobili pred Kristovým príchodom, v starom Egypte. Títo staroegyptskí a starobabylonskí anjeli dodnes pôsobia tak, ako pred tromi - štyrmi tisíckami rokov... Časť anjelov vtedy "padla" vlastne len tým, že zaostali, zostali pôsobiť po starom, v dôsledku čoho sa stali vo vývoji retardačným činiteľom, brzdou, odporcami Krista. Títo zaostalí, luciferskí duchovia inšpirujú dnes celú jednu ezoterickú subkultúru plnú exotiky zašlých čias." (Páleš 1997, 41-42)

Bendovi anjeli svetla síce hovoria o láske atď. , ale celé je to také zjednodušené, gýčovité asi ako tie ich obrázky.

Meierovi sa padlý anjel Semyaza zjavil v podobe fešnej mimozemšťanky z Plejád.

UFO kontaktéri vidia mimozemšťanov buď ako nadpozemsky krásnych ľudí, niečo medzi Zdenou Studenkovou a Bradom Pittom, alebo v podobe odpudzujúcich subhumánnych foriem ako je napr. E. T. mimozemšťan, ktoré pripomínajú kríženca človeka s plazom.

O existencii Vesmírnych ľudí som vedel dlho, ale taký prvý bližší kontakt bol, keď som v knižnici narazil na knihu od Iva Bendu. Požičal som si ju a s veľkým záujmom som ju začal čítať. Boli tam však veci, ktoré mi hlava nebrala a postupne som začal cítiť akési mrazenie, a to aj napriek tomu prepiatemu a sladkastému hovoreniu o láske. Začala mi svietiť kontrolka: Pozor, pozor, toto nie je v poriadku! Preto som knihu odložil a ani som ju nedočítal. A môj nepríjemný pocit sa ukázal neskôr ako oprávnený.

Asi najpresnejšie bude, keď povieme, že tu ide o náboženský gýč, pričom tí Bendovi Vesmírni ľudia, to je ešte ten lepší prípad, lebo členovia niektorých kultov spáchali pod vedením mimozemských kozmonautov – anjelov (v skutočnosti však padlých) hromadnú samovraždu. V tomto prípade platí celkom jasne: podľa ovocia poznáte ich.

Medzi známe UFO kulty patria aj Raeliáni, ktorých založil Claude Vorilhon. On tvrdil, že ho mimozemšťania – anjeli zobrali do raja, kde sa stretol s Ježišom, Budhom, Mohamedom a inými významnými duchovnými učiteľmi a videl, ako si tam všetci užívajú zmyslové rozkoše s tými najkrajšími dievčatami a pod. Teda vyslovene materialistická predstava raja a prežívanie pôžitkov viazaných na fyzické telo.

Pravé náboženstvo je vždy idealistické. Je to preto, lebo Boh je duch, vedomie. Boh nie je vesmír alebo nejaká vesmírna energia, a už vôbec nie je predstavený nejakej medzigalaktickej rady. Vesmír alebo vesmírna energia sú božími výtvormi, jeho manifestáciami. Vesmír je božia myšlienka. A tak isto ani anjeli nie sú fyzické bytosti ako nejakí fešní kozmonauti z Plejád. Z toho je zrejmé, že v týchto UFO kultoch dochádza ku kontaminácii spirituálnej sféry materializmom.

Aštar Seran je teda skutočný, hoci nejde o fyzickú bytosť, ani o kozmonauta, ale o padlého anjela, luciferského ducha, ktorý ponúka dnešnému človeku gýčovité náboženstvo lásky a svetla.

Aby to s tým UFO nebolo také jednoduché, tak tí ufo plavci nemusia byť len mimozemšťania. Medzi ezoterikmi a záhadológmi je rozšírená teória, podľa ktorej existuje nejaká civilizácia aj pod zemským povrchom. UFO vraj videli vylietať spod zeme niekde v oblasti zemských pólov. V takom prípade by na UFO nelietali mimozemšťania, ale pozemšťania resp. podzemšťania. Potom by sme však na Zemi neboli jedinými inteligentnými bytosťami.

Nedávno som videl videjko českého astrológa Antonína Baudyša, v ktorom ohlásil príchod veku Vodnára, to je ten často zmieňovaný nový vek, new age. Hovoril tam okrem iného aj o tom, že človek bol stvorený mimozemšťanmi. S týmto názorom som sa stretol viackrát. V týchto kruhoch je bežné vysvetľovať pôsobenie Boha či anjelov ako pôsobenie mimozemšťanov. Keď Eliáša odviezol do neba ohnivý voz, tak to bol vlastne vesmírny koráb. Boží trón je tiež len mimozemská loď. Aj Ježiš bol mimozemšťan a Boh Otec je vlastne predstavený nejakej medzi galaktickej rady. Mojžiš na hore Sinaj dostal Desatoro od mimozemšťanov. Boje opísané v indických eposoch Mahabharáta a Rámajána sú boje vesmírnych korábov.

S podobnými myšlienkami sa môžeme stretnúť aj v hollywoodskych filmoch. Napr. vo filme Hviezdna brána sú zobrazení egyptskí bohovia, ktorí mali v rámci egyptského symbolizmu zvieraco ľudskú podobu, ako mimozemšťania. Spielbergove filmy E. T. mimozemšťan a Blízke stretnutia tretieho druhu boli natočené podľa opisov kontaktérov.

Ako to teda je? Podľa Starého zákona stvorili človeka Elohim. Prekladá sa to ako Boh, ale problém je v tom, že Elohim je množné číslo. To sa zvykne vysvetľovať tak, že Boh používa kráľovský pluralis majestaticus. Ak sa niekto uspokojí s takýmto vysvetlením, je to jeho vec, ale je ešte aj hlbšie a lepšie vysvetlenie. V tomto nám môže pomôcť znalosť iných duchovných tradícií.

Podľa kabaly je Elohim označenie jedného anjelského rádu, ktorý sa v kresťanstve označuje po grécky ako Exusai, tiež mocnosti alebo duchovia formy. V rámci deviatich anjelských rádov ide o 6 rád od vrchu, alebo o štvrtý rád od spodu. Elohimovia, ktorí stvorili človeka, teda neboli žiadni kozmonauti z vesmíru, ale boli to netelesní anjeli. Snaha vidieť netelesných anjelov ako telesných kozmonautov predstavuje prienik materializmu do spirituality. Ide o falošné, klamlivé náuky.

Niekto by mohol byť sklamaný pri zistení, že človeka nestvoril priamo Boh, ale „len“ anjeli. Veď Boh je všemohúci, nemohol teda človeka stvoriť priamo? Takto abstraktne chápaný Boh to iste mohol urobiť aj sám, ale reálny Boh je bytosť s pomerne silným vyžarovaním a jeho prítomnosť by bola s našou existenciou nezlučiteľná, lebo pred jeho tvárou sa všetko roztopí ako vosk. Boh teda poslal anjelov, aby uskutočnili jeho zámer a stvorili človeka na svoj obraz. Ani minister dopravy, keď sa stavia diaľnica, sa nezúčastňuje na stavbe priamo, ale má podriadených a pracovníkov na rôznych stupňoch, ktorí realizujú jeho zámery a pokyny (Viacej som o tom písal v článku Zmierenie medzi monoteizmom a polyteizmom).

Aby som sa vrátil k pôvodnej otázke.

Mohli by byť Boží synovia spomínaní v knihe Genezis, ktorí mali deti s pozemskými ženami, mimozemšťania? Možnosť, že niekedy dávno pristáli na našej planéte kozmonauti z vesmíru a pozemšťania ich pre ich pôvod nazvali Božími synmi, sa nedá vylúčiť, ale ani potvrdiť. Do úvahy prichádzajú aj iné, a možno lepšie, vysvetlenia, o ktorých budem hovoriť v ďalších pokračovaniach článku.

Literatúra:

Páleš, E. (1997): Čo je mediumita. In: Sophia. č. 14. str. 31-42 

Zdroje obrázkov:

pinterest.com

vesmirni-lide.cz

focus.hnonline.sk

pinterest.com

amazon.com